Zubáč je atraktívna ryba, na ktorú je vyvíjaný čoraz väčší tlak. Hoci často nie je ich lov jednoduchý, existujú lovci, ktorí sa inej rybe ani nevenujú. Pamätám si predošlú generáciu – niektorí z nich ešte fungujú – volali sme ich vyberači koreňov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 02.09.2021.
Prečo vyberači koreňov?
Lebo ich najobľúbenejší spôsob lovu bol na rybku v potopených koreňoch alebo v stromoch. Mali to prepracované do detailov. Prút, pružný teleskop aj cez štyri metre – prvé, čo bolo, vymenili koncové očko za väčšie kvôli zarážke. Používali podlhovasté plaváky cez osem centimetrov s veľkou dierou, aby voľne kĺzali po vlasci, bez vnútornej zarážky. Najlepšie boli z lisovaného polystyrénu. Nasledovalo olovko, kuželka a nadväzec o pár čísel tenší. Jednoháčik, rybka sa napichovala cez nos, prevliekol sa vlasec a háčik sa zapichol hrotom hore pod prsnú plutvu. Podobne ako dnes offset. Hĺbka sa nastavovala zarážkou nad plavákom. Top rybka bol hrúzik, belica, ostriež.
V podstate šlo o pomalú prívlač v tesnej blízkosti spomínaných prekážok. A lovili zubáče, ktoré odpočívali – tie totiž spolu s ostriežmi dokáže vyprovokovať ľahko dostupná korisť aj cez deň na stanovisku, počas oddychu. Bol na to potrebný určitý cvik a skúsenosť, ale kto to zvládol, ten dokázal vychytať takýto flek do tla. Brávali si na väčšie rybačky stovky rybiek; od nás chodili výpravy na dunajské Bodíky a vlastne i teraz sa nájdu takíto lovci napríklad na Kráľovej alebo Sĺňave.
Mreny sa navečer v zime sústredia v húfoch v hlbšej vode, ale sú v strehu,
keď medzi ne padne niečo aromatizované.
Sleduj prírodu, nie kalendár
Našťastie, teraz už vďaka dokonalosti výbavy a nástrah – a hlavne v dôsledku rýchlejšieho životného štýlu – prevláda lov na prívlač. Odpadajú starosti s nástrahami, ich prechovávaním, takže aj z humánneho hľadiska máme jeden bod k dobru. Klasická sezóna lovu dravcov by mala podľa tradície začať na jeseň. Rybky, ako hlavné menu zubáčov, sa stiahnu na zimoviská, zubáče ich buď nasledujú a tiahnu za nimi, ako to máme napríklad na Sĺňave, alebo robia výjazdy za touto potravou. Lenže zásluhou klímy, ktorá teraz prevláda, ťažko rozlíšiť jeseň od zimy. Včera lietal hmyz, večer netopiere a pozajtra sneží. Takže riadiť sa podľa kalendára nemá význam, sledovaním prírody a neustálym pátraním na sľubných miestach si overíme aktivitu zubáčov oveľa lepšie.
Dorast často berie drobné UL nástrahy. Nie je problém pri lokalizácii húfu uloviť niekoľko desiatok kusov, ale i bielu rybu, ostrieže.
Vybral som sa na krátku vychádzku
Ako som veľakrát spomínal, lovím najčastejšie v rieke. Buď z brehu, alebo brodením; naša rieka je poväčšine plytká okrem pár úsekov, ako sú sútok, okolo mostov a niekoľkých meandrov. Ostatnú jeseň som na aktívnych nočných lovcov natrafil náhodou.
Koncom októbra vládla teplá, klasická klíma, jalce veselo zbierali na hladine hmyz, hoci bola zvýšená hladina, bolene lovili po celom úseku, rybár loviaci na feeder, ktorého som stretol, nadával na netopiere, ktoré mu občas klepli o vlasec nad vodou. Vybral som sa len s neurčitým cieľom, vyskúšať nový, väčší vobler, než na aké som zvyknutý loviť. Skôr na krátku vychádzku: prút, jedna krabica, podberák a pomaly kráčam... Tu hodím, ale viac pozorujem, než sa sústredím. Vobler pracuje super, len som z pomaly tečúcej vody zátoky prešiel do hlavného prúdu, ktorý bol o necelý meter vyšší ako obyčajne, ale mierne kalný, tiahly úsek bez prekážok. Po pár nahodeniach som zistil, že vobler, ktorým som jemne klopal o dno, bude atraktívnejší, keď s ním v prúde jemne v pravidelných intervaloch trhnem, hádam napodobní unikajúcu korisť... Aspoň nebudem monotónne okysličovať vodu, ako sa hovorí so smiechom tam, kde nič neberie.
