Pre väčšinu ľudí príchod novembra a decembra znamená, že Vianoce a koniec roka sú už za rohom. Rybári však toto obdobie vnímajú po svojom a napriek možnej nepriazni počasia sa vydávajú k vode s vidinou krásnych úlovkov, najmä dravých rýb. Aj u mňa je to tak a vždy sa na záver rybárskej sezóny teším.
nezadaný
03.03.2024 (3/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2024.
Ako už napovedá názov tohto príspevku, tak záver sezóny sa pre nás s tatkom nesie najmä v znamení lovu zubáčov z člna na priehradách. S príchodom chladného zimného počasia sa väčšinou situácia na vode upokojí. Nikto nepestuje vodné športy, ubudne rybárov – tých okolo vody aj tých na člnoch – a my si tak môžeme užiť vytúžený pokoj. To, že pri vode rady rybárov preriednu, má aj tú výhodu, že nie je nutné súperiť o lovné miesta s niekým iným.
Jedným z ďalších aspektov tohto obdobia sú nízke teploty. Väčšinou sa hovorí, že s ochladením vody prichádza ten najlepší čas na lov dravcov. Ja si osobne nemyslím, že počas roka je nejaké obdobie lepšie než to druhé. Vždy sa treba akurát prispôsobiť podmienkam a zvoliť správnu techniku lovu a hlavne – lokalizovať ryby. Aj keď práve oná lokalizácia môže byť v chladnom období o niečo jednoduchšia. Rybičky sa spravidla v chladnej vode zhlukujú a dravce obvykle nebývajú ďaleko.
Správne miesto je základ
Možností, ako hľadať správne miesta, je hneď niekoľko. Môžeme buď hľadať kŕdle rybičiek a aktívnych dravcov, ktoré ich určite budú prenasledovať, alebo sa môžeme sústrediť na štruktúru dna. Ja osobne preferujem hľadať štruktúry, hrany alebo iné „zaujímavé“ miesta na dne, pretože na nich často stretnem jednak samotné dravce, jednak kŕdle rybičiek.
Vzhľadom na to, že na spomínaných priehradách už mám nejaké tie roky odchytané, tak sa najčastejšie pohybujeme na miestach, ktoré sme už v minulosti objavili a ktoré nám priniesli úspech v podobe zubáčov a ostriežov. Avšak hon za novými miestami nikdy neprestáva a v závere minulej sezóny sa potvrdilo, že stále má zmysel hľadať ďalej a ďalej, pretože nám nové miesta priniesli krásne úlovky. Zároveň musím priznať, že aj naše staré miesta nás neustále prekvapujú a prinášajú nové poznatky a skúsenosti. A to mám na rybačke asi najradšej! Človek má možnosť sa neustále učiť nové veci, získavať skúsenosti a objavovať neznáme.
Sonar nie je vždy všetko
Keď sa snažím nájsť nové miesta na údolných nádržiach, ako sú Orlík alebo Slapská priehrada, tak sa neriadim vždy iba tým, čo vyčítam zo sonaru. Sonar je skvelý pomocník pri hľadaní hrán či iných štruktúr na dne, nech už ide o potopené stromy alebo dokonca pozostatky starých stavieb, ciest alebo úvozov, ktoré boli zatopené pri napustení priehrady. Najmä staré dediny sú vždy veľmi zaujímavými miestami, ktoré nezriedka poskytujú úkryt pre všetky druhy rýb, vrátane tých dravých. Nevýhodou je, že tieto miesta okrem množstva rýb ukrývajú aj mnoho prekážok, a tak je chytanie často „materiálne náročné“. Ale ako sa hovorí, kto netrhá, nechytá alebo chytá veľmi opatrne.
Pri hľadaní takýchto miest nám môžu byť nápomocné rôzne staré mapové podklady, vďaka ktorým sme aspoň čiastočne schopní lokalizovať cieľové miesto, avšak na presné vyhľadanie konkrétneho miesta je už treba pracovať so sonarom.
Na čo však sonar nepotrebujeme, je orientácia a hľadanie miest podľa toho, ako vyzerá breh. Tu nám hrá do kariet skutočnosť, že priehrady bývajú obvykle pred zimou čiastočne vypustené, aby mohli pri jarnom topení zadržať vodu zo snehu. Vďaka nižšiemu stavu vody a odhaleným brehom máme možnosť urobiť si lepšiu predstavu o dne, ktoré sa skrýva pod vodnou hladinou, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou bude to, čo vidíme na brehu, pokračovať aj pod vodou.
