Niekedy stačí jediná uštipačná poznámka, ktorá spustí sled udalostí, a váš život sa úplne zmení. Otvorí sa vám svet doposiaľ nepoznaný, magický, plný tajomstiev, záhad a v neposlednom rade aj adrenalínu, ktorý vám otvorí nový svet. Áno, hovoríme o chytaní rýb, ktorému prepadla aj nasledujúca rybárka…
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: MAREC 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Ahoj, volám sa Eva a pochádzam z Domažlicka v západných Čechách. Štúdium ma zavialo na juh našej republiky, kde som stretla aj svojho priateľa – rybára. Teraz žijeme v krásnom juhočeskom mestečku Vodňany s dlhoročnou rybárskou tradíciou. Rybárčeniu sa venujem iba piaty rok. Napriek tomu ma pohltilo tak, že už si bez toho život nedokážem predstaviť, takže som sa stala rybárkou telom i dušou. Zo všetkých rybolovných disciplín u mňa na celej čiare zvíťazil lov dravých rýb na prívlač.
Mrazivý deň na Lipne s priateľom.
Porozprávaj nám, ako sa to celé začalo…
K rybárčeniu ma dostal priateľ, ktorý bol v tom čase ešte extraligový prívlačový pretekár a veľa víkendov trávil na súťažiach. Úprimne, v tom čase som ešte nemala o rybárčení ani poňatia, nieto ešte o prívlači… Inak povedané, bola som rybačkou absolútne nepobozkaná. Raz som pred priateľom utrúsila, že chytanie rýb je aj tak iba o šťastí, načo nasledovala hodinová prednáška na tému, prečo to tak nie je a pozvanie na spoločný rybolov. Tým okamihom sa môj život zmenil! Onedlho nato som už na Vltave chytala svoje prvé ostrieže na ultraľahkú prívlač.
Takmer 140 cm dlhý sumec, ktorý ma pri zdolávaní s prútom do 28 g riadne potrápil.
Čo pre teba znamená rybačka?
Spočiatku som si chcela len vyskúšať, čo na tom tí chlapi vidia a dokázať, že rybárčiť zvládne aj žena. Každou ďalšou vychádzkou s povolenkou som však viac a viac prepadala kúzlu tohto športu. Od malička som milovala prírodu, behanie po lese, váľanie sa na lúke… Že sa však raz budem rada brodiť džungľou k top rybárskemu miestu s predstavou „tam to určite bude brať“, to by mi ani vo sne nenapadlo. Rybačka pre mňa znamená prírodu, ticho, slobodu, ale aj adrenalín, záplavu všetkých možných emócií a pocit vďačnosti, keď práve vy dokážete prekabátiť rybu k záberu a nakoniec ju vidíte odplávať.
Úspešné zakončenie dňa boleňom 75 cm.
Máš nejaký obľúbený revír?
Obľúbených revírov mám veľa, napr. Lipno, Suchodolské pieskovne alebo Hracholusky, ale len jeden je „srdca môjho šampión“ a tým je Orlík. Tejto vode som veľmi vďačná! Keď som začínala s lovom mojich obľúbených zubáčov, bola ku mne veľmi štedrá. Pre prívlačiarov to síce nie je vždy najľahšia voda na chytanie, ale krajina okolo má svoje osobité kúzlo!
Pusa na rozlúčku nesmie chýbať.
Na ktorý zážitok od vody nikdy nezabudneš?
Každá vychádzka pri vode je zážitkom, nikdy však nezabudnem na svojho prvého sumca. Viac ako pol hodiny som bojovala s rybou, ale aj s priateľom, ktorý sa mi v dobrej viere snažil radiť. Počas zdolávania nám ryba niekoľkokrát podplávala pod čln a môj prút do 28 g (cieľovou rybou bol zubáč) sa tak ohýbal do nie príliš lichotivých uhlov. Priateľ mi teda poradil, aby som vstala a postojačky ponorila špičku prúta do vody. Predstava, že budem s takou rybou bojovať v stoji na našom vtedajšom nafukovacom člne s nespevnenou podlahou ma ale desila… Čo vám budem hovoriť, nakoniec som sa predsa postavila, pretože to inak ani nešlo, ale priateľ si vypočul a užil svoje. Druhým kritickým momentom bolo vylovenie unavenej ryby v samom závere zdolávania. Priateľ chcel sumca vyloviť hmatom za dolnú čeľusť, ja som však naivne oponovala, že je to nezmysel a nech sa pokúsi rybu podobrať (hoci rozmery nášho podberáka zďaleka nevyhovovali dĺžke ryby). Vyhrotenú debatu ukončil až rýchly hmat priateľa po sumcovi a o pár sekúnd neskôr už bola ryba dlhá takmer 140 cm v našom člne. Dnes už sa tomu smejeme, ale v ten deň som bola naozaj „na zabitie“ a rybári na brehu mali o zábavu postarané.
Jesenný lov ostriežov má svoje neopakovateľné čaro.
Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Aby som nikdy nestratila zápal, ktorý pre tento koníček mám, a aby ma vždy tak napĺňal… A metrového zubáča k tomu! (smiech)
Zmenilo ťa nejako toto hobby?
Určite áno, bolo veľkým prínosom spoznať, čo predstavuje a čo znamená tento rybársky svet. Naučila som sa trpezlivosti a cieľavedomosti, teda vlastnostiam, ktoré som dovtedy príliš nemala.
Milovaný Orlík a jeden z mojich top zubáčov.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač?
Páči sa mi aktívna rybačka. Nie som ten typ, čo by si sadol a zostal na jednom mieste, to nie je nič pre mňa! Párkrát som si vyskúšala feeder a plávanú, čoskoro som však zistila, že tým pravým orechovým je pre mňa prívlač. Cením si na nej okrem iného aj to, že je to metóda veľmi športová a šetrná k rybe, a že je pri nej človek schopný prekabátiť rybu umelou nástrahou.