Náradie volím výkonné, ale citlivé, branie je oveľa jemnejšie, žiadne divé letné kopance.
Lovci tiahnu za rybkami
Po pár návinoch mi zrazu oťažela šnúra, vyzeralo to na uviaznutie, potom krátky rozbeh a o chvíľu bol celkom fajn zubáč na brehu. Kopanec, na aký sme zvyknutí pri zábere, sa nekonal, len suverénny jemný záber. To bol jeden z prvých signálov, že dačo sa deje pod hladinou. Drobné rybky sa pohli proti prúdu na zimovisko a lovci ich nasledujú večer k brehu. Trochu som pritvrdil vo výbave a pravidelne som začal navštevovať túto časť.
V tejto časti Váhu bola v posledných rokoch núdza o zubáče. V deväťdesiatych rokoch, po vypustení kanálu a priehrady, zostalo zabahnené dno, a to zubáče nerady, doslova ich spláchlo, tak isto i bohatú komunitu volžákov. Až teraz sa začali objavovať krajšie, pravidelné úlovky; prv to boli len sporadické, v lete hlavne v noci chytené kusy priemernej veľkosti. Zubáče volžské, žiaľbohu, nevytiahnu zdola kvôli potrubiu pod Hlohovcom, ktoré vedie priečne cez rieku a tvorí neprekonateľný prah.
Môj obľúbený model
voblera na zubáče.
Dokonalý lov s osvedčenou nástrahou
Takže som skúsil cielene loviť zubáče v zimnom období a prednostne som ponúkal nástrahu, ktorá sa osvedčila. Bol to vobler Zebco Troublemaker, starší model, ale dokonale prepracovaný. Vďaka širokej, skoro horizontálne umiestnenej lopatke je dokonalý pre lov v rýchlejšom, tiahlom prúde, ľahko dosiahne dno v hĺbke okolo stodvadsať centimetrov, čo bol úsek, kde sa nachádzalo lovisko. Zábery prichádzali hneď pred zotmením, ryby brali najskôr menšie, okolo šesťdesiat centimetrov, neskôr prišli i kusy iného kalibru, zdolal som i 95 cm. Takýchto záberov od väčších rýb som mal viac, ale všetky boli necelých päť či sedem metrov od brehu, jeden dokonca pod nohami. Keďže som mal rýchlejší prút a šnúru, takéto zábery nakrátko sa mi vypli, jeden dokonca pred podberákom, slušný cez meter. Sľubujem, že zjednám nápravu.
Pevnejšiu výbavu som zvolil z toho dôvodu, že v tomto období tu bežne berú sumce a nie je vzácny ani boleň xxl. Nevravím, že sa nedá zdolať ryba luxusných rozmerov na jemnejšiu výbavu, ale keď sa vyberiem cielene na zaujímavejšie ryby, ponúknem im aj adekvátnu nástrahu. Raz som videl vybrať zo zubáča mrenu okolo 40 cm alebo cez 30 cm nosáľa. Boli to ryby cez meter, samozrejme. Machrovať s jemnou výbavou je akosi v móde, ale šesťdesiatka zubáč s päťcentimetrovou gumou až vzadu v hrdle na úseku chyť a pusť, ako som naposledy videl, tiež nie je celkom v poriadku.
Veterán, za väčšieho stavu ulovený sotva tri metre od brehu. Aj tam príde loviť na plytčinu hlavnú zložku potravy v našej rieke, nosále...
Ešte sa vrátim k lovu...
V zime, aké prevládajú teraz, sa stáva, že daktoré druhy bielej ryby ani nevyhľadajú zimovisko, poprípade cez teplé dni vyrazia naspäť do prúdu a pátrajú po potrave. Nosáľ, podustva, mrena, jalec a napríklad plotica lesklá, ktorá vari ani nezimuje, sú obľúbené lovené druhy zubáča. Vždy sledujem aktivitu týchto rýb – prejavuje sa špliechaním na hladine alebo krátkymi výskokmi. Vždy sú v okolí i lovci. Je to zákon prírody – tak v afrických savanách, ako aj v severských lesoch alebo v moriach.
Ryba v dokonalej kondícii.
S priateľmi sme sa zhodli, že po nerese takéto dokonalé ryby zabezpečia potomstvo na zarybnenie celého nášho úseku Váhu. Stačí najvhodnejšie miesto vyčleniť ako úsek CHaP a výsledky sú skvelé.
