Táto ťažká doba nás všetkých nejakým spôsobom obmedzuje a nepraje ľuďom milujúcim cestovanie. Nech už je to za turistikou alebo za rybami. Lenže nie každého je jednoduché udržať doma. Nuž, aj ja patrím medzi nich, a tak sme si s blízkymi priateľmi naplánovali pár dní rybolovu v Španielsku.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Priznám sa, že rieka Ebro ma nikdy nejako výrazne nepriťahovala. Lenže za posledné roky ma veľmi začali zaujímať ostrieže, ktoré sa tam vyskytujú v trochu iných veľkostiach a množstvách než u nás. A takisto tomu priala náhoda. Stretol som sa totiž s majiteľom menšieho kempu. Zistil som, že máme s Milanom na veľa vecí podobný názor, takže slovo dalo slovo a ja som začal s priateľmi plánovať výpravu. Nebolo to vôbec jednoduché, veľakrát sme to posúvali, ale nakoniec sme vyriešili všetky problémy, zakúpili letenky, prešli testami a zrazu sme pristávali v Barcelone. Požičali sme si auto a než sme sa trochu spamätali, už sme sa vítali pri Rio Ebro...
Veronika a jej nádherný ostriežový double.
Trojica z rôznych kútov Európy
Hneď v úvode predstavím našu rybársku minipartičku. Z Čiech so mnou vyrazila Veronika Kolajová a z Írska priletel Marek Čeman. Marek je náš skvelý kamarát, ktorý bol s nami v Mongolsku a my zas u neho na šťukách v Írsku. Žiaľ, nemohol odletieť Feri Zderka, pretože Slovensko malo zákaz vycestovania. Skĺbiť lety a cestovanie bol tvrdý oriešok, ale podarilo sa ho úspešne rozlúsknuť. Počasie si na nás pripravilo úvodný poriadny lejak, ale to sa malo zmeniť a tiež zmenilo. Počas celého pobytu sme mali krásnych 18 až 20 stupňov, slnečno a takmer bezvetrie. To som si v polovici novembra takmer ani nepredstavoval. Formality s povolenkami netreba ani zmieňovať, je to proste rýchlovka. Všetko bolo pripravené na to, aby sme vyrazili na lov ostriežov. A dokonca bol v miernom očakávaní aj výlet na more – záležalo iba na počasí.
To už viete, že nás privítal lejak, ktorý nás pustil k vode až na druhý deň okolo poludnia. Dohodli sme sa, že už nepôjdeme na loď a vyrazíme pohádzať z brehu do Escatronu. Voda sa trochu zdvihla, ale aj tak sa nám podarilo uloviť pár zubáčov a sumčekov. Tu ma len trochu prekvapilo, že sme sa stretli so skupinou dosť arogantných rybárov. Skúste hádať, odkiaľ boli...? Večer sme všetko pripravili, dôkladne zajedli a zapili a tešili sa na ráno.
Taká príjemná veľkosť úlovkov. Meranie nás bavilo len chíľku.
Skvelý domáci hostiteľ
Milan od prvého okamihu fungoval ako absolútny profík. Všetko bolo perfektne pripravené a bez odkladov sme vyrazili po skvelých raňajkách na vodu. Chceli sme na čistú vodu, takže sme sa kúsok previezli. Ale stálo to za to! Hneď prvé miesto nás vyložene zdržalo. Našli sme niekoľko húfov ostriežov. A dokonca aj menších black bassov. Ak toto mal byť raj, tak nastal prakticky okamžite. Po prvých piatich ostriežoch už nikto nepočítal, koľko rýb vlastne ulovil. Nebolo to vôbec podstatné. Dôležité bolo, že ostrieže dosahovali bežné lovné veľkosti 35 – 45 cm. Rybárske srdce zaplesalo! Jeden ostriež krajší ako druhý a navyše prekladané menšími bassmi. Jediné, čo bolo pre mňa zaujímavé, že vôbec nechceli nič z gumičiek. Iba tvrdé nástrahy a najlepšie s rotačným plieškom alebo ešte cikády. Razom som zistil, že mi stačilo 5 nástrah na celú výpravu.
Ostriež je krásny dravec.
