Možno je to klišé, ak poviem, že sny si treba plniť, no ja si za touto otrepanou frázou stojím. Jedným z mojich snov bolo zažiť boat fishing so všetkým, čo k tomu patrí. Vždy som sa na tie fotky a videá dívala s nadšením a prianím zažiť to na vlastnej koži. Predsa len, má to čaro, je to skvelý zážitok a príjemná zmena...
nezadaný
03.03.2024 (3/2024)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MAREC 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.09.2024.
Pre niekoho predstavuje boat fishing azda aj vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny a istým spôsobom aj výzvu, veď treba fungovať niekoľko dní mimo všetkých a všetkého, niekde uprostred vody. Môj sen sa splnil vďaka Jakubovi, a to rovno dvojitou ranou – premiérou na Zemplínskej šírave, ktorou sme odštartovali sezónu 2023. Na otázku, či by som šla chytať z lode a takto by sme otvorili sezónu na slovenských priehradách som reagovala tým, že určite chcem!
Sen sa stáva realitou
Po dňoch plných príprav a balenia to konečne prišlo a my sme mohli vyraziť na našu spoločnú výpravu. Už pri preplavovaní sa na miesto, kde sme chceli stráviť prvé dni lovu, som pocítila neskutočnú radosť a eufóriu. Ten pocit, keď sedíte v člne a sledujete tú nádheru okolo, je veru neopísateľný. Veľmi som sa tešila, že môj sen sa stáva realitou. A pritom som ešte ani zďaleka nevedela, čo všetko ma čaká a čo spoločne na tejto výprave zažijeme...
Hodiť kotvy a dotiahnuť
Keď sme prišli na miesto, už pri kotvení som mala možnosť vidieť, že aj to, čo na prvý pohľad vyzerá ako malina, má občas svoje úskalia. Teda poviem vám, to kotvenie nie je žiadny špás. Vlastne je dosť dôležité sa správne zakotviť a vyhnúť sa tak zbytočným komplikáciám. Predsa len, nikto z nás by nebol rád, ak by s príchodom hoci aj mierneho vetra sa s nami loď presúvala po vlnách preč alebo ak by kotvy neboli poriadne dotiahnuté. Šnúry v signalizátoroch by nám potom mohli robiť parádnu diskotéku, samozrejme, v tom lepšom prípade. Preto je dôležité kotvy nielen poriadne zachytiť na dne, napríklad o nejakú prekážku či kameň, ale ich aj poriadne dotiahnuť. No a ak sa nám kotvy pri doťahovaní uvoľnia, tak nastupuje kolotoč – opäť ísť s menším člnom na vodu, hodiť kotvy správne do vody a už len dúfať, že ten druhý pokus bude konečne úspešný. V tom našom prípade sa to nakoniec podarilo tak na piaty pokus, čo znamenalo, že sme sa mohli konečne pripraviť na polnoc, teda oficiálny začiatok lovu. S prázdnym bruchom to však nie je ono, a tak sme si spravili chutnú večeru.
Najesť sa, vyviezť a spať!
V tomto sa to nijako nelíšilo od prípravy jedla na brehu. Jednoducho, potrebujete na to len plynovú bombu a v našom prípade aj skvelú panvicu Eazi Pan, ktorá na žiadnej výprave nesmie chýbať. Keďže vonku bolo teplo a náš plán bol stráviť na vode dlhší čas, v našej výbave bola aj chladnička. Pripravené mäso v marináde a pečené zemiaky boli tou správnou voľbou, ako naplniť prázdne žalúdky. Chvíľu sme si ešte užívali nádhernú scenériu navôkol a boli plní očakávania, čo má pre nás Šírava pripravené.
Keď sa k večeru ochladilo, presunuli sme sa do spacákov. Spať na tejto lodi bol naozaj luxus. Postele skonštruované na bokoch lode tak, aby plnili hneď niekoľko úloh... Pod nimi úložný priestor, medzi nimi cestička na prechod, no a na nich kvalitné matrace, na ktorých sa spí ako v obláčikoch.
Keď odbila polnoc, celú vodu pohltili svetlá čeloviek a zvuk benzínových motorov. Ten náš medzi nimi nesmel chýbať. Taktika lovu bola jasná, žiadne brutálne kŕmenie, jedna dve hrste boilies okolo montáže. Rovnako, ako sme kŕmili, tak sme aj chytali na boilies od značky Carp Inferno. Po tom, čo sme vyviezli všetky prúty, išli sme si ľahnúť, nech sme plní síl a energie.
