S blížiacou sa jarou a postupným nárastom teploty vody prichádza čas prirodzenej reprodukcie väčšiny našich pôvodných druhov rýb. Tento proces je však na mnohých vodných tokoch aj umelo vytvorených nádržiach výrazne limitovaný pre tie druhy rýb, ktoré využívajú neresový substrát (podklad) prevažne rastlinného pôvodu.
nezadaný
03.03.2024 (3/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2024.
Hlavným dôvodom je predovšetkým absencia vhodných habitatových podmienok prostredia (najmä veľkým zabahnením) a tiež silne narušený vodný režim prejavujúci sa výrazným kolísaním vodnej hladiny. Oba problémy sa citeľne dotýkajú aj najmladšieho vodného diela na rieke Váh, ktoré predstavuje Vodná nádrž Žilina (revír č. 3-6010-1-1 SRZ – Rada Žilina), s vodnou plochou 255 hektárov. Hladina výškovo takmer každý deň kolíše od 1 do 1,5 metra z dôvodu výroby elektrickej energie. V podstate sa nádrž správa ako veľká rieka so značným prúdením vody.
Dvadsaťročná podpora neresu
Na rybárskom revíri VN Žilina má podpora neresu rýb dlhoročnú tradíciu. S výrobou a osadzovaním hniezd sa začalo experimentovať už v roku 2004. Výroba a osádzanie hniezd na podporu neresu rýb začali prebiehať každoročne vo vysokom počte (približne od 120 až do 215 hniezd) už od roku 2007. Podpora neresu na našom rybárskom revíri sa týka prioritne rýb, ako sú: šťuka severná, ostriež zelenkavý, zubáč veľkoústy, plotica červenooká, pleskáč vysoký a sumec veľký. No hniezda poslúžia ako vhodné miesto aj rôznym iným druhom rýb ako napríklad býčko rúrkonosý alebo pri vhodných podmienkach už bol pozorovaný aj neres kapra rybničného či lieňa sliznatého. Vytvárajú vhodné úkrytové podmienky, zabezpečujú ochranu pre vyliahnutý plôdik a ďalšie druhy rýb, preto sa netreba ponáhľať s ich odstraňovaním po nerese.
Materiál hniezd pochádza z prírodného materiálu vyskytujúceho sa v danej oblasti a tvorí ho najmä smreková čečina, viaceré druhy vodných tráv a konáre s listami z vŕb, jelší a briez. Každá ryba má iné špecifické podmienky potrebné pre úspešný neres, či už je to teplota vody alebo iné zloženie a umiestnenie hniezd.
Princíp a konštrukcia hniezd
Hniezdo sa skladá z ukotvenia, samotného hniezda (umiestneného minimálne 50 cm nad dnom), plaváka na stabilizovanie lana a plaváka na hladine pre manipuláciu. Samotné hniezdo tvorí kostra, na ktorú môže byť použitý rôzny materiál ako plastové prepravky, drevené rámiky, časti vianočných stromčekov alebo iné veľké kusy drevín, na ktoré sa následne pripevní (priviaže) materiál podľa cieľového druhu neresiacich sa rýb. Základom je smreková čečina, ku ktorej sa pridávajú rôzne druhy listnatých drevín alebo tráv. Princíp aj konštrukcia hniezd bývajú rovnaké, no kvôli teplote vody a kolísaniu hladiny býva ich umiestnenie pri jednotlivých druhoch rýb rôzne. Treba dodať, že o osadené hniezda je nutné sa starať, a to pravidelným preplachovaním minimálne raz za týždeň, keďže pred neresom bývajú znečisťované riasami a rôznym kalom. Pokiaľ už neres prebehol a na hniezdach sú ikry, tak ďalej s hniezdami nemanipulujeme. Následne hniezda poslúžia aj na úkrytové podmienky rozplávaného plôdika. Podľa postupného zvyšovania teploty vody sú vyrábané a postupne dodávané nové hniezda s rôznym umiestnením, čo sa týka hĺbky alebo vzdialenosti od brehu.
Rôzne potreby a nároky rýb...
Tak ako bolo vyššie spomenuté, každý druh rýb má iné nároky a potreby. Pre každý druh rýb sa využíva iný neresový substrát, vždy však základom ostáva smreková čečina, pretože má veľmi veľkú plochu na prilepenie ikier.
Šťuka severná (neres od cca 4 °C)
Šťuka v období neresu vyhľadáva na vodných nádržiach hlavne prítok (ústia) potokov alebo zaplavené trávy v zátokách. Preto sa hniezda osadzujú do čo najplytkejšej vody blízko brehu tak, aby aj pri kolísaní hladiny ostali vždy pod vodou (prirodzené prostredie pre úspešný neres sú zaplavené trávy).
Ako neresový substrát na hniezda slúži tráva a ako konštrukcia konáre zo smrekovej čečiny, časti vianočného stromčeka, na ktorý sa priväzujú rôzne druhy tráv alebo sa vykope celý trávnatý drn aj s koreňom, a to sa použije ako hniezdo. Neres šťúk býva často náročný a nie každý rok sa dokáže úspešne zachytiť a zaznamenať neres.
Ostriež zelenkavý (neres od cca 7 °C)
Hniezda na podporu neresu sa vyrábajú z použitých vianočných stromčekov a zo zviazanej smrekovej čečiny. Hniezda sú umiestňované mimo hlavného toku do hĺbky zhruba 3 metre.
