Istotne nie som taký jediný – hlavátky sú pre mňa vášeň a droga. Na slovenskom Hrone mám mnoho sľubných miest a kopec priateľov, s ktorými lov kráľovnej vôd chutí dvojnásobne. Avšak celú hlavátkovú sezónu poznačila epidémia Covid-19. Dostať sa na Slovensko nebolo také jednoduché a uloviť hlavátku takisto…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.09.2022.
Štrnásť dní ubehlo ako voda a ja som znovu u Henricha v Závadke. Leo stále bojuje s Covidom. Tak to zas budem mať 50 kilákov k vode. Je piatok a hovorím si, že pri vode bude pokoj. Podľa predpovede malo snežiť, ale to sa nevyplnilo. Už je tu aj Honza z Prahy. Celý deň bol na vode a nič. Cestou som sa u neho zastavil a boli sme radi, že sa po roku vidíme. Viem, že sa naše cesty zajtra pri vode nestretnú. Honza bude chytať spodný úsek a večer ide domov, kým ja chcem začať na hornom. A to tam, kde mi minule spadla veľká ryba.
V Hrone žijú aj krásne lipne.
Hlavátka ako poleno, no múdra
Ráno na nič nečakám a uháňam k vode. Prichádzam na tôňu s veľkou rybou. Začnem hádzať a priamo predo mnou zaloví hlavátka ako poleno… Rýchlo to hádžem do miest, kde zalovila, ale nič. Po minúte zaloví znova – je to nádherný pohľad! Okamžite mením nástrahu za inú. Systematicky prehadzujem tôňu, ale ryba o umelé nástrahy nemá záujem. Je veľmi múdra. Škoda, že už sa nechytá na rybku. Bol by som si istý, že by som ju chytil.
Horný úsek Hrona je o poznanie menší ako vo Vlkanovej.
Tento deň sa pekne začína
Postupujem po prúde dolu až k miestu, kde sú vo vode balvany. Ťahám voblera vo farbe jalca okolo kameňov, zrazu cítim záber pomerne razantný. Je mi jasné, že ryby sú pri chuti. Sekám a na prúte mám strednú hlavátku. Zostupujem s rybou kus po vode a potom rybu začnem tlačiť k brehu. Jeden chmat a rybu nesiem k brehu – nie je veľmi vysoká, skôr dlhá. Je to ryba z prúdu. Meter ukazuje 88 cm. Som rád, že tento deň sa tak pekne začína. Volám Honzovi, že už mám rybu. Na to on kontruje, že on tiež 82 cm. Je mi jasné, že pôjdu. Premiestňujem sa na miesto, kde mi tento rok spadla ryba okolo 75 cm. Prvý hod na rozhranie prúdov. Prechádzam cez jamku po dne a ryba vyráža z tône za nástrahou. Nádherný pohľad! Lenže ryba ma asi videla a nástrahu nevzala. Idem po prúde dole. Ibaže tu už stretávam rybárov. Na to, že je piatok, tak je pri vode úplne živo.
Túlam sa okolo vody, ale tá sa pre mňa zavrela. Do večera som už bez záberu. Zato Honzovi sa na Banskobystrickom úseku darí. Chytil celkom tri ryby: 82 cm, 78 cm a 65 cm. Má moje veľké uznanie, lebo konečne prelomil svoju desaťročnú smolu a začal ryby chytať pravidelne. Už ich má na konte skoro 20, čo je veľmi pekný počet. Ráno idem na Banskobystrický úsek. Je to jeden z tých dní, keď sa rybár môže aj roztrhať a záber neurobí. Je mi jasné, že ryby sa kŕmili deň predtým a na moje nástrahy úplne kašlú. Nachodil som plno kilometrov vo vode a po brehu. Koho som stretol, ten mi tvrdil, že v Hrone nič nežije. Plno rybárov tento rok nemalo ani záber, nieto ešte, aby nejakú hlavátku chytili. Vraciam sa po celodennej drine na chatu. Ešteže Heňo má fajne zakúrené. Večer kecáme a ja ani neviem, kam na druhý deň pôjdem. Nakoniec padla voľba na Medzibrod.
Dlhá ryba
z horného úseku.
