Slovinsko je krajina oplývajúca bohatstvom prírodných krás na malej ploche, pripomínajúca miestami naše Slovensko. Jazero Bled s Julskými Alpami a majestátnym Triglavom v pozadí sú ako Liptovská Mara s Tatrami a Lomnickým štítom či Gerlachom. Rieka Sáva pripomína Váh a Sáva Bohinjka je priezračne čistá ako naša Belá...
nezadaný
03.03.2024 (3/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MAREC 2024
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2024.
Náročný lov
A rybačka v priezračných slovinských riekach? Je ako lov v obrovských prírodných akváriách. Pstruhom na plytčinách je možné doslova spočítať bodky na tele. No cieľom nášho lovu neboli pstruhy ani lipne, ale majestátne hlavátky. Tie zostávali skryté v tých najhlbších jamách – pooloch. Až silné slnečné lúče poludňajšieho slnka nám pomáhali poodhaliť ich tajomstvá. Ale nebolo to vôbec jednoduché. Veľké ryby sa dokonale maskujú, doslova splývajú s dnom, alebo sa skrývajú v prúdoch, kde sa voda neustále čerí. Ale pozor! Ak sa človeku podarí nájsť veľkú hlavátku, problém je v tom, že rovnako aj hlavátka vidí nás. Ba povedal by som, že ešte lepšie. Uloviť takúto rybu je priam nemožné. Lovu hlavátok sa venujem už dlhé roky a dobre viem, aký je jej lov náročný a nevyspytateľný. Ale v takej priezračnej vode to bolo ešte oveľa, oveľa náročnejšie...
Konečne do Slovinska
Napriek tomu som sa na cestu do Slovinska veľmi tešil. Pozval ma tam priateľ Peter, ktorý tamojšie rieky dobre pozná. Vlastne ma do Slovinska volal už niekoľkokrát, naposledy minulý rok. Vtedy sa jemu a ďalším kamarátom podarilo uloviť prekrásne kapitálne hlavátky. A to dokonca s muškárskym prútom! No pracovné povinnosti mi to vtedy nedovolili. Tohto roku som si konečne našiel jeden voľný víkend a dokonca aj manželka mi túto cestu sľúbila ako darček k narodeninám. S priateľmi Petrom a Ferim sme sa teda vydali na niekoľkohodinovú cestu k slovinským riekam.
Sprievodca Stan
Na mieste nás už čakal sprievodca Stan. Je to vášnivý rybár, ktorý na Sáve loví už dlhé roky a rieku dokonale pozná. Prekvapilo ma, že povolenia na rybolov bolo možné zakúpiť online cez počítač. A tak sme nestrácali čas a vyrazili k vode. Rieka Sáva asi každého musí očariť už na prvý pohľad. Vzniká sútokom dvoch riek – Sávy Dolinky a Sávy Bohinjky. Na sútoku týchto dvoch riek je tiež jedinečné stanovište veľkých hlavátok a neďaleko rybárska farma, kde sa odchovávajú násady pre zarybňovanie. Stan s Petrom nás vodili po neuveri-teľných, doslova rozprávkových rybárskych miestach. Obrovské skaly, podomleté brehy a jamy s hĺbkou vody aj viac než 4 – 5 m, niekoľko stoviek metrov dlhé tône a v pozadí zasnežené kopce Julských Álp. Človek neustále mimovoľne obdivuje rôzne zákutia rieky a jej prekrásneho okolia, až sa takmer nedokáže sústrediť na samotný lov hlavátky.
Až za tmy...
Lovíme od včasného rána, ale ani okolo obeda stále nemáme žiaden záber. Peter s Ferom lovia na strímre, ja lovím na prívlač. Fero skúša svoj nový obojručný lososový prút. Veľkou výhodou je, že prakticky jedným švihom a s minimálnou námahou letí strímer do veľkej diaľky. Ale strímre, rovnako aj voblery alebo veľké rippre zostávajú hlavátkami nepovšimnuté. Do tesnej blízkosti brehu sa občas za nástrahami prišli zvedavo pozrieť akurát veľké pstruhy dúhové, ale žiadna hlavátka. Deň ubehol ako voda a večer prichádzame k ďalšiemu úžasnému miestu. Problém je v tom, že sme tu až za tmy, a tak len odlesky hladiny v mesačnom svite dávajú aspoň tušiť, kde vlastne nahadzujeme. Máme necelú polhodinku na lov, pretože lov hlavátky v Slovinsku končí hodinu po západe slnka a začína hodinu pred jeho východom. Už takmer nedúfame, keď má konečne Peter záber! Hlavátka nie je kapitálna, ale aj 90 cm ryba na záver dňa iste poteší.
