Pripomeňme, že podustva je ako jedna z mála kaprovitých rýb pomerne aktívna po celý rok. Samozrejme, ako sa vraví odtiaľ potiaľ. V zimných podmienkach, pri teplote vody okolo 2 – 4 stupne, nebude žravosť podustiev taká ako v septembri, čo je mesiac, ktorý považujeme za jeden z najlepších na lov tejto ryby.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MAREC 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.09.2022.
Menšej žravosti podustiev v zime musíme na rybačke prispôsobiť vnadenie, nástrahy a koncové montáže.
Lákadlom je neodolateľná zmes
Všeobecne platí, že pri príprave vnadiacej zmesi na podustvy je dôležitá hlavne živá zložka, na čo sa najlepšie hodia všetky typy kostných a klasických červov. Potom podľa sily a prúdenia toku pridávame nosný materiál, čo môže byť zmes na báze pšeničného alebo kukuričného šrotu alebo pečiva a dolaďujeme správnym typom hliny a posilňovača. Partikel v zime úplne vynechávame. Na trhu je dostatočná ponuka hotových zmesí, ale určite si vieme pomôcť aj sami.
Vlasec musí byť tenký, pevný a vláčny.
Urobte si ju sami
Všetky zmesi určené na lov podustiev majú spoločnú jednu podstatnú ingredienciu – soľ. Tento jednoduchý „posilňovač“ je magnet na podustvy a veľmi im chutí všetko slané. Ak si miešate kŕmenie v domácich podmienkach, tak smelo použite približne 1 kg soli na 5 kg hotovej zmesi. Okrem soli je podľa mojich skúseností výborná aj cesnaková aróma, parmezán, koriander a dokonca aj sušená krv.
Poctivá príprava pred prvým nahodením plného košíka je rovnako dôležitá ako samotná vnadiaca zmes. Každú zmes, či je leto alebo zima, je potrebné správne navlhčiť. Ja sa nikdy neponáhľam, postupujem opatrne, trpezlivo a po niekoľkominútovom a ešte lepšie niekoľkohodinovom vyčasovaní zmes preosejem cez sito. Teraz sú už na trhu sitá s vysokým plastovým okrajom, ktoré sú oveľa bezpečnejšie pre prsty a vďaka vysokému okraju sa zmes pri miešaní nevysýpa mimo. Vrelo odporúčam!
Na krajíčku papuľky.
Rastlinné nástrahy alebo červy
V teplejších mesiacoch roka nám fantázia dovolí experimentovať s množstvom vhodných nástrah. Okrem klasických živých nástrah sa oplatí prekutrať špajzu a skúsiť rastlinné tromfy: kukuričku, cestoviny, krúpy, legendárne burizony alebo aj minipeletky z rybárskeho obchodu. Zima je z mojich dlhoročných skúseností obdobím červov. Môj favorit je pinka, ktorá je v chladnej vode pohyblivejšia ako kostný červ. V prikalenej vode je vhodné vyskúšať klasického hnojáka alebo aj štíhlejšie dendrobeny. Paradoxne sú veľmi úspešné aj mŕtve kostné červy – špeciálne „utopené“ na môj spôsob. Vyskúšal som viacero postupov, ale tento nasledujúci sa osvedčil najviac…
Môj recept na červíky – utopence
Pred každým usmrtením červov im poviem „prepáčte“ a idem na to… Dva litre dobre rozbehaných kostných červov očistených v strúhanke a následne preosiatych vysypem do nádoby. „Letnou“ vodou ich zalejem tak, aby hladina vody bola približne dva centimetre nad červy – takto sa určite nedokážu nijako nadýchnuť. Po piatich minútach si v rýchlovarnej kanvici nechám zovrieť jeden liter vody a postupne prilievam túto horúcu vodu k červom a druhou rukou ich miešam, aby horúca voda bola rovnomerne v celom objeme nádoby. Ako indikátor teploty používam ukazovák a vodu z kanvice prilievam dovtedy, kým je to pre prst znesiteľné. Keď
sa už teplota nedá vydržať, nechám ich v tomto kúpeli, kým sa úplne neprestanú pohybovať. Pozor! Pri príliš veľkej teplote by sme ich uvarili, a to nechceme. Potom by ich konzistencia bola ako žuvačka po záruke.