Leo je fit, môžeme ísť
V nedeľu ráno sa lúčim s Heňom a idem drieť. Prešiel som to od stanice v Medzibrode až na hranicu revíru, zhruba 5 kilometrov. Záber nikde. Neviem prečo, ale tretí rok pre mňa zakliaty úsek. Leo sa uzdravuje a ja v stredu idem späť na Hron. Tentoraz domov do Lopeja. Znovu testovanie, a to som ešte len tri dni zo Slovenska preč. Už ma to otravuje a hlavne to lezie do peňazí, veď už mám „pretestovaných“ 7000 Kč. To by bola solídna výbava na ryby! Večer sadáme ku krbu. Som rád, že Leo utiekol hrobárovi z lopaty. Mal veľmi zlý priebeh a skončil na pľúcnej ventilácii. Určite mu pomohli mesiace brodenia v Hrone. Bavíme sa, kam vyrazíme. Bude štvrtok, a to by mal byť pri vode pokoj. Voľba padla na kaprový úsek.
Túto rybu som
mal na prúte
dvakrát.
Vlkanová a Iliaš
Ráno sa nemôžem dospať. O šiestej si dávame kávu a vyrážame do Vlkanovej. Leo na svoje obľúbené miesto a ja na svoje. Som v šoku – pred siedmou prichádzam na moje miesto a už je tu rybár. To som nečakal. Idem dolu za Leom. Ten má rovnaký problém… Naše miesta sú obsadené. Ideme dole pod Vlkanovú. Ja na svoje miesto, kde som v minulosti chytil dve hlavátky 107 a 92 cm.
Dnes som celý úsek prešiel bez jediného kontaktu. Na jednom mieste som veľmi zložito prebrodil Hron, aby som mal lepšie postavenie na jednu pláň. Každý rok tu pasiem po veľkej rybe, ale zatiaľ som tu chytil len kráľovnú 82 cm. Vždy verím, že tu býva obluda. Postupujem po druhej strane až k miestu, kde sa dalo prebrodiť. Lenže povodeň to tu úplne zmenila a ja som v pasci. Jediná možnosť je, že Leo po mňa dôjde. Volám mu, ten sa do mňa obúva, čo som to za padavku, že nemôžem prebrodiť späť. Nakoniec sadá do auta a ide po mňa. Zraz je pri golfe. Dováža ma k môjmu autu a ideme ešte do Iliaša. Ale ani tu záber neurobíme. Túlame sa do večera a ani jeden nemáme záber. Obdivujem Lea, že to vydržal celý deň. Na to, že bol na pľúcnej ventilácii ešte pred týždňom, tak je borec. Večer sedíme pri krbe. Obaja by sme vsadili 100 € na to, že dnes chytíme rybu.
Ryba zo zamrznutého Hrona.
Lepší vždy vyhráva
Leo má ráno zabíjačku, tak bojujem sám. Idem na Podbrezovský úsek. Prechádzam horný úsek až po Železiarne. Každú jamku a prúd poctivo prelovím. Lenže ryba sa mi nikde neukazuje. Vraciam sa späť a idem na moje miesto do Nemeckej. Začínam medzi kameňmi, kde som minule chytil 88 cm rybu. Prečešem to po prúde a nič. Cestou späť sa vraciam a nedá mi to. Posielam znova hod ku kameňu, kde som minule chytil. Mám iný uhol a nástrahu ťahám kolmo po prúde. Naraz pri kameni dostanem pomerne razantný záber. Sekám, nad vodu vyskakuje hlavátka! Som si istý, že je to tá moja, čo som tu chytil pred týždňom. Hlavátka bojovala úplne inak, než som zvyknutý. Musela byť chytená do boľavého miesta. Skákala nad vodu ako dúhak. To sa stáva málokedy. Ryba vedela presne, čo robí. V jednej chvíli zatrepala hlavou a bola voľná. Lepší vyhral. Ja minulý týždeň, ona teraz. Som rád, že som ju prehovoril znova.
Keď mrzne, voda rýchlo klesá.