Konečne akvárium...
Na ďalší deň sa naším cieľom stala rieka Sáva Bohinjka. Rieka sa dá veľkosťou či prietokom porovnať možno s naším Hronom okolo Podbrezovej. Ale až tu som pochopil, čo je to skutočne priezračná voda. Museli sme dávať veľký pozor, aby sme sa nevykúpali. Voda totiž neuveriteľne skresľuje a je v skutočnosti minimálne dvakrát taká hlboká, ako sa na prvý pohľad javí. Rieka s čistou vodou bola nádherná, ale zároveň to mimoriadne sťažovalo lov. To sa nakoniec aj potvrdilo... Ryby majú možnosť už z diaľky sledovať nástrahu, priblížiť sa k nej a doslova si ju detailne prezrieť. Myslím, že museli vidieť aj samotnú karabínku...
Tiene v prúde
Ráno poriadne mrzlo a nad hladinou rieky sa tvoril hmlistý opar. Fantastická rybačka, doslova ako z rozprávky! Navyše ryby bolo možné pozorovať v hĺbke rieky. No boli to hlavne pstruhy, občas sa ukázal aj kapitálny lipeň okolo 50 cm. Ale hlavátky boli mimoriadne opatrné, zbadali nás takmer vždy skôr ako my ich. Potom sa ako veľké tiene stratili niekde v prúde, v bezpečí spadnutých stromov alebo pod druhým brehom. Nakoniec nás Peter so Stanom zaviedli na dlhú tôňu, kde Peter s Jakubom Vágnerom minulý rok chytili krásnu 110 cm dlhú hlavátku.
Prišli sme na začiatok jamy, kde mala hlavátka svoje stanovište. Spočiatku sme ju nevedeli zazrieť aj napriek dokonale priezračnej vode. Hlavátka dokonale splývala s dnom a až po chvíli sa jej tieň začal nejasne rysovať za veľkou skalou. No stále sme si neboli istí, či je to skutočne ona. Fero opatrne zabrodil s dlhým muškárskym prútom nad jej stanovište, aby poslal strímer do jej blízkosti. Keď sa odlepila odo dna a pomaly sledovala strímer, bolo jasné, že je tam. A to dokonca dve krásne ryby cez meter! Ale nedali sa oklamať. Skúšali sme im hádzať všemožné nástrahy – dokonalé napodobeniny hlaváčov, lipňov aj dúhakov, ktoré sú ich hlavnou potravou. No hlavátky už o nás vedeli. Museli sme hľadať iné.
Hlavátka na love
Na ďalšiu hlbokú jamu ma zaviedol Stan až okolo poludnia, keď bolo slnko najvyššie. Asi pred mesiacom tu ulovil krásnu 121 cm dlhú hlavátku, ktorá tu pravdepodobne zostala. Ale nebol si istý, pretože medzitým prišla veľká 100-ročná voda. Kmene veľkých stromov po brehoch rieky svedčia o sile vodného živlu, ktorý sa tadiaľto prehnal. Ale čo ryby, ako sa vyrovnali s veľkou vodou? Bežnú jarnú vysokú vodu dokážu, hlavne väčšie a skúsenejšie ryby, pomerne jednoducho prekonať. Ale povodeň takého rozsahu? Aj Stan bol zvedavý, či ryba zostala na mieste. Opatrne ideme po vyvýšenom brehu a sledujeme dno rieky. Voda sa zdala byť úplne prázdna, žiadny pstruh, lipeň, asi všetky zožrala... Až po chvíli som ju zbadal. Obrysy jej mohutného tela sa jasne črtali pred veľkou skalou. Len som dúfal, že ma nevidela. Pomaly som cúvol späť a ukázal ju Stanovi. Problém bol len v tom, že bola na mieste, kde bol breh zarastený a bolo ťažké sa k nej priblížiť a nahodiť čo i len s prívlačovým prútom. Zatiaľ čo som chystal nástrahy, tak Stan ju pozoroval. Náhle ju stratil z dohľadu, ale na hladine sa objavil pstruh, ktorý prudko unikal ku brehu. Hlavátka na love, tak o tomto som sníval!