Usmrtené kostné červy potom zlejem cez jemné sito a opláchnem ich studenou vodou ako rezance k nedeľnému obedu. Ak sme postupovali správne, červy sú mäkké a vláčne, čo rybám mimoriadne chutí. Dávam ich vždy do základného kŕmenia a, pravdaže, tiež na háčik. Takto pripravené kostné červy sa nezavŕtavajú do bahna a nezalezú pod skaly. Následne si ich nadávkujem po dve deci do uzatvárateľného PVC vrecúška, zalejem vodou a uložím do mrazničky. Kedykoľvek si ich môžem z mrazu vytiahnuť a vyraziť na ryby. Je naozaj veľmi prekvapivé, ako tieto „utopence“ fungujú… Sú dni, keď sú pre ryby oveľa príťažlivejšie ako živé!
A znovu len za krajíček.
Ako to celé sfinalizovať
Koncový systém, ktorý používam na lov v riekach, vyzerá v mojom prípade pomerne zložito, ale každý komponent má svoje opodstatnenie. Keďže používam ako kmeňovú pletenú šnúru, vždy je súčasťou systému feeder guma. Šnúra má, samozrejme, takmer nulovú rozťažnosť a feeder guma je ten element, ktorý podstatne eliminuje náhle a silné výpady väčších rýb. Priemer gumy nie je základným parametrom, lebo kvalitný výrobca dokáže vyrobiť dobrú, pružnú a odolnú gumu aj pri menších priemeroch. Spravidla je u mňa najpoužívanejší priemer od 0,6 do 1,2 mm od osvedčeného producenta. Na farebnom vyhotovení nezáleží – je to na každom rybárovi, či zvolí transparentnú alebo farebnú. Ako alternatíva gumy sa dá použiť skrútený vlasec s väčším priemerom. Na spojenie feeder gumy a kmeňovej šnúry používam „osmičkový“ uzol alebo obratlík.
Dĺžka nadväzca s háčikom je vždy predmetom zdĺhavých diskusií, ale všeobecne podľa mňa platí, že na stojatých vodách sú vhodnejšie kratšie a jemnejšie nadväzce s dĺžkou 50 – 60 cm s priemerom 0,10 – 0,18 mm. Pri love v riekach používam nadväzce dlhé 80 – 100 cm. Pri love podustiev to platí a funguje na 100 %.
Priemer vlasca volím podľa aktuálnej situácie od 0,10 mm až po 0,22 mm, a to s ohľadom na silu prúdu a aktivitu rýb. Niekedy je naozaj potrebné skúšať a experimentovať, aby sme sa dostali k vytúženému záberu a úlovku. Pre nás môže byť ťažko pochopiteľné, že pri zmenšení priemeru nadväzca o 0,02 mm je rozdiel v početnosti záberov taký markantný. Ryby sú v tomto veľmi nevyspytateľné a ich správanie je naozaj záhadné. Ak sme si istí, že ryby na lovnom mieste sú a zábery neprichádzajú, tak výmena priemeru nadväzca spolu s menším háčikom je prvým krokom, ktorý vždy urobím. Najlepšou voľbou, čo sa týka typu nadväzca, je fluorocarbon alebo vlasec potiahnutý vrstvou fluorocarbonu. Dôležité je, aby bol nadväzec vláčny a odolný v uzle.
Mikroprotihrot je šetrnejší.
A napokon a predovšetkým – háčik
Pri love podustiev – a nielen ich – musí byť háčik ostrý, čo rybári často podceňujú. Už pri nastražovaní červa cítite, v akom stave je hrot. Ak nie je dostatočne ostrý, ihneď ho vymeňte alebo nabrúste. Inak sa môže stať, že aj napriek početným záberom sa k úspešnému záseku nedostanete. Podustva je v tomto veľmi špecifická, lebo jej papuľka je tvrdšia ako papuľka ostatných „bielych“ rýb. Je prispôsobená tvrdosťou aj tvarom zoškrabávaniu porastov rias na skalnatom dne. Na prvé náhody pri ich love používam háčiky s veľkosťou č. 12 s väčším oblúčikom. Ak neviem premeniť záber a ryby „špekulujú“, tak automaticky idem do veľkostí 14 až 18. Podustvy sú naozaj veľmi zaujímavé ryby v tom, že dokážu oholiť háčik bez toho, aby sa pichli. A aj keď nás tým poriadne vytáčajú, patrí im náš rešpekt.
Medzi zábermi.
Nuž, nech vám berú!
Ak sa nám podarí dostať tieto krásne ryby do podberáka, manipulujme s nimi opatrne a s láskou. Sú veľmi citlivé na zaobchádzanie, ale to vlastne platí pre všetky rybie druhy. Prajem vám veľa krásnych chvíľ pri vode a v zime zvlášť, pretože vtedy poteší na prúte každá jedna ryba.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
