Záverečná je slovo, ktoré dokonale charakterizuje našu každoročne poslednú a plánovanú výpravu. Keďže sa počas mesiacov december, poprípade november už nemôže loviť nonstop, tak túto poslednú výpravu v roku plánujeme podniknúť na súkromnej vode.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.09.2022.
Naša minuloročná záverečná výprava smerovala na Dolnobarský rybník a k vode sme sa vybrali už v tradičnom zložení: kamarát Zdeno, môj otec Šaňo a ja. Termín tejto výpravy sme mali naplánovaný na stred novembra a k vode sa nám podarilo dostať na predĺžený víkend…
Repete po rokoch
Ak ma pamäť neklame, tak pred tromi rokmi sme v tomto období lovili na týchto istých miestach ako teraz, nuž som chcel sedieť presne na tom mieste ako v minulosti. Na tej záverečnej vychádzke sa mi darilo a podarilo sa mi chytiť zopár pekných rýb. Chalani mi to umožnili a miesta sme si teda bratsky rozdelili aj tentoraz. Mal som možnosť chytať ihneď na prvom mieste rybníka a po mojej ľavej strane som mal veľmi zaujímavé miesta, kam pokladať svoje montáže. Ihneď pri brehu sa nachádzali robustné potopené konáre, avšak dno jazera bolo oproti mojej poslednej návšteve na tomto mieste zabahnené. V minulosti som práve tu našiel vybúchané tvrdé dno od rýb, tak som si hneď nebol taký istý, či sa ryba ešte chodieva sem kŕmiť. Moja intuícia mi našepkávala, aby som to skúsil, a tak mi nezostávalo nič iné, len si zvoliť toto miesto ako jedno z tých, kam položím svoju montáž.
Druhé miesto som si našiel pri protiľahlom brehu, zhruba desať až pätnásť metrov od trstiny. Hĺbka vody na tomto mieste bola okolo dvoch metrov a dno bolo tvrdé. Veril som, že práve odtiaľto môže prísť úspech, a preto moja druhá montáž putovala presne sem. Keďže sa lovilo na súkromnom rybníku, bola tu možnosť loviť na tri prúty, čo som využil a pomocou tretieho prúta som sa snažil rybu hľadať na viacerých miestach, napríklad pod brehom alebo priamo v starom koryte. Miesta som už teda mal vytypované a bolo treba už len rozbaliť sa a nachystať na samotný lov…
Zimná príroda má svoje čaro.
Nedám si záverečnú pokaziť
Na začiatku ma zastihlo nemilé prekvapenie, ktoré pravdepodobne začína byť tradičné na našich tzv. záverečných vychádzkach. Už pri vybaľovaní svojej výbavy z auta som zacítil nepríjemnú vôňu a nakoniec to bolo opäť dohryzené lehátko od zubatého kamaráta ako aj dva roky predtým. Na začiatok naozaj paráda, ohromne som sa „potešil“, ale čo už… Boli sme poslednýkrát v roku pri vode a nechcel som si nechať tieto dni ničím pokaziť a znepríjemniť. Postupne som si teda rozložil bivak a posledné potrebné vybavenie. Čln sme si so sebou na túto výpravu nebrali, a tak som mal svoju výbavu a taktiku pripravenú na lov z brehu odhodom.
Výbava v akcii.
Lov na odhod mám rád
Pre mňa je lov na odhod oveľa obľúbenejšia činnosť ako vyvážka. Ušetrím kopu času a hlavne sa nepohybujem s člnom (v tomto prípade) v plytkej vode nad miestom, kde sa snažím rybu uloviť. Na navijakoch som mal navinutý pevnejší silon s priemerom 0,40 mm, a to hlavne preto, že som lovil v blízkosti prekážok. Po záberoch som musel vždy vziať prút pevne do svojich rúk a rybu natvrdo odvrátiť pred prekážkou. To sa mi pomocou pevného silonu darilo. V prípadoch, keď používam takýto pevný materiál, tak odpalovú šokovku zo svojej montáže vynechávam. Túto časť montáže používam hlavne preto, že je pevná a nie je až taká prieťažná ako tenký silon. Práve vďaka tejto vlastnosti získam pri nahadzovaní zopár metrov navyše, avšak – ako som spomínal – pri použití pevného vlasca šokovku nepoužívam, lebo samotný vlasec má tie isté vlastnosti ako spomínaná šokovka.
Nočný šupík neodolal G2 s Pampeliškou.
