Často sa stane, že niektoré miesta
v zahraničí vás tak očaria a zaujmú, že tam chcete vyraziť znova a znova. Áno, stáva sa mi to čoraz častejšie. Je to dobre, alebo zle? Mojím dlhoročným snom bolo dostať sa do Írska a skúsiť tam loviť šťuky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.09.2023.
Keď sa mi pred troma rokmi prvýkrát podarilo vyraziť na írske šťuky, okamžite vedel, že to tam chcem navštíviť opäť. Lenže doba bola proti tomu a vtedy sme odlietali z Dublinu asi týždeň pred zatvorením letísk v dôsledku covidu. Až po dvoch rokoch sme sa konečne zase dočkali. Začiatkom vlaňajšieho februára sedíme v lietadle, aj keď ešte v rúškach. To však bolo tou najmenšou prekážkou po dobe omnoho horšej…
Príprava sa nesmie podceniť, nadväzce pred nástrahami musia byť z pevného materiálu.
Prvá cez meter, taká už urobí radosť každému.
Prilietame
Tentoraz sme to poňali ako rýdzo pánsku akciu. Vyrazil som so svojím dlhoročným parťákom Michalom a v Írsku na nás čakali už klasicky Marek s Vladkom. Peripetie na letisku sme prežili. Možno toho už mali všetci dosť a skoro nič sa vážne neriešilo. Navyše, ak sa tešíte na svojich priateľov, tak ide naozaj všetko bokom. Chalani nikdy nesklamú, a tak to bolo zase so srandičkami hneď na letisku. Rýchly nákup v markete je pre nás, ranných vtákov, veľmi dôležitý. Vždy chceme byť na vode čo najskôr a nezdržiavať sa. Dni sú ešte krátke a škoda každej chvíľky nestrávenej na vode. Ubytovanie máme rovnaké ako pred rokmi a podľa majiteľky sme odvtedy vlastne prví ubytovaní. Má z nás radosť, je vidieť, že doba bola zlá pre všetkých. Skvelým zistením je, že v bare, ktorý je hneď naproti, začali aj variť. Takže budeme mať večer spestrený a nebudeme len popíjať írske pivo a ďalšie pochutiny. Takže hneď prvý večer dopadol skvele. Pivko, vyprážané tresky, whisky a chystanie vybavenia na prvý deň lovu.
Počasie
Predpoveď neklamala a počasie bolo veľmi „írske“. Na môj vkus celkom husté. Vyjadril som obavy, že v takom vetre určite nevyplávame. Marek s Vladkom nám ale jasne vysvetlili, že tunajší lov nie je pre žiadne padavky. Proste ide sa, aj keby traktory padali. Chalani zariadili dva člny. Také tie ich klasické bárky s kýlom, ktoré ma už naposledy prekvapili svojou stabilitou. Motory takisto prekvapili! Hádam aj veslá by boli rýchlejšie… Nakoniec ale priznávam, že bohato stačili.
Než sme nastúpili do člnov, tak prišla poriadna fujavica, nuž sme hneď na začiatku vyliali pár vedier vody a vyrážame na otvorenú plochu jazera. Hneď som mal chuť to otočiť – vlny ako na mori, vietor v nárazoch naozaj strašný. Ale Marek mi hneď pripomenul, kedy sa chytajú ryby. Naozaj len vtedy, keď je vyložene hnusne, lebo v krásnom počasí sa to páči nám, ale nie rybám. Takže som sa musel obrniť a nepripúšťať si, že lietam na lodi hore‑dole.
Prvý deň na vode
Naše očakávania a snaha boli hneď v úvode poriadne pokorené. Napriek tomu, že počasie bolo podľa chlapcov výborné, tak smer vetra nebol vôbec správny a prúd nás hnal úplne bokom od miest, ktoré sme chceli prechytávať. Celé dopoludnie do nás búšil vietor, dážď a na veľkých vlnách sme neurobili jediný poriadny záber. Ale vydržali sme! Popoludní sme sa schovali do závetria a dali si ľahký olovrant. Zrazu vietor takmer ustal a my sme zostali stáť na mieste. Hádzali sme
a posúvali sa dokonca ľahučko s motorom. Úplný opak rána. Avšak bezvýsledne. Upokojenie vetra bolo aj trochu šťastím pre čln Vladka s Michalom, pretože im vypovedal službu motor. Vracali sme sa skoro potme a keď mobil našiel signál zistili sme, že nasledujúci deň sa má smer vetra otočiť a pridať na sile. Takže naše sklamanie zase porazila nová iskrička nádeje. Navyše pohoda a teplo v írskej krčme roztopia aj tie najväčšie zmrzliny a Guinness rozveselí náladu.
Moja parádnica, 111 cm.
Síce menšia, ale kresba a zuby parádne.
Druhý deň na vode
V Írsku je hodinový posun v čase, takže ráno je protivná tma. Ale aspoň sa človek v pokoji dobre naraňajkuje. Nie je totiž nič horšieho, ako ísť na čln nenajedený. Keď nastupujeme do člna, tak zase prichádza smršť. Ale keď vidíme, že z druhej strany sa ukazujú aj slnečné lúče, hneď je to lepšie. Tu im ide predpoveď počasia veľmi dobre. Vietor sa naozaj otočil a naše drifty sú razom zaujímavejšie. Hneď druhým hodom dostávam konečne záber. Žiadny krokodíl, šťuka okolo 75 cm, ale zahriala na duši. O chvíľku znova jedna menšia pre Marka. Chalani s druhým člnom sú asi 100 metrov od nás a vidíme, že aj oni dvaja zdolávajú menšie šťuky. Hneď je nálada úplne niekde inde. Prechádzame na ďalší drift. Vietor má zosilňovať až popoludní, ale aj teraz už dáva poriadne zabrať.
