Nasledujúce tri dni výpravy som nedosiahol žiadny záber napriek tomu, že som skúšal rôzne priemery boilies a montáže som pokladal o niekoľko metrov inde. Prišiel piaty deň výpravy, keď sa hladina konečne upokojila…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.09.2022.
Konečne znovu nastal čas, že som si mohol na veslách presonarovať svoje lovné miesta, ktoré som mal v GPS. Na rýchlovýmenné obratlíky pripínam nové montáže, ktoré idem položiť na miesta… Pravú udicu pokladám bližšie k potopenému stromu v koryte, prikrmujem dvoma hrsťami boilies LB s Praktikom a vraciam sa na breh. Druhú montáž pokladám späť na to miesto, odkiaľ som dosiahol už dva zábery a taktiež jemne prikrmujem. Na brehu si pripravujem opäť kávu, ktorá mi pri vode chutí najlepšie a následne prichádza čas pripraviť si niečo na obed.
Pohľad na zimný západ slnka.
Pípanie, ktoré nebudí pozornosť
Pravidelne počas každého dňa sledujem predpoveď počasia – tlak, vietor, smer vetra a teplotu. Na tento deň a noc boli hlásené mrazy až do -7 °C, takže bolo načase pripraviť si oblečenie na mrazivú noc. Vychutnávam si západ slnka, po ktorom sa ukladám do spacáku a idem si pozrieť nejaký film. Zhruba po 30 minútach ma dáva do pozoru príposluch, na ktorý sa pozriem a zisťujem, že je to pravý prút, ktorý pípol. Veľkú pozornosť tomu nevenujem, keďže počas celej výpravy to už píplo viackrát z toho dôvodu, že počas vetra sa robili na šnúrach oblúky, pri ktorých nepomáhali ani backleady a k brehom naplavilo aj zopár haluzí. Prvých sto metrov od brehu som mal jemný koberec trávy pri dne, ktorý mi znepríjemňoval každú cestu za rybou. Keďže sa tráva zachytávala o šnúru, na ktorej sa vytvárali pri vlnách hrče, pričom sa motala do špirály pri vetre, takže som musel neraz tieto hrče vystrihávať a opäť šnúru naviazať. Odvraciam teda pohľad späť na obrazovku mobilu a hovorím si „ak to je záber, tak to pípne znovu“…
Mix boilies LOSOS a PRAKTIK, ktorý som si ešte zalial tekutou potravou. Tento mix používam na každej jesennej výprave.
Bombardér má svoju váhu!
Asi po 10 sekundách swinger 3× popadol dolu, a to už viem, že to je prvý záber na pravý prút z koryta. Rýchlo skáčem zo spacáku, obliekam si prsačky, bundu, čiapku a nasadzujem čelovku. Beriem prút, na plný výkon vyrážam za rybou a počas cesty tajne dúfam, že to bude niektorý miestny bombardér. Prichádzam kúsok k lovnému miestu a začínam namotávať prvé metre šokového vlasca, ktorý smeruje do strany. Po chvíli sa dostávam nad rybu, povoľujem cievku na navijaku a snažím sa pomaly zdolávať. No pociťujem len záťaž a v prvom momente som myslel, že je ryba v prekážke. No len čo sa ryba pohla, vedel som, že v prekážke nie je a bolo cítiť váhu tohto kapra. Hovorím si, že to je ten pravý, toho nesmiem stratiť…
Neskutočná hlava a telo tohto šupináča z tohto pohľadu stojí za fotku.
Mohutné telo pod hladinou
Snažím sa jemne zdolávať, svietim si čelovkou do vody a po asi piatich minútach vidím pod hladinou mohutné telo kapra. Kapor spravil ešte jeden výpad, po ktorom už vyšiel k hladine. Ku kaprovi sa snažím motorom dostať a podoberám ho – „je tam!“ Kapra v podberáku priťahujem k člnu rozkladám hlavu podberáka a kapra sa snažím vložiť do člna, čo sa mi na prvýkrát nedarí, tak sa lepšie zapriem v člne a potom už úspešne kapra vkladám do člna. Mohutné telo tohto šupináča bolo cez celú prednú časť člna a s nadšením v duchu si hovorím, že to je možno 25+. Rýchlo sa vraciam k brehu, aby som kapra zvážil.
Lysec z predposlednej výpravy, ktorý potešil svojou peknou stavbou.