Vyškolená ryba
Pomaly, doslova po centimetri sa znova zakrádam k jej stanovišťu tak, aby nemala tušenie o mojej prítomnosti a zároveň som dokázal nahodiť. Veľký ripper hádžem až pod druhý breh, aby jeho čľupnutie hlavátku nesplašilo. Pomalými poskokmi po dne napodobňujem pohyb hlaváča a zároveň sledujem, či sa za ním neobjaví ona – kráľovná. Už je „hlaváč“ celkom pri brehu a za ním – ona. Pomaly a majestátne, zdá sa, že sa v čistej vode doslova vznáša... Je tak blízko, že rozoznávam bodky na jej chrbte, veľké čeľuste, ale hlavne oko. Akoby si už nástrahu viac nevšímala, ale prišla si obzrieť mňa, svojho súpera. Hľadí na mňa, je doslova na dosah, ale predsa nedosiahnuteľná, slobodná. Celé to trvalo sotva pár sekúnd, ale mne sa ten pohľad doslova vryl do pamäti. Darmo sme tam aj s Petrom ešte viac ako dve hodiny hádzali všetky možné nástrahy, celkom zbytočne. Bol to taký jedinečný zážitok, že mi už vôbec neprekážalo, že som ju nechytil. Nakoniec mi ju Stan ukázal na fotke. Tak predsa tu zostala. Ulovil ju pri vyššej vode tak, že hádzal strímer na diaľku z druhého brehu. Takéto ryby majú dokonalý prehľad o dianí pod hladinou, ale aj nad ňou a oklamať ich pri malej vode je takmer nemožné.
Trochu inšpirácie pre nás
Priblížil sa čas nášho odchodu z prekrásnych slovinských vôd. Čo sa týka samotných rýb a spôsobu hospodárenia, tak to nie je až také jednoduché objektívne porovnať so Slovenskom. Hlavne pre krátkosť času, veď sme prešli len dve rieky... Ale čo ma okrem hlavátky azda najviac oslovilo, je najmä to, že Slovinci si hlavátku skutočne cenia. A asi vedia prečo. Slovinsko navštevuje množstvo rybárov hlavne z Talianska, Nemecka, Rakúska, Česka, ale aj Slovenska. Služby turistom sú prispôsobené a špecificky zamerané aj na rybárov. Rybárski sprievodcovia (fish guides) dokonale ovládajú stanovištia rýb a tiež techniky lovu. Rybárom sa venujú po celý deň a vedia poradiť aj pri voľbe nástrahy. Na Sáve je rybársky sprievodca dokonca povinný – bez neho sa k vode nedostanete. Na iných riekach musia byť pri love hlavátky dvaja rybári, aby si vedeli s úlovkom pomôcť, prípadne rybu nafotiť a bezpečne pustiť. Pri fotení sa nesmie ryba vyberať na breh, dokonca ani na podložku, aby sa úplne minimalizovalo jej možné poranenie. Aj ďalšie pravidlá jej lovu sú podstatne prísnejšie ako tie naše. Spomeniem napríklad to, že hlavátky sa môžu loviť len na jednoháčik. Na vobleroch môžu byť aj dva jednoháčiky, ale v žiadnom prípade nie trojháčiky! Na niektorých revíroch sa môže loviť len s jednoháčikmi bez protihrotu.
Čo dodať na záver?
Bola to určite zaujímavá a inšpiratívna cesta. Podobne ako u nás, aj v slovinských podhorských riekach vládne hlavátka. Majestátna, nevyspytateľná, nepredvídateľná, tajomná... Ryba snov! Hneď od začiatku nám bolo jasné, že to nebude jednoduchá rybačka, čo sa aj potvrdilo. Veď lov hlavátky nikdy nie je jednoduchý a okrem praktických zručností a šikovnosti, závisí aj od dávky šťastia. Na slovinské pomery a množstvo hlavátok v tamojších vodách je jedna ulovená hlavátka asi málo. Ale úspech sa nedá vždy merať len veľkosťou a množstvom úlovkov. Víkend s priateľmi, spoznávanie zaujímavých miest, riek, ľudí, lov v priezračných vodách a stretnutia s kráľovnou doslova zoči-voči môžu znamenať viac ako úlovok kapitálnej ryby...
Jaroslav ŠUBJAK
foto: autor, Peter Bienek a Stanislav Mankov
Celá fotogaléria k článku