Dobrodružstvo bez ryby
Vyrážam pod Nemeckú a postupujem po prúde až k Bukoveckému potoku. Prechádzam na Banskobystrický úsek. Je mi jedno, že plytvám ďalšiu vychádzku. Tento rok ich mám naozaj dosť. Viem, že prídem ešte raz medzi sviatkami na dva dni. Tak môžem plytvať. Pomaly prichádza večer a leje ako z krhly namiesto sneženia, čo predpovedali. Vravím si, že vyskúšam rybu pri garáži. Keď idem po násype ku garáži, všímam si, že cesta je po dažďoch dosť rozjazdená a strhnutá do výmoľa pri poli. Reku, cestou späť musím byť opatrný, aby mi auto neskĺzlo a neskončil som na streche v garáde. Prechytám tôňu a valím domov. Prechádzam krízové miesto a než stihnem zareagovať, auto sa zošmyklo do garádu. Našťastie sa zaseklo o malinčie a kríky a neprevrátilo sa na strechu. Opatrne vyliezam z auta… Musím byť opatrný, aby auto neušlo dolu a nezavalilo ma. Šťastne som vonku. Jeden pohľad stačí a viem, že toto nezvládnem sám. Volám Leovi, nech po mňa dôjde. Na moje potešenie, hneď sadá do auta, berie aj Dušana a idú na pomoc.
Elektráreň Šalková.
Zatiaľ si vypracem auto, aby tam nezostalo nič cenné. Som jeden kilometer od cigánskeho geta a toto už je v ich rajóne. Vyčkávajúc zrazu vidím svetlá auta a než sa nazdám a zavolám Leovi, aby sem nešiel, že budeme ťahať ešte aj jeho, už stihol vyjsť na násyp medzi potokom a garádom. Prekľučkoval medzi stromami. Pri pohľade na jeho auto nám bolo všetkým jasné, že tu nič nezmôžeme. Začala strastiplná cesta dostať aspoň Lea späť na cestu. Stálo nás to zrkadlo, bočný plast a kompletne odretý bok na dodávke o strom. Ale boli sme po hodine vonku. Zhruba 150 metrov tlačenia…
Leo mal v Slovenskej Ľupči kamaráta, tak mu zavolal, či by nám nepomohol. Ráno kamarát volá, že o ôsmej príde ďalší jeho kamarát s džípom. Mali so sebou aj motorovú pílu, motyky a iné náradie. Všetci sme si mysleli, že to bude hračka. Vyrezali sme kroviny okolo môjho auta, aby džíp mohol prejsť popri mne. Jediná možnosť bola vytiahnuť ma zozadu, lebo spredu by sa auto určite prevrátilo do garádu cez strechu. Džíp prešiel, auto sme uviazali a my traja chlapi sme ho pre istotu držali, aby sa neprevrátilo. Džíp však s autom ani nepohol, len pálil spojku. Borec to vzdal, že si nezničí auto a odišiel. Jediná možnosť bol traktor. Tak Leo s kamarátom vyrazili na družstvo.
Leo po uzdravení.
O chvíľu prišiel obrovský John Deere. Ten mal zase problém, že neprešiel cez násyp skrz stromy. Nakoniec, že ma obíde cez pole, ktoré bolo úplne rozmáčané. Našťastie borec bol skúsený… Všetko sa podarilo a stál za mojím zadkom. Auto sme uviazali úplne nakrátko a on pomalinky vycukával auto von. Najprv bezo mňa, potom so mnou, až som sa dostal na násyp. Odviazali ma, ja som opatrne prešiel miesto na násype a hurá – na pevnú zem. Traktor sa tiež v zdraví dostal z poľa von. Stálo ma to tridsať eur, čo bol bagateľ. Všetkým som poďakoval, rozišli sme sa a ja som šiel na hlavátky.
Zas sa to rozbieha
V prvej tôni hneď odmena v podobe dvoch rýb – a to 65 cm a 70 cm. Jedna zabrala hneď na vtoku a druhá na výplachu. Razom sa mi tým zvýšilo konto na 113 kusov ulovených rýb. Prechádzam na ďalšiu pláň. O rybe tu viem a slušnej. Rybu prehováram k záberu, ale ryba padá. Sú veľmi prefíkané a opatrné. Hlavne ich je v rieke naozaj málo. Volám Leovi, že berú, nech sa na všetko vykašle a ide k vode. Hovorí, že niečo má. Tak chytám ďalej. O hodinu mám telefonát, že všetko preorganizoval a ide na kráľovné. Ja mu hovorím, že sa chystám pod čističku. Na to on, že sa tam stretneme.
Mladý Leoško ide tiež vyskúšať šťastie, možno bude po otcovi.