Moje top nástrahy
Na zimu mám pripravené tri osvedčené nástrahy: plávajúci vobler na lov po zotmení; zubáč má dokonalé nočné videnie, oproti zostatkovému svetlu z nočnej oblohy vidí kontrastnú farbu nástrahy. Moja naj kombinácia je biele perleťové brucho, oranžové alebo žlté boky. Veľmi pomaly ťahaný vobler okolo brehov alebo hrán s citom prispôsobujem zmenám prúdu.
Cez deň, keď lokalizujem miesto, kde zubáče odpočívajú, najúspešnejšia je guma. Spravidla sú to hrany v okolí prekážok, pod brehmi, v okolí pilierov, ale videl som i v plytkej, sotva cez meter hlbokej vode na plochom štrkovom dne. Guma vhodne zaťažená padne hneď na dno, najkvalitnejšie pracujú aj bez toho, že s nimi pohneme, sú mäkké, väčšina aromatizovaná, takže ryba ju vezme i opakovane. Používam výhradne modely typu bass. Sú anatomicky tvarované do prúdu, pracovná časť je nielen chvost, ale i celé telíčko, pracujú i silne preťažené alebo s čeburaškou, offsetom i ako drop-shot. Gumu hádžem mierne šikmo proti prúdu, guma potrebuje dáke sekundy, aby klesla na dno, o pár metrov ju prúd pritom stiahne a mám ju oproti sebe. Poťahujem jemným klepaním o dno, v špičke cítim prácu gumy. Keď je odpor veľký, zmenším hmotnosť hlavičky.
Záber je klasický kopanec, väčšinou lovím šnúrou alebo vlascom Low Stretch, záber zubáča je bleskový, ale takisto dokáže nástrahu vypľuť. Preto je nežiaduca pružnosť, hoci v posledných fázach zdolávania treba byť v strehu. Stratu pružnosti vykompenzuje správne nastavená brzda. Farby klasické prírodné, za slnečných dní motor oil, až tmavozelená, a pred zotmením pokojne krikľavo oranžová, fosforovo zelená. Mám zimné úlovky zubáčov i počas slnečných, mrazivých dní, a to v stĺpci alebo doslova pod hladinou na klasické pomaly potápavé voblery. Jednoducho, hlad je hlad.
Zaujímavé sú pre nich i miesta, kde sa chytá napríklad na feeder, rieka je v zime v podstate bez drobnej potravy. Hmyz a planktón sú na minime, kriváky sú pozaliezané, drobizg hemžiaci sa na kŕmnom mieste isto priláka dravce i cez deň. Stačí preklepávať okolie v blízkosti, neraz som takto ulovil všeličo možné...
Vyklopkaj si rybu
Ešte by som spomenul jeden zaujímavý spôsob lovu, atraktívny hlavne v zime. Raz sme ponorili v zime kameru v okolí mostného piliera – prioritou bolo sledovať správanie rýb v okolí feedrového krmítka. Na prekvapenie sme našli v ponorených železničných podvaloch spálňu zubatých. Naukladané jeden vedľa druhého, spolu s pár mrenami, všetko ako podľa šablóny, okolo sedemdesiat cm, a bez pohybu. Hádzať tam dačo bolo nemysliteľné, ale drop-shot, to mi prišlo pre tento lov dokonalé. Staticky prelovíme jemným pohybom doslova centimeter po centimetri, hlavne takéto miesta, a pohyb skrehnutej nástrahy v zime sa už inak ako týmto spôsobom vari ani nedá napodobniť. Vyklopkal som tam jedného veľkého ostrieža – stačil smáčik na strímrovom háčiku a pár brokov ako záťaž.
Predstavím moje náradie a nástrahy
Na lov v prúde na voblery používam prút Quantum Throttle 6-26 g, 240 cm, navijak Quantum Vantex 30, šnúru Smoke 0, 10. Voblery Zebco Troublemaker, do plytších úsekov povrchovku Zebco Gitec, farba Herring. Na ďaleké hody, napríklad na kanál, mám ťažší model Manns Stretch 1-Minus. Vyzerá dosť retro, ale nedajte sa pomýliť, je to vobler našich majstrov sveta v prívlači. Prút na gumovanie mám Quantum Vapor Detector Micro Jigging 240 cm, 7 g, navijak Vapor 25, nástrahy 4Street B-Ass Shad, do silnejšieho prúdu Manns Q-Paddler a okolo brehov MT Curly Bob.
Takže chce to len pozorovať vodu okolo nás, vybrať tú správnu nástrahu a skúšať aj v zime. U mňa býva bohatá na úlovky tak isto ako v lete. Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