Avšak, ako rýchlo sme s Markom začali, tak rýchlo končíme a sledujeme, ako nám chlapci dávajú zasa na frak. Michal zdolal už dve krásne ryby, tesne pod meter. My ani záber. Čo robíme zle? Na obed zájdeme do závetria a snažíme sa prísť na to, prečo sa nám nedarí... Nástrahy rovnaké, alebo podobné, azda len ťažšie. No uvidíme, budeme bojovať ďalej. Vladko dostáva parádny záber a do člna sa pozrie krásna 105 cm šťuka. Nezostáva než pristúpiť na ich zistenie a trochu zľahčujeme, aby prepad nástrahy bol podstatne pomalší. A zrazu záber a šťuka tesne pod meter je v člne. Žeby zmena pomohla?
Vietor naozaj zosilnel a my sa poriadne hojdáme na vlnách. Objavilo sa na chvíľku slnko tesne nad obzorom a zrazu bum – rana ako z dela! Už podľa ťahu je poznať, že to bude ťažká ryba. Vyloviť rybu v tých vlnách nie je žiadna sranda, ale všetko dopadlo parádne. Mám neuveriteľnú radosť! Moja prvá írska šťuka nad meter a navyše taká vypasená. Adrenalín je zase v normále a už si začínam veriť aj na ďalší deň. Ešte jeden drift a balíme, aby sme aspoň trochu videli na cestu späť. Hneď bolo v bare veselšie. Dokonca už aj miestni nás zdravia, zrejme sme dobre zapadli.
Tretí deň na vode
Keby ráno nebola veľká prehánka, tak už by ma to asi prekvapilo. Vylievame čln a vyrážame. Vietor silnejší ako predošlý deň, ale tentoraz ma to už baví a viem, že to bez neho nie je ono. Vyzeralo to, že v ten deň mám asi narodeniny – po dvoch menších šťukách okolo 70 cm dostávam rybu takmer v každom drifte. Ale skoro vždy bolo pri tom na chvíľku vykuknuté slnko. Zdolávam šťuky 90, 94, 96, 97 cm. Všetky krásne vypasené. Som v takom nadšení, že už viac vari ani nechcem. Už by som si len tak sadol a kochal sa. Marek mi však nedá ani chvíľku oddýchnuť, tak hádžem a hádžem. Chalani zdolávajú tiež niekoľko „menších“ šťúk do 90 cm. Takže nálada je výborná a dohovárame sa, že pôjdeme o chvíľku skôr na poriadny írsky hambáč a pivko.
Voda sa začína z veľkých vĺn od brehu kaliť. Tak ešte posledný drift so zapadajúcim slnkom. Pred koncom driftu sa mi zazdalo, že sa mi niečo otrelo o nástrahu. Tak som okamžite nahodil a skoro okamžite prišiel veľmi silný záber. Zasekol som a hovorím Markovi, že najskôr visím v prekážke. Ale on sa len smial a hovoril, že o chvíľku uvidím, ako sa to rozbehne. A neklamal. Už dlho som na udici nemal takú ťažkú rybu. Môj SG4 do 80 g bol zrazu dosť na hrane. Ryba sa držala dlho pri dne a prechádzala vodnými rastlinami. Až asi po 10 minútach sa ryba ukázala pri člne a znovu odišla jedným ťahom veľmi ďaleko. Keď som ju zbadal, tak hovorím Markovi, že je väčšia ako tá včerajšia. Po asi 5 minútach je pri člne a Marek mi ju rýchlym hmatom pomáha zdolať do člna. Pri zdvihnutí nad hladinu bolo vidieť, aká je hrubá a ťažká. V rýchlosti ju meriame. Má 111 cm! Toto som teda nečakal. Už dlho som nebol taký šťastný. A čo je najviac? Že tá radosť bola spoločná a vzájomná s priateľmi. Veľmi im za to ďakujem! Vedel som, že hádzať už nechcem. Chcem si dať panáka a večer dobré jedlo a smiať sa v krčme s kamarátmi. Aj to tak dopadlo. Bol to deň, aký sa už nebude opakovať.
A po hamburgeri
„na zdravie!“
Štvrtý deň
Posledný deň a bohužiaľ už bez chytania. Vietor bol už taký silný, že aj chlapci povedali, že toto nemá zmysel. V pokoji sme si zabalili veci a vyrazili na menšiu prehliadku Dublinu. Po dlhom čase v pohode dokončený zájazd a žiadny zhon na lietadlo. Ale už v lietadle späť som tak trochu plánoval, že by som ešte vyrazil znova...
O mesiac neskôr
Bol začiatok marca a ja som mal zase pred sebou 4 dni na vode. Popravde, nie je o čom písať: počasie jarné, ranný mrázik, vymetená obloha a ani slabý vánok. Marek vedel, že to nie je dobré, ale aj tak mi nedal vydýchnuť. Podarilo sa 5 šťučiek medzi 50 až 60 cm, jedna cca 85 cm, a to bolo všetko. Proste, keď nie je ten správny čas, tak môžete hádzať ako chcete a čo chcete, ryby to vôbec nezaujíma. Ale s tým sa stretol asi každý. To platí všade na svete.
Michalova šťuka mala tiež slušne plné brucho.
Vladko sa usmeje len s meter plus.
A čo tento rok?
Je možné, že kým vyjde tento článok, tak už budem späť z ďalšej výpravy na írske jazerá. Hádam bude viať priaznivý vietor a azda budú ryby pri chuti. Vždy hovorím, že človek môže byť akokoľvek pripravený, ak však chýba určitá dávka šťastia a pokory, tak sa úlovok nedostaví.
Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