Voľba montáže a nadväzcov
Na tejto výprave som sa rozhodol používať helikoptérové montáže na všetkých troch prútoch. Hlavným dôvodom pre to bolo, že som lovil na rybníku, kde je väčšia časť dna zabahnená a pomocou takejto montáže dokážem predísť tomu, aby ťažké olovo moju montáž s nástrahou vtiahlo do bahna a ja by som potom zbytočne vyčkával na záber. Druhý dôvod bol ten, že pri love na správne zhotovenú helikoptérovú montáž je riziko zamotania nadväzca a celej montáže minimálne. V tomto prípade, keď som používal hlavný vlasec s priemerom 0,40 mm, tak som montáž zhotovil na hlavnom vlasci.
Prvou súčasťou tejto montáže je silikónová zarážka, ktorá na vlasec ide ako prvá a slúži na zaistenie nadväzca, a pomocou tejto zarážky predídeme tomu, aby nadväzec mohol behať nekontrolovane po silone. Samozrejme, pomocou tejto zarážky si vždy nastavím vzdialenosť, v ktorej sa môže pohybovať nadväzec od olova. Po nahodení olovo nestiahne nadväzec do bahna, ale naopak zostane ležať na dne a časť montáže po zarážku sa môže vtiahnuť do bahna. Je potrebné dať pozor na to, aby sme pri love na bahne zarážku nenechávali veľmi blízko pri olove, aby nám olovo nestiahlo nadväzec do bahna, a tak by bol tento systém nesprávny. Ďalšou súčasťou montáže je obratlík, ktorý voľne umiestňujem na vlasec pod zarážku. Tento obratlík slúži na pripnutie nadväzca na montáž. Na záver montáže používam Heli Safe systém, do ktorého umiestňujem olovo.
Samotné nadväzce som zhotovil všetky tri iné, avšak počas tejto vychádzky bol opäť najúspešnejší môj obľúbený Ronnie rig, ktorý používam celoročne. Tento nadväzec sa stal v poslednom období veľkým hitom v kaprárine a pomaly už nechýba vo výbave ani jedného rybára.
Výdatná strava je základ.
V chladnej vode experimentujem
Nástrahy som na toto chladné obdobie vybral podobne ako v minulosti. Väčšina ľudí by si zvolila do studenej vody sladké, poprípade korenisté príchute, ale ja rád experimentujem a počas posledných rokov sa mi aj v prípade lovu v chladnej vode podarilo tie najväčšie ryby chytiť na boilies s vysokým obsahom rybích múčok.
Nebojím sa vôbec zvoliť mäsové boilies, tak som teda zvolil už rokmi overené G2. Je to bezpochyby jedna z hlavných ikon produktov firmy Mikbaits. Obrovskú popularitu si drží od uvedenia na trh v roku 2010. G2 má doslovne našlapanú zmes. Samozrejme, obsahuje prvotriedne esencie, esenciálne oleje a v neposlednom rade ančovičkový extrakt, aj vďaka tomu má boilies s názvom Gangster G2 silnú slanú chuť a vôňu morskej potravy.
Pod jeden z mojich háčikov putovala jedna samostatná guľôčka G2 a pod druhý v kombinácii s plávajúcou nástrahou pop‑up v príchuti Pampeliška. Táto príchuť je účinná celoročne, je silne atraktívna a v kombinácii s G2 vytvára neodolateľnú nástrahu. Na vychádzke som mal prvýkrát možnosť vyskúšať nový produkt z našej dielne, a to kvapky CBD, presnejšie – atraktor pre ryby. Prvá skúška dopadla úspešne. Na dve kŕmne miesta, respektíve nástrahy som použil tento atraktor a práve na tie sa mi podarilo spraviť zopár záberov.
Väčšinu času som strávil vo vyhriatom bivaku.
Zatiaľ nič, ale teplo
Počas prvého dňa sa nám záber nepodarilo urobiť a voda bola doslovne mŕtva. Na hladine sme nevideli pohyb od žiadnej ryby a vôbec žiadne náznaky, že by niečo na vytypovaných miestach vôbec bolo. Času sme mali ešte dosť, a tak sme očakávali príchod noci. Po zotmení teplota šla poriadne dole a veľmi mi pomáhal spríjemniť pobyt v prírode ohrievač, ktorý som mal v bivaku. Po zakúrení sa dalo bez najmenších problémov sedieť len v mikine a v suchu očakávať záber. Veľkou výhodou tejto pomôcky je aj to, že po zábere a zdolaní ryby, keď sú ruky aj oblečenie mokré od studenej vody, tak táto pomôcka rýchlo zohreje a rybár sa vracia naspäť do vyhriateho bivaku. Treba však dávať pozor! Hoci aj takéto zariadenie má kyslíkovú poistku, viete, že sa hovorí „istota je guľomet“…
G2 zatraktívnená pomocou CBD atraktora.