S východom slnka to prišlo
Vyspatých do ružova nás čakal kolotoč záberov. Po tom, čo sa na ľavom prúte Jakubovi rozzvučala cievka, začal sa armagedon! Hneď ako sa Jakub vrátil s rybou, ktorú sme nafotili, vyrazili sme po môjho prvého šíravského šupíka. Aj keď mal na sebe známky trenia, energiu by mohol rozdávať. Vyštartoval 150 metrov za bójku, kde mi pri zdolávaní ukázal, aký je bojovný. Zachutila mu 24 mm Medúza z radu Hot Line spolu s ananásovou popkou. Ledva sme ho stihli nafotiť, keď sa roztočila cievka ďalšej udice... Na malú chvíľu sme museli nechať všetky prúty vonku, aby sme nafotili úlovky a pustili ich späť, keďže to bola naozaj nestíhačka! Jakub si zažil menší adrenalín s rybou, ktorá mu chcela zjavne utiecť. Vyštartovala takou rýchlosťou a tempom, až so sebou vykrútila celú šnúru z navijaka. Jakub ju však odchytil na hladine, navinul na navijak a mohol tak úspešne zdolať a podobrať pekného šupíka cez „magickú“ hranicu. Hneď ho spoznal, bol to Pirát, kapor bez jedného oka.
Unavení, ale šťastní
Kým sa Jakub vracal s kaprom k lodi, ja som už čelila ďalšiemu záberu. Chcela som ho pomaly zdolávať k lodi, kým sa vráti Jakub, no asi mi táto ryba nebola súdená a celé sa mi to pri uzlíku na šokovom vlasci odrezalo, pravdepodobne o mušle, ktorých tam bolo naozaj plno. Tento prvý deň bol veľmi vzrušujúci, jeden zážitok za druhým. Niečo, čo želám každému zažiť na vlastnej koži. Boli sme v jednom tempe, takže sme trocha strácali pojem o čase. Veď aj naše prvé poriadne jedlo dňa bola večera, ktorú sme jedli na viackrát, pretože sa to inak pri tých záberoch ani nedalo. Len počas prvého dňa sme mali zdolaných 11 rýb. Medzi nimi boli nevytreté ikernačky, no aj šupíky s viditeľnými ranami po trení, ktoré im však na kráse neuberali. K tomu ešte pár odrezaných či stratených rýb v prekážkach. Takže, ak by sa nás v tej chvíli niekto spýtal, či sme oddýchnutí, asi by sme si vzájomne vymenili nie úplne príjemné pohľady... Ale áno, boli sme naozaj veľmi šťastní z tohto úspešného začiatku.
Noc má svoju moc
S blížiacim sa večerom sme si pripravili montáže na noc, pretože, ako hovorí Jakub: „Montáže, montáže, tam sa všetko ukáže.“ A ako zas vravím ja, že „každá noc má svoju moc“, tak aj táto mala. Pár rýb sme bez fotky rovno pustili späť do vody, aby sme mohli ísť po ďalšie, keďže v tomto prípade ozaj nebol čas strácať čas.
Rybám to chutilo!
S minimom spánku, no s úsmevmi na tvári sme začali druhý deň našej výpravy. Jakub mi ráno priniesol ukázať pekného lysca, ktorý síce nebol veľký, ale bol skutočne krásny. Na spánok nebol čas ani po menšom budíčku a ranná séria so sebou priniesla zopár klenotov. Rybám chutilo zo všetkých miest. Či už z bahna, dna zasypaného mušľami, či dokonca z plytčiny. Pripravovaná novinka na rok 2024, boilies Škorpión, prilákala krásneho, ešte nevytretého lysca s krásnou guľatou stavbou tela, ktorého sa mi podarilo zdolať do podberáka. A hoci nebol veľký, bojoval statočne!
S Jakubom sme boli ako dve zaspaté múmie, no tento šialený kolotoč nám robil veľmi veľkú radosť. Sami sme neverili tomu, čo sa nám deje. Cievky horeli v jednom kole a my sme len fotili a zdolávali. Keď potom Jakub zdolal ďalšieho kapra so slušnou dĺžkou a ikernačku bez jedinej chybičky krásy, prišla jazda aj mne. Nielen, že to bol kapor dlhý ako špageta, ešte navyše aj s parádnou hmotnosťou, takže – moja prvá pätnástka zo Šíravy! Poviem vám, bolo to niečo neuveriteľné, najmä keď jazdu neočakávate do niekoľkých minút po vyvezení prútov. Osvedčenou montážou bol Hybrid Rig, ktorý nesklamal a plnil si úlohu presne tak, ako mal.
Zdvíhame kotvy a sťahujeme sa
Cez deň zábery utíchli, trocha sa ochladilo, no nám to vôbec neprekážalo. Nastal čas, keď sme sa mohli najesť a dospať zameškané. S príchodom tretej noci prišli aj dve ryby, tie sme už však ani nefotili a rovno ich pustili späť na slobodu. Ako sa vraví, v najlepšom treba prestať, preto sme sa rozhodli presťahovať na iné miesto. A to je ďalšia výhoda lovu z lode – proste, ak sa rozhodnete, že vám je na jednom mieste dlho alebo chcete za pár dní prestriedať viac miest, tak vám stačí len vytiahnuť kotvy a stiahnuť prúty.
Celé dni sme poctivo sledovali takmer všetky meteorologické stanice, pretože počasie vie byť občas nevyspytateľné a netreba jeho silu podceniť. Keďže cez deň hlásili silnejší vietor, ktorý sa mal