Ostriež svoje ikry obmotáva okolo neresového substrátu, sú ľahko viditeľné a vyzerajú ako hrubé pavučiny v tvare šálu (pásy). Čím dlhší je tento pás, tým od väčšej ikernačky pochádza.
Zubáč veľkoústy (neres od cca 8 °C)
Hniezda sú vyrábané zo smrekovej čečiny a ako kostra sa používajú plastová prepravka, časti vianočných stromčekov, drevené rámiky alebo len veľké smrekové konáre zviazané dohromady (môže sa pridať aj kokosové vlákno). Hniezda sú umiestňované do hĺbky cca 3 až 4,5 m (VN Žilina kolísanie vodnej hladiny 1 m – 1,5 m). Do vody sa najprv osadí niekoľko hniezd a tie sú následne kontrolované. Pri zistení začiatku neresu sú ihneď vkladané do vody aj ostatné nachystané hniezda. Tým predchádzame zabahneniu hniezd a šetríme sčasti prácu s ich čistením formou preplachovania.
Plotica červenooká (neres od cca 10 °C)
Neres tejto ryby nasleduje teplotne po nerese zubáča a pred pleskáčom vysokým. Nebýva nič výnimočné, keď neres pleskáča vysokého a neres plotice červenookej prebehne na to isté hniezdo a z týchto dvoch rýb občas vzniknú krížence (hybridy). Hniezda sa používajú tie isté ako pre neres zubáča, vyrobené prevažne zo smrekovej čečiny. Hlavným znakom, že neres plotice prebehol je, že hniezda sú obsypané nalepenými ikrami doslovne všade – od ukotvenia, šnúr, čečiny až po priviazané plaváky. Takto sa dá napríklad rozlíšiť neres zubáča, pretože ten kladie ikry prevažne na jednu kopu do stredu hniezda.
Pleskáč vysoký (neres od cca 12 °C)
Neres pleskáča s typickým „búchaním“ v zaliatej tráve by mal poznať každý rybár. Hniezda sú vyrábané zo smrekovej čečiny, listnatých drevín a vodných tráv, ktoré sú umiestňované bližšie k brehu a použitých je viac plavákov, aby vrch hniezda bol tesne pod hladinou. Niektoré hniezda vyrobené z vodných tráv sú vhodným neresovým substrátom tiež pre lieňa sliznatého a zaznamenali sme aj neres kapra rybničného.
Sumec veľký (neres od trvalej teploty vody nad 18 °C)
Využívané sú hniezda z už použitých hniezd z predchádzajúceho neresu a k nim sú dodávané novo vyrobené zo smrekovej čečiny. Tieto hniezda sú presúvané bližšie k brehu do plytkej vody tak, aby aj pri každodennom kolísaní hladiny ostali vždy pod vodou. Vytvoria sa skupiny hniezd po 10 – 15 kusov a umiestňujú sa do takej časti nádrže, kde neprekážajú loviacim rybárom počas leta a zároveň tvoria úkrytové podmienky pre vyliahnutý plôdik a ostatné drobné rybky.
Už vyliahnutý plôdik sumca veľkého, ktorý ostal v hniezdach pri ich vyberaní po úspešnom nerese, slúži ako dôkaz úspešného neresu tejto ryby na VN Žilina v roku 2022.
Zaznamenaný bol neres býčka rúrkonosého (Proterorhinus semilunaris) na hniezde vyrobenom zo smrekovej čečiny.
Prečo podporovať neres?
Podpora prirodzeného neresu zvyšuje mieru odolnosti a adaptability vyliahnutej mlade, z čoho následne vyplýva aj vyššia miera prežívania takto vyliahnutých rýb. Významným prínosom je tiež zachovanie prirodzeného genofondu a zvýšenie vnútrodruhovej variability. Nemenej dôležitým faktorom podpory pre zvýšenú mieru prirodzenej reprodukcie je aj úspora časti finančných prostriedkov určených na umelé zarybňovanie. Pomoc neresu formou vytvárania umelých podmienok má veľký vplyv aj na celý biotop, lebo vyliahnutý plôdik slúži zároveň aj ako prirodzená potrava pre všetky druhy rýb, vtákov a ostatných živočíchov.
Pre plôdik ostrieža a zubáča veľkoústeho je veľmi dôležité, aby po rozplávaní mal dostatok potravy. Je dôležité zistiť aj stav obsádky lieňa sliznatého v rybárskom revíri, prípadne doplniť stav umelým zarybnením. Následne mu vytvoriť podmienky na neres, pretože jeho plôdik je najideálnejšou potravinovou zložkou pre uvedené dravé ryby v ranných štádiách vývoja. Celkovo je početné zastúpenie bielych rýb na rybárskom revíri a podpora ich neresu nesmierne dôležité.
Netreba však zabúdať, že každý jeden rybársky revír je odlišný. To, čo môže platiť na jednom, nemusí spĺňať svoj účel na druhom. Pre hospodára na rybárskom revíri je veľmi dôležité poznať druhové zloženie ichtyofauny, približnú početnosť jednotlivých druhov rýb, hĺbkové pomery revíru, sledovať teplotu vody a správanie rýb v období po zime a v čase príchodu jari, zabezpečiť podmienky na prirodzený neres rýb (ak je ich absencia)a v neposlednom rade následne sledovať obsah rozpustného kyslíka vo vode
+ pH.
Richard BARAN
rybársky hospodár a rybárska stráž
VN Žilina, Biokoridor VDŽ
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
