Namiesto dravcov kapry
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2023
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.09.2023.
Hlavne v letnom období sa túlam nocou s prívlačovým prútom popri rieke, prípadne ju brodím, načúvam a kilometre, čo mám za ten čas odchodené či prebrodené, nerátam. Nebolo to inak ani vlaňajšie leto, ktoré je už dávno za nami… Tiež som sa vybral na nočnú sumcovláčku, kde cieľovou rybou bol samotný kráľ hlbín – sumec.
Rieka bez vody
Po toľkých hodoch s ťažkým sumcovým prútom si človek na chvíľu sadne, oddýchne a kochá sa čarom nočnej rieky. Lovím často na splavoch, kde krásne šumí voda, najviac sa okysličuje a prináša svojím prúdom splavenú potravu dravcom, stojacim na rozhraní prúdu a tíšiny, priamo do papule. Ako som tak sedel a načúval, zrazu som si uvedomil, že nepočuť nič a po rozsvietení čelovky, ktorú používam čo najmenej z dôvodu svetloplachosti nočných predátorov loviacich pri hladine a naháňajúcich drobnú korisť v podobe bielych rýb, uvidel som a pochopil – aj keď som akosi nevedel uveriť.
Na mojej milovanej domácej rieke, na brehoch ktorej som vyrastal, vznikla malá vodná elektráreň, ktorá nielenže kulminuje silu toku rieky, no v čase obrovského sucha, ktoré postihlo vlaňajšie leto nielen nás, vodu aj zadržiava a následne púšťa, čo zapríčinilo tiež situáciu, ktorú som uvidel a skoro ma dohnala k slzám. Plytko potápavý vobler som ťahal naprieč prúdom rieky a škrtal som ním o skalnatý a štrkový reliéf koryta rieky Nitra. V jednom okamihu som zbadal na onom úseku rieky samotné dno. Dalo by sa suchou nohou prejsť! Nielenže naša rieka patrí k tým plytším, rýchlejšie sa zohrievajúcim vodám, no zrazu nebol ani prúd, ani voda – tá akoby sa pod zem prepadla…
Takto to šlo po väčšinu nocí mojich vychádzok za riečnymi obrami a už som sa na to nevládal dívať. Človek príde domov po celom dni v práci a keď si chce aspoň vobler zahádzať, zrelaxovať a ponaháňať pár dravcov na našej dosť zdecimovanej rieke, príde toto…
Kvalitou netreba plytvať, na kvalitné gule sa chytá.
Vyskúšam vysedieť kapra
Neskutočný úbytok vody mal za následok nielen poodhalené koryto rieky, ale takisto v dosť značnej miere úbytok, resp. útek tých väčších rýb, stiahnucich sa do hlbších partií, v tomto prípade do rieky Váh, kam sa rieka Nitra vlieva, pár kilometrov za naším mestom.
Pochopil som, že keď už plytko potápavými nástrahami oriem dno, tak to pre mňa na rieke momentálne nemá význam a aby som sa vyhol ďalším sklamaniam, počkám na obdobie dažďov, kým sa rieka ako‑tak zotaví a uvidíme. Keďže bolo horúce leto a dosť potravy pre dravce, rozhodol som sa pre inú formu popracovného relaxu, a to presunúť sa na jazero a skúsiť iný druh, tentoraz sedavého relaxu lovom kaprovitých rýb, presnejšie kaprov.
Chutnej guli neodolajú ani tí menší juniori.
Miestne jazero – oáza pokoja, moja spása
Neďaleko rodičovského domu máme miestne jazero, kde som ako chlapec tiež trávil dlhé chvíle prázdnin a voľných dní s udicou, snažiac sa takisto o nejaký parádny úlovok. Či už to boli kapry, karasy, šťuky, zubáče, dokonca aj úhory štandardných veľkostí, vždy mi priniesli to, čo som hľadal – radosť z pobytu v prírode a neskutočný pokoj a relax zároveň, akoby tam čas nehral žiadnu rolu…
Rozpustná pančucha, pár gúľ v nej a jedna pod háčik-strela stredného doletu.
Návrat k mladosti
Tak som späť na našom miestnom jazere a keďže bolo leto, horúčavy a dostatok vhodnej potravy dravých rýb, nebudem to siliť lovom na prívlač, ale skúsim pretaviť tento iný druh relaxu do nejakého pekného úlovku veľkého kapra. Tých je tam viac ako dravcov a šanca na ich ulovenie je určite väčšia, než naháňať nejakú ozubenú papuľu, ktorá je buď podmierečná, alebo jej výskyt je v takom malom množstve, akoby som hľadal yetiho… Nešlo mi o malú rybu či dokonca bielu rybu, napríklad pleskáča, ktorého je všade dosť, preto som lov zacielil vyslovene na kapry s použitím boilies väčších priemerov. Buď to vezme, alebo nie. Veď je to šport a výsledok nemusím mať za každú cenu, nie je to zdrojom mojej obživy… Pre mňa je to únik z reality a oáza pokoja po náročných dňoch.