Čierna hlavátka „ušla o fúz“
Prichádzam k čističke a vidím Lea, ako tam sedí ako zmoknutá sliepka. Než sa opýtam, čo sa stalo, začal kliať ako pohan. To u neho nebýva zvykom. Vykladá mi, ako došiel k tôni – na štvrtý hod záber. Zapriahol hlavátku ako poleno. Tipoval ju tak na 12 až 14 kíl, určite najväčšia ryba naširoko‑ďaleko. Ako ju zdolával, cítil, ako niečo drhne. Zistil, že má prasknuté koncové očko na prúte. Tak rybu začal zdolávať pozdĺžne – s prútom dolu. Podarilo sa mu rybu unaviť a pritiahnuť k brehu, lenže pri záverečnom vylovovaní musel zdvihnúť prút, silon sa dostal do uhla a ryba to odrezala aj s gumou… Bolo mi ho ľúto. Vravím mu o tom, ako som ja minulý týždeň odrazil keramiku v očku v Nemeckej o drôty cez rieku, ale našťastie som si to všimol. Ako tak rozoberáme boj a detaily, Leo hovorí, že tá ryba bola abnormálne čierna. Ja si hneď spomínam, že som tu predvlani chytil úplne čiernu hlavátku. Až netypicky. Fotky porovnať nemôžeme. Ale ak by to bola ona, môže mať niečo medzi 103 až 107 cm. Pred dvoma rokmi mala 90 cm. To by tak zodpovedalo veľkosti, čo hovoril Leo. V tomto úseku sme už počuli, že tu mali na prúte veľkú rybu a je nám jasné, že je to ona. Je to jedna z plání, ktorá je pre kráľovné atraktívna, a pritom nepatrí k povestným veľkým hlavátkovým pláňam.
V poslednom období býva zima skúpa na sneh.
Pani pláň má plnú špajzu
Leo balí hlavátkový prút a berie muškárku. Nabáda ma, nech to idem znova vyskúšať na pláň, či tam nie je ešte jedna. Jamku prečešem centimeter po centimetri, ale záberu sa nedočkám. Kráľovná si dá pohov a druhá – pokiaľ tam je – nemá záujem. Zato lipne aj jeden potočák žerú mušky Leovi, radosť pozerať. Je vidieť, že pani pláň má plnú špajzu. Chytáme do tmy, ale ďalší záber už nie je. Ideme domov.
Večer sedíme a ja spriadam plány kam v nedeľu. Viem, že si skôr dám pohodové chytanie. Mám toho za tri dni plné zuby. Od siedmej hodiny rannej až do tmy. A to bez jedla, pretože gastroprevádzky sú zatvorené. Maximálne vždy nejaká desiata v obchode.
Zasnežený lov s tajomníkom.
Končím, no ešte plánujeme…
Ráno raňajkujeme s Leom a dohadujeme sa, že prídem medzi sviatkami, a to 26. a 27. decembra. Vyrážam o ôsmej, skúšam skalu v Dubovej a pomaly postupujem po prúde dole. Voda je úplne zatvorená. Včera mali asi trochu hlad, ale teraz úplná nula. O druhej ma to nebaví a idem domov.
Ďalšia ryba zo zamrznutej rieky.
Hlavátky brali, ale bezo mňa
Dvadsiaty šiesty december je tu čo nevidieť a ja sa chystám odísť. Lenže na Slovensku začal byť tvrdý lockdown, čo by mi až tak nevadilo, problém však nastal s testovaním. Tam, kam normálne chodím na testy, cez sviatky netestujú a ostatné testovacie miesta sú beznádejne plne obsadené. Samozrejme, bez testu by som si netrúfol na Slovensko ísť, takže pre mňa posledná výprava skončila. Skôr než začala.
Dvadsiateho siedmeho mi volal Leo, že to bol deň D. Ryby že sa zdvihli a brali „ako o život“. Za jednu vychádzku vraj chytil štyri hlavátky. Večer prišiel veľký dážď, v Tatrách sa začal topiť sneh a Hron sa zdvihol o meter na stĺpci, zakalil sa a bolo po rybách. Preto deň predtým brali všetko, čo padlo do rieky. Cítili zmenu.
Krásna, zimná ryba cez 70 cm.
Čo prinesie ďalší rok…?
Ja som u nás aspoň začal chodiť na šťuky a počas štyroch dní som chytil 11 šťúk. Najväčšia: 85 cm. Bolo to pekné, ale hlavátkam sa nič nevyrovná! Nuž uvidíme, čo nám prinesie ďalšia sezóna…
Všade krásne bielo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