Predpokladám, že teraz máš viacej škatuliek s nástrahami ako dámskych šperkovníc…
Spomínam si, ako som na začiatku vystačila s malou krabičkou s umelými nástrahami a hovorila si „to mi vydrží roky, nebudem zbytočne míňať“. Tú krabičku mám síce dodnes, ale okrem nej peknú hromadu veľkých a riadne narvaných krabíc navyše. Jednoducho, nemožno odolať! Najhoršie je, keď si kamaráti alebo priateľ objednávajú niečo z e‑shopu a spýtajú sa, či náhodou tiež niečo nechcem. Pôvodne som naskutku nič nemala v pláne, ale zrazu sa to tak nejako stane… Už teraz mám teda oveľa viac nástrah, než budem mať šperkov za celý život!
Zakončenie sezóny 2021 krásnou šťukou.
Máš obľúbenú nástrahu?
Preferujem predovšetkým gumové nástrahy. Obľúbená je vždy práve tá, na ktorú to v danej chvíli najviac berie – to asi poznáte všetci. Počas hľadania tej pravej sa nebojím siahnuť tak po lacných a obyčajných gumách, ako aj po drahších gumových nástrahách známych značiek v prirodzených aj fluo farbách. Samozrejme, záleží vždy na podmienkach a cieľovej rybe na daný deň, podľa toho prispôsobujem aj veľkosť a prezentáciu nástrahy.
Starý bojovník zo zasneženého Orlíka.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ alebo chodíš radšej sama?
Radšej chodím s priateľom, lebo je to skvelé zdieľať s niekým zážitok z rybolovu, navyše, ak je to váš životný parťák. Už si ani neviem predstaviť, že by som išla bez neho. Občas sa až čudujem, že spolu dokážeme byť 24 hodín denne aj niekoľko dní za sebou a stále si užívať toľko zábavy, zážitkov – i nervov…
Ak sa raz tvoj priateľ rozhodne požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Keď v rodine alebo medzi kamarátmi padne táto téma, priateľ s obľubou hovorí o tom, ako si najme potápača, ktorý mi zahákne na umelú nástrahu krabičku s prstienkom. Ja k tomu vždy dodávam, že si musí najať vážne dobrého potápača, pretože by mu mohlo ísť o život… Zasekávam pri najmenšom náznaku záberu! (smiech)
Keď sa chystáš na ryby, riešiš aj svoj zovňajšok a outfit?
Nebudem tvrdiť, že mi na zovňajšku a na outfite nezáleží. Obzvlášť si potrpím na šiltovkách, od ktorých som doslova závislá a začínam ich mať doma peknú zbierku. Postupom času som investovala aj do kvalitného oblečenia do dažďa a zimy, pretože pre nás prívlačiarov je jeseň/zima hlavnou sezónou a nikto nechce byť na lodi s protivnou ženskou.
Zubatá kráska z malej juhočeskej riečky.
Chodíš na ryby aj v nepriaznivom počasí?
Ako je z fotiek zrejmé, zima ani dážď ma nemôžu zastaviť. Moja rodina si občas klope na čelo, či som normálna, že chodím na ryby aj v takom nečase. Keď to však milujete, aj ten jediný záber vám za to jednoducho stojí!
Myslíš, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
To by som vyložene nepovedala, skôr si myslím, že mnoho žien nerybárok má o tomto športe skreslené predstavy. Napokon, aj ja som bola jednou z nich… Moje nerybáriace kamarátky sa zase často čudujú nad tým, ako môžem pri vode celý deň vydržať, tým skôr keď je vonku počasie pod psa. Lenže ony nevedia, že – nikdy neviete, kedy začnú brať!
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Trúfam si povedať, že ma dnes väčšina mojich kamarátov rybárov berie ako rovnocenného parťáka, čo ma veľmi teší. Ostatní rybári majú väčšinou neutrálny postoj, predsa len obvykle už nebývam prvou rybárkou, ktorú pri vode kedy videli, pretože podľa môjho názoru tento šport nadobúda na popularite aj u nežného pohlavia.
Úprimná radosť
z úspešného lovu.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľomm a hlavne čitateľkám?
Čitateľom i čitateľkám Slovenského RYBÁRA by som rada popriala veľa úspechov a krásnych zážitkov – pri vode alebo kdekoľvek inde. Čitateľky vyzývam, aby sa nehanbili ukázať, čo v nich je a snažili sa tých chlapov aspoň sem‑tam poriadne prechytať. A pokiaľ sa článok dostane do rúk aj nerybárkam, ktoré majú doma „tichého blázna“, rada by som im odkázala, aby aj ony zašli občas so svojou polovičkou k vode. Skúste dať tomuto krásnemu športu jednu, dve, tri šance a možno vás to natoľko očarí, že sa vám otvorí nový svet. A ak nie, aspoň budete mať potuchy, o čom váš drahý partner stále hovorí. Záverom by som chcela popriať všetkým Petrov zdar a nezabúdajte: ryba je kamoš, nie žrádlo…!
Evka, ďakujem za rozhovor a prajem ti, aby ťa vášeň k rybačke aj k priateľovi nikdy neopustila a ak už nechytíš toho metrového zubáča, tak nech má aspoň deväťdesiatdeväť centimetrov!
Milí čitatelia, ak aj vy poznáte šikovné rybárky, neváhajte a dajte nám o nich vedieť. S radosťou ich predstavíme v našom časopise. Kontakt posielajte na e‑mail: clanky@slovenskyrybar.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