Ďalší z tých menších, no každý poteší, každý sa ráta.
Vybavenie, výstroj
Zohnal som si pre tieto prípady aj kaprársku výbavu, keď sa nebude dať vláčiť, poprípade opäť nebude kde… Stavil som na klasiku a lov na ťažko. Prúty 3,6 m a 3 lb. Pre mňa na účely typu lov na odhod na strednú vzdialenosť, povedal by som akurát. Keďže sa neradím do kolónky „kaprár“, keď niečo potrebujem alebo čomusi nerozumiem, spýtam sa známych, ktorí sa venujú výlučne lovu kaprov. Keďže ma poznajú ako prívlačiara a športového rybára, tak mi radi poradia, nech si chytím aj ja poriadneho kapra, a pritom dúfajú, že raz budem možno kaprárom aj ja, keď mi to učaruje viac ako prívlač. Zatiaľ sa tak nestalo a myslím, že v najbližších rokoch sa ani nestane. Kaprárina bude vždy pre mňa len príjemnou zmenou vedúcou k niečomu ďalšiemu. Takže opäť som zavolal kamarátovi a ten mi ochotne poradil jednak s výstrojom a montážou, jednak so samotnými boilies – guľami, ktorým som – priznám sa – nedôveroval, lebo buď s nimi veľmi a často kŕmia, alebo celé dni vysedávajú pri vode čakajúc na jedno pípnutie, na čo som ja nemal čas ani chuť.
Háčik dobre sedel a s guľou King Spice som na záber dlho čakať nemusel.
Aké gule budú pre mňa tie správne?
Po telefonáte s kamarátmi Ivanom a Peťom mi hneď bolo jasné, čo potrebujem a ako povedali a odporučili mi, tak to vážne zafungovalo. Uveril som preto v silu guliek, ktorých vznik a lov pochádza myslím z Anglicka.
Korenistá Moruša patrí k mojim favoritom.
Rýchla guľa, rýchly lov
„Ty chceš chytať na miestnom jazere, kde je aj bahno a štrk a doba lovu pár hodín po práci, a zároveň zrelaxovať a dočkať sa záberu?“ Tak znela otázka od Ivana, ktorému som telefonoval po radu. Gúľ je nespočetné množstvo, ako aj ich veľkostí, farieb, vôní s pridaním rôznych atraktantov a o výrobcoch a cenách nehovoriac… Áno, je to tak. Od čoho sa teda odraziť, nech neminiem na tých pár rybačiek výplatu, ale zároveň, nech sa dožijem aj záberov… Ivanova odpoveď bola rýchla, stručná a výstižná, nebolo na čo čakať. „Ty potrebuješ rýchle gule, t. j. rýchlejšie pôsobiace, keďže chceš a môžeš chodiť len na kratšie vychádzky.“ Takže voľba padla na dipované gule priemeru 18 mm mäsového základu.
Hneď prvý podvečer lovu prišiel kapor s dĺžkou 91 cm. Opäť som neveril a vravel som si, že buď „šťastie začiatočníka“, alebo „aj sprostí majú šťastie“. Kapra som nevážil, no pár fotiek mi okoloidúci mobilom spravil a ryba šla späť do jazera, do svojho živlu. Druhý podvečer opäť po práci, v tomto prípade 94 cm. Znovu som zostal v nemom úžase, veď som na miestnom jazere a ani som nekŕmil – a takéto kapry ťahám…! Vravel som Ivanovi čo a ako bolo a zase mi vysvetlil: „Chytaj ako doteraz, dve‑tri gule do pančuchy, jednu pod háčik. Kvalitou nemusíš plytvať, na kvalitné gule sa chytá.“
Cestovanie, či lov s minimálnym množstvom „vercajgu” tak, ako som zvyknutý z prívlače.
Peter mal pravdu
Pochytal v to leto veľa kaprov, v rôznych veľkostiach a na miestnej vode, za čo som asi najviac vďačný. Peter mi tiež poradil boilies, ktoré som od neho dostal na vyskúšanie, čo tiež prinieslo svoje ovocie v podobe pekných rýb, za čo ďakujem.
Kaprárom síce nebudem, no k lovu kaprov sa určite dostanem, lebo aj prívlač, aj kaprárina majú čo‑to do seba a keď sa nedá jedno, dá sa druhé – veď športový rybolov je práve o tom.
Petrov zdar všetkým a v tomto prípade – nech to jazdí!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