Nočný prvý úspech
Dlhé hodiny po zotmení sa naďalej nič nedialo, akurát sem‑tam bolo počuť prevaliť sa kapra. Bol to dobrý znak a znamenalo to, že ryba sa na mieste nachádza. Okolo polnoci som si na chvíľku zdriemol a zobudilo ma pípnutie príposluchu. Šiel som skontrolovať svoj prút, ktorý bol napnutý a swinger našponovaný k prútu. Skúsil som, či tam ryba bude, a tak som zdvihol prút do svojich rúk a mohla začať prvá zdolávačka…
Podarilo sa mi zdolať krásneho nočného šupíka, ktorý mi v studenej vode dal poriadne zabrať. Až som to nečakal, že bude v takej dobrej kondícii! Po chvíľke sa mi ozval telefón a volal otec, že jemu sa podarilo chytiť krásneho guľatého lysca, ktorý sa pohyboval okolo ôsmich kilogramov. Počas tejto noci sa mi podarilo spraviť ešte jeden záber a bol to opäť šupináč, takzvaný násaďák.
Nostalgia záverečných
Ráno sme sa všetci spoločne stretli a šéfkuchár Zdenko nám spravil skvelé raňajky s teplým čajom a tradičným „tekutým svetrom“. Pri takýchto raňajkách a obedoch na našich „záverečných“ sme vždy prebrali všetky spoločné zážitky z vychádzok a výprav, ktoré sme absolvovali počas bežného roku alebo aj v minulosti. V priebehu tohto dňa sa však ohľadom záberov nič nedialo, a tak sme opätovne očakávali noc dúfajúc, že sa nám to rozbehne podobne, ako to bolo v predchádzajúci večer.
Jeden kapor za druhým…
Ihneď po zotmení som zaznamenal záber a podarilo sa mi uloviť tretieho šupíka, odhadom päťkiláča. Na rozbeh super – povedal som si – a nahodil svoju montáž naspäť na horúce miesto. Počas tejto noci som toho veľa nenaspal a zdolával jednu rybu za druhou. Kapry boli väčšinou menšie, ale to mi neprekážalo a dokonale som si zachytal a užíval som si poslednú vychádzku v roku. Nadránom zábery ustali, nuž som si ešte zdriemol, aby som nabral trochu síl na posledný deň. Zobudil som sa pri východe slnka, nuž som poprehadzoval svoje montáže a na každé miesto nakobroval za hrsť boilies. Dúfal som, že sa mi podarí pred odjazdom uloviť aspoň jedného kapra aj počas dňa.
Dokonalá montáž, ktorej dôverujem na 100 %.
Ryba proti chlapovi – buď on, alebo ja
Ľahol som si naspäť do vyhriateho spacáku a pozoroval jesennú až zimnú prírodu – keď vtom sa ozval príposluch! Bolo to len jedno pípnutie, presne také isté ako počas prvej noci prvý záber. Vstal som zo spacáku a šiel som aj teraz skontrolovať prút. Nastal rovnaký priebeh: swinger bol úplne prilepený až pri prúte a samotný prút bol poriadne napnutý a ohnutý. Bolo treba len zdvihnúť prút do ruky a začať zdolávať. Myslel som si, že to bude aj tentoraz menšia ryba, ale pravda bola opačná…
Kapor sa stále držal po mojej ľavej strane popri brehu. Bál som sa, že vojde do trstiny a bude problém zdolať ho. To sa však nepotvrdilo a kapra som popri tŕstí dostal až do svojej blízkosti. Práve na týchto miestach sa začalo poriadne preťahovanie „kto z koho“. Raz potiahol kapor a potom zas ja. Vedel som, že táto ryba je pravdepodobne posledná v rybárskej sezóne, a tak som sa ju snažil zdolať bez jedinej chybičky alebo nepozornosti. Po pár minútach sa ryba prevalila na hladine a netrvalo dlho, pokiaľ sa mi ju podarilo úspešne podobrať. Bol to nádherný tmavý šupináč, ktorý ma veľmi potešil!
Úspešná bodka za sezónou
Kapra som odvážil a hmotnosť sa pohybovala tesne nad hranicou trinástich kilogramov. Super bodka za úspešnou sezónou! Po nafotení a zdokumentovaní som pustil kapra naspäť do vodného sveta s prianím, aby aj tá budúca sezóna priniesla opäť kopu nových príjemných zážitkov a chvíľ strávených pri vode. S parťákmi sme si ešte dali posledné raňajky a pokec pred odjazdom, načo už zostalo len pobaliť výbavu, nasadnúť do áut a povedať si, že je tu – záverečná!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