Ostriež – inteligentný aj ostražitý
Prvýkrát v živote som zažil, že sa na sonare ukázal húf ostriežov ako každá ryba zvlášť, a to v takom množstve, až som to fakt nechápal. Avšak, aj tak to neboli hlúpe ryby. Každý ulovený ostriež bol sledovaný ostatnými kamarátmi z húfu. Vďaka tomu sa nám ich podarilo uloviť vždy niekoľko rýchlo za sebou. Zvlášť vtedy, keď bol jeden priamo na udici a poslala sa druhá nástraha do jeho blízkosti, tak prakticky vždy zabral ihneď ďalší. Ale po vytiahnutí pár rýb z húfu začali byť ostrieže rýchlo veľmi ostražité. Okamžite aktivita upadla, bolo nutné zmeniť nástrahu a jej vedenie. A často aj smer nahadzovania. Proste – žiadni hlupáci, a to bolo na tom to skvelé. Keby sa chytali proste na hod, už by tam žiadne neboli. Veľmi dôležitý bol moment po výlove. Nikdy sa nesmel ostriež ihneď pustiť späť. Mali sme vnútri lode na ne nádoby a na chvíľku ich tam pozdržali. Vypúšťať späť hneď znamenalo koniec lovu v danom mieste. Sledovali sme to na sonare. Ulovený ostriež mizol späť k svojim a tí razom zmizli všetci. Preto sme vždy s vypúšťaním chvíľku počkali a podišli o kúsok ďalej. Takže legenda o bonzákoch nie je iba legendou!
Večer sa vždy trochu ochladilo, ale bolo sa na čo pozerať a kochať sa západmi slnka.
Rybársky raj a výborná nálada
Prvý deň na vode za nami a my v absolútnej nirváne. Navyše krásne slnečné počasie, opaľujúce sa tváre, neskutočná pohoda a skvelá nálada v člne. Tak to napokon vyzeralo po celý čas. Bolo vidieť, že Milan veľmi dobre vie, kam s nami. Hoci dni už boli kratšie a tma prichádzala okolo 18.30, nám to úplne stačilo. Dúfali sme v dobré očakávania aj na tie ďalšie dni a asi sme mali šťastie – všetky boli rovnako podarené, aj keď na iných miestach.
Často som sa nechal presviedčať k nejakej fotke, ale aspoň mám niečo na pamiatku.
Nasledujúce dni aj so zubáčmi a sumcami
Ďalšie rána nás sprevádzala hmla. Rozplývala sa až okolo 11. hodiny, a to ryby trochu brzdilo v aktivite. Avšak len čo vyliezlo slniečko, tak žravosť začala hnať ostrieže za rybičkami. Prakticky nám fungovalo to isté, len sme už opatrné ryby s úspechom začali loviť na vertikál priamo pod člnom. Vôbec nebol na zahodenie malý pilkrík alebo vyložene vertikálne nástrahy. Dôležité bolo zbytočne sa na mieste dlho nezdržiavať a radšej hľadať ďalšie húfy ostriežov. Prejazdy a nové miesta väčšinou fungovali okamžite. Aj to bola do značnej miery zásluha Milanovej orientácie a dobrého sonaru. Pri love sa často podarilo nájsť zubáče alebo sumce. Zubáče však neboli práve v žravej nálade. Pár sme ich chytili, ale pravda je, že sme sa na ne nijako nesústredili. Sumce boli podstatne aktívnejšie a občas sme si pekne na ľahkú zostavu pobojovali. Ale k sumcom sa dostanem neskôr, pretože za nimi sme naozaj nešli,
ale samozrejme, že sme ich skúsili tiež.
Marek je zvyknutý chytať pekné šťuky v Írsku, ale na ostrieže sa tam veľmi nedostane. Tak ten bol na nezastavenie.
Čakajú nás ďalšie rybárske výzvy
S ostriežmi sme strávili tri dni na vode. Som vďačný za tie chvíle a teší ma, že sme všetky ryby vrátili vode. Iba jeden ostriež zhltol nástrahu tak nešťastne, že bol pozvaný na večeru. Bolo to naozaj skvelé! Začalo to postupne byť trochu jednotvárne a my sme sa tešili na zmenu a ďalšie výzvy – jednou bol sumec a druhou morský rybolov. Predpoveď nám priala, takže v ďalších dňoch určite na more vyjdeme. Len nevieme, čo očakávať... Veronika mala svoje tajné želanie v podobe mahi-mahi, tak uvidíme.
Neubehol vari ani deň,
aby sa nepodaril nejaký sumec.
Pre mňa príjemné spestrenie.
Chutná miestna kuchyňa a nápoje
Jednu vec nesmiem zabudnúť spomenúť. Tým, že sme do Španielska prileteli, tak sme neboli odkázaní na vlastné zásoby, ktoré by sme si inak určite doviezli. Ale vôbec to neľutujem. Naopak, viem, že inak by som už asi ani nešiel. Okúsili sme takto dosýta miestnu kuchyňu a nápoje. Aj v tomto pri nás stálo šťastie, lebo u Milana bol ubytovaný kamarát, vynikajúci kuchár Pavol (veď som si aj doviezol asi štyri kilá navyše!).
Zubáčov sme veľa nenachytali, ale ani sme sa nesnažili.
Nabudúce budeme loviť sumce
V budúcej časti sa trochu pozrieme na fúzatých obyvateľov rieky Ebro. Myslím, že hoci to nebola naša cieľová ryba, tak sa ich pár podarilo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
