Je koniec novembra, teploty sa pravidelne dostávajú pod bod mrazu a ja mám konečne po dlhšom čase voľný víkend. To znamená jasnú voľbu – idem na ryby! Aby som sa ráno nezdržiaval, tak už večer nakladám do auta čln, elektromotor, baterky a ostatné nevyhnutné veci potrebné na jesennú rybačku.
nezadaný
03.03.2024 (3/2024)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MAREC 2024
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2024.
Sprievod na Liptovskú Maru
Počasie má byť prijateľné, vietor mierny, takže by mi nič nemalo prekaziť príjemný deň na Liptovskej Mare. Ráno vyrážam ešte za tmy. Pár kilometrov za dedinou mi pred auto vyskočí medvedica s dvomi mláďatami. Našťastie idem pomaly, a tak bez problémov pribrzdím a fascinovaný sledujem tieto šelmy. Tie len pomaly utekajú pred autom a asi po 100 metroch odskočia naspäť do poľa. Sucho skonštatujem, že ich tu na Liptove máme už naozaj priveľa.
Prúty v pohotovosti
O necelú polhodinku som pri vode. Teraz nafúkať čln, všetko doň naložiť a okolo siedmej vyrážam na vodu. Počas jazdy si pripravujem dva prúty. Jeden s gumou na zubáča a na druhý zapínam asi 5 cm striebornú plandavku. Často sa stáva, že uvidím na hladine zaloviť pstruha, preto je dobré mať vždy poruke takýto prút a čo najskôr nahodiť na miesto, kde sa ukázal. Veľmi často pstruh zareaguje a na nástrahu zaútočí.
Hlásia sa zubáčiky
Ako prvé si vyberám miesto s 10-metrovou hĺbkou. Dno je tu mierne členité a už neraz mi prinieslo peknú rybu. Nie sú tu žiadne výrazné prekážky, no zubáče to tu majú najmä na jeseň rady. Na karabínku zapínam 10 cm gumu v prírodnej farbe na 15-gramovej hlave. Asi na tretí hod mám opatrný záber, no zásek ide po prázdna. Ďalších pár hodov som bez kontaktu, a tak mením gumu za žlto-čierneho bullteeza. Po chvíli prichádza pekný kopanec a pomaly zdolávam prvého zubáčika. Má niečo cez 50 cm. Rovno vo vode mu uvoľňujem háčik a púšťam ho naspäť. Za ďalších 10 minút púšťam ďalšie dva zubáče, ešte menšie, ako bol ten prvý a vyťahujem kotvu. Nechcem za každú cenu chytať tieto drobce a radšej idem skúsiť nájsť nejaké väčšie ryby.
Vyskakuje dúhak
Zapínam elektromotor a vydávam sa do stredu Mary. Je úplné bezvetrie, hladina ako sklo, nuž pri presune sledujem akýkoľvek pohyb na vodnej ploche. Asi 50 metrov odo mňa zbadám na vode kruh od ryby. Okamžite spomalím a zabočím tým smerom. Ďalší kruh... Som si istý, že je to pstruh. Beriem do ruky pstruhovú udicu a plandavka dopadá asi 2 metre od miesta, kde sa ryba ukázala. Dvakrát otočím kľučkou a záber. Sekám, ryba je tam! Chvíľku nato vyskočí nad vodu dúhak a plandavku vytriasa. Odhadom to bola taká 40-ka. Tentoraz bol šikovnejší, jednoháčik bez protihrotu bol na tohto pstruha málo. Nevadí, pokračujem ďalej a hľadám nejaké zaujímavé zubáčové miesto. Zastavujem na hrane z 9 na 11 metrov. Ani nekotvím, dám tu len pár hodov. Pätnásť minút som bez kontaktu, presúvam sa ďalej.
Udomácnili sa tu ostrieže
Prichádzam na miesto, kde je dno poriadne členité. Žiadny veľký zlom, ale veľa prekážok. Aj za cenu odtrhnutia nástrah to tu určite skúsim. Bullteeza posielam na dno a pomaly s ním poskakujem pomedzi prekážky. Po chvíľke opatrný záber a ťahám prvú rybu. Nie je veľká, ale podľa správania sa ryby viem, že toto zubáčik veru nebude. Pri lodi zbadám ostrieža. Opatrne ho púšťam a hádžem na to isté miesto. Ďalší rovnaký záber a rovnaká rybka. A po chvíli ďalší ostriež. Neskrývam radosť. S ostriežmi bol na Mare posledné roky fakt problém. Ale režim „chyť a pusť“ na ostrieža sa na liptovskom mori ukazuje ako skvelá voľba. Aj od ostatných rybárov počúvam dobré správy o čoraz častejších úlovkoch týchto krásnych rýb. Ak sa tento režim udrží, tak o pár rokov tu môžu byť naozaj kapitálne ostrieže.
Skúšam ešte ďalšie tri miesta. Na jednom z nich chytám ďalšieho zubáča okolo 50 cm. Rozhodujem sa, že zubáčom už dám dnes pokoj. Vyrážam k brehu, do menšej zátoky. Skúsim tam ešte oklamať nejakú šťučku. Pred zátokou kotví niekoľko lodí. Dávam dole plandavku zo pstruhovej udice a vešiam tam menšiu gumu. Hádžem k jednej z lodí a takmer okamžite mi nástrahu niečo atakuje. Vyťahujem menšieho ostrieža. Toto sa opakuje takmer na každý náhod. Všetky ryby sú takmer rovnaké – majú okolo 15 cm. Netrápim ich dlho a s dobrým pocitom, že budúcnosť ostriežov je na dobrej ceste si pripravujem pevnejší prút.
Zabrala len malá šťuka
Na karabínku zavesím agresívny vobler s výraznou žltou farbou a hádžem smerom k brehu. Voda je tam dosť plytká, maximálne dva metre. Chvíľu premýšľam, či to na neskorú jeseň nie je až príliš málo, no z omylu ma hneď vyvedie záber. Sekám a cítim, že na prúte je niečo malé. Je to šťučka okolo 40 cm. Skúšam ešte pár hodov, ale už sa neukáže nič. Zhodnotím, že na dnes asi stačilo a vraciam sa k autu.
Uspokojujúca rozlúčka s vodou
Čln mám za chvíľu zbalený a naložený v aute spolu s ostanými vecami. Ostávajú už len prúty. No od vody sa mi akosi nechce. Dám teda ešte pár hodov z brehu. Hĺbka tu môže byť tak 5-6 metrov. Dávam ľahší jig a menšiu gumu vo farbe ostriežika. Prvý hod... Druhý... Desiaty... Ani kontakt. Posledný hod a naozaj idem. Nič. A ešte dám jeden hod... Neuveriteľné sa stáva realitou. Prichádza záber! Sekám a hneď cítim, že toto veru nebude nič malé. Ryba si berie pár metrov cez brzdu a ja tuším, že by to mohla byť celkom slušná šťučka. Po chvíli ju dvíham k hladine a naozaj. Pekná rybka... Isto cez 80. Vidím, že je chytená úplne za kraj, takže odhryznúť by mi to nemala. Po chvíli je pri brehu a úspešne ju podoberám. Tak takúto šťuku som nechytil pekne dlho. Pár rýchlych fotiek a môže ísť naspäť.
Kedy už pôjdem zas?!
Som maximálne spokojný. Toto bola dokonalá bodka za príjemným dňom. Zubáče, ostrieže, šťučky, k tomu padnutý pstruh, normálne sa už teraz teším na ďalší voľný víkend!
Peter HORŇÁK
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