Pre istotu vážim trikrát
Po príchode na breh kapra vkladám do vážiaceho saku, ktorý pripínam o bójku na čln. Na brehu rozkladám vážiacu trojnožku, keďže viem, že tohto kapra v rukách neodvážim. Všetko pripravené, môžeme ísť vážiť. Idem do vody po kapra a nesiem ho na podložku. Zapínam váhu a viackrát sa snažím zavesiť vážiaci sak na váhu, ktorá bola v úrovni očí, no neúspešne. Asi na ôsmykrát sa mi to podarí… Uf, neverím vlastným očiam! Váha ukazuje neskutočných 34,2 kg. V tomto momente zisťujem, že to je moja životná ryba zo slovenských zväzoviek! Trikrát opakujem toto váženie a váha vždy ukazuje to isté číslo. Kapra vkladám do podložky a idem odvážiť vážiaci sak, ktorý ukazuje 1,9 kg. Po odrátaní hmotnosti saku teda zisťujem, že sa mi podarilo zdolať šupináča s čistou hmotnosťou 32,3 kg. Hovorím si „toto je snáď sen“ a slzy sa mi tlačia do očí. Napriek tomu, že vonku je mínus päť, mne je neskutočne teplo.
Na kotvenie člna bolo treba dávať pozor, lebo hladina počas výprav klesala/stúpala
a bolo nutné kotvenie posúvať, lebo raz mi skončil čln po noci na suchu na kameňoch.
Objednávam si fotografa
Kapra vkladám do vážiaceho saku, ktorý opäť pripínam o bójku na člne a volám najbližším, ktorým oznamujem, čo sa práve stalo. Toto je neuveriteľný moment, neskutočný zážitok… Zdolať 30+ zo slovenskej zväzovej vody bol pre mňa sen, ktorý sa mi práve v tomto momente splnil. Volám kamarátovi, ktorý býva neďaleko, aby ma prišiel ráno odfotiť. Beriem prút a veziem ho opäť na miesto, ktoré mi vydalo toto monštrum. Na brehu si stále opakujem dookola tento zážitok, čo sa práve udial a stále si to dostatočne neuvedomujem.
Dlháň s hmotnosťou cez 17 kg, ktorý prišiel na nové boilies, ktoré budeme testovať aj túto sezónu.
Mrzne, ale ja mám záber
Idem z bivaku skontrolovať prúty a následne zisťujem, že cievky na navijakoch sú kompletne primrznuté. Hovorím si, ak bude záber, musím rýchlo reagovať. Asi po dvoch hodinách dostávam opäť na pravý prút záber a v rýchlosti beriem ako prvé zo spacáku termonádobu, v ktorej mám teplú vodu a oblievam cievku, aby povolila. Kapor si potiahol pár centimetrov a následne prichádza opäť padák. Obliekam sa, beriem prút, sadám do člna a vyrážam za rybou. Hneď ako prichádzam na miesto, zisťujem, že montáž ide zasa bokom a ryba tam ešte je. Po krátkom čase podoberám pekného šupináča, ktorého odhadujem okolo 15 kg. Beriem ho na breh, aby som si ho odfotil. Pri vážení tohto šupináča zisťujem, že má niečo málo cez 16 kg. Vkladám ho do vážiaceho saku a dávam do vody.
Nádherný západ a pokojná hladina pred mrazivou nocou.
Dúfam ešte v kapra na snehu
Netrpezlivo čakám na príchod kamaráta a medzitým chystám všetky veci na fotenie. Pri príchode sa kocháme neskutočnými úlovkami… S kaprami spravíme pár fotiek na brehu a vo vode navyše aj video. Ryby púšťame a otvárame si šampus, ktorým si pripijeme na tento životný úlovok. Po tejto mrazivej noci, keď bolo -7 °C, potom teplota vody padla pod 4 °C a nasledujúci deň bolo hlásené výdatné sneženie počas celého dňa aj noci, a tak som tajne dúfal v kapra na snehu.
Posledné dva dni výpravy som opäť lovil na tých istých miestach v nádeji, že príde ešte nejaký záber, ale bohužiaľ neprišiel. No aj napriek tomu som si koniec výpravy užíval a viackrát som sa kochal fotkami so životnou rybou. Prišiel posledný deň výpravy, keď som musel všetky veci pobaliť a ukončiť túto svoju životnú výpravu. Po dlhých hodinách balenia som mal všetky veci vo vozíku a mohol som vyraziť domov.
Posledný šupináč decembrovej výpravy, ktorý neodolal kombinácii LB (losos) 24 mm v dipe pop-up 16 mm Mlieko.
Životný úlovok na slovenskej vode
Počas tejto výpravy som skŕmil odhadom okolo 8 kg boilies a podarilo sa mi spraviť 4 zábery, z ktorých som zdolal 3 ryby vrátane neskutočného kapra s hmotnosťou 32,3 kg. Na túto výpravu budem dlho spomínať a sám som zvedavý, či sa mi toto niekedy podarí na Slovensku prekonať. Pokiaľ bude viacej športových rybárov, ktorí preferujú „chyť a pusť“ a vážia si každý úlovok a našu prírodu, tak verím, že na Slovensku bude viacej takýchto kaprov a nebude potrebné za nimi jazdiť do zahraničia.
S rybárskou sezónou 2021 som sa rozlúčil nad očakávania a už teraz sa teším na to, čo mi prinesie sezóna 2022. Ďakujem za tento zážitok!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