Charakter brehu napovedá
Pre mňa sú najčastejšie najzaujímavejšie rôzne zmeny na brehu, či už ide o prechody skaly na menšie kamene alebo prechody kameňov do piesku a ďalšie podobné zmeny. Samotné skaly sú často tiež veľmi zaujímavé miesta a veľakrát sa v nich ukrývajú tak zubáče, ako aj napríklad sumce. Sú však často ťažko chytateľné a skrývajú nejednu prekážku, ktorá obvykle končí odtrhnutím nástrahy. Preto oveľa radšej vyhľadávam miesta s pozvoľnejším brehom, kde sa dá chytať v mnohých smeroch a nie len tak, že svoje nahodenie smerujeme k brehu a chytáme z plytčiny do hĺbky. Chytanie v smere od brehu do hĺbky je dobré v prípade, že nevieme, na akej hĺbke sa v daný deň ryby pohybujú a môžeme tak odhaliť, na akú hĺbku sa následne sústrediť.
Ďalším často úspešným typom miest sú pne. Tie môžeme pri zníženej hladine na brehu tiež veľmi jednoducho identifikovať a okrem brehu nám môžu pomôcť aj staré mapy, na ktorých staré lesné porasty neomylne spoznáme. Pňovky obvykle poskytujú dostatok úkrytov pre ryby všetkých druhov, avšak treba počítať s tým, že pne často neodpúšťajú a my buď musíme chytať s offsetovými háčikmi, alebo počítať s tým, že tu prečistíme naše krabičky.
Ráno, poludnie, večer
Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť na konkrétnom mieste, je denná doba. Poučky typu, že za tmy chytať v plytčinách a cez deň skôr na hlbších partiách už určite poznáte. Ale čo je plytčina a čo hĺbka? Tieto pojmy sa môžu revír od revíru diametrálne líšiť. Pokiaľ je revír pomerne hlboký, ako priehrady väčšinou bývajú, tak za plytčinu môže byť považovaná hĺbka aj okolo piatich metrov. V opačnom prípade, keď ide skôr o plytký revír, tak môžeme za tmy chytať aj v hĺbke okolo jedného metra. Vždy je však najlepšie riadiť sa tým, kde sa zhromažďujú rybičky, pretože dravce ich vždy nasledujú. Mne osobne sa pri chytaní z člna osvedčilo, že skoro ráno, keď je ešte tma, tak sa venujem práve plytším partiám. Prechytávam ich spravidla s ľahšími jigovými hlavičkami a nástrahu dvíham veľa do stĺpca a robím dlhé prepady. Čo sa týka nástrah, tak väčšinou za tmy chytám na väčšie nástrahy s veľkosťou medzi 12 až 17 cm. Za tmy, keď vo vode nie je takmer nič vidieť a pri chytaní na miestach, kde sú hojne rybičky, sú zubáče schopné takéto nástrahy lepšie zaznamenať.
Hľadať, skúšať a pamätať
S tým, ako sa tma postupne mení na svetlo, tak sa aj ja postupne posúvam s člnom skôr smerom na hĺbku, ktorej sa venujem v podstate celý deň. Po rokoch chytania som sa však presvedčil o tom, že lov nie je zakaždým rovnaký a že aj počas dvoch dní sa ryby zdržujú v rozdielnej hĺbke. Chce to jednoducho hľadať, skúšať a len čo príde záber, tak si zapamätať, na akej hĺbke zhruba záber prišiel.
V zimnom období dni netrvajú dlho, denného svetla je pomerne málo a tma prichádza skoro. Veľká časť rybárov končí svoj lov spoločne s príchodom prvého šera, ale ja osobne mám rád aj svitanie a súmrak, aj chytanie za úplnej tmy. S jej príchodom sa rybičky a s nimi aj dravce postupne zase presúvajú z hĺbok do plytčín a pre tých, ktorí nemajú k dispozícii čln sa tak stávajú lepšie dosiahnuteľnými aj z brehu.
Viktor VANĚČEK
BellyBross
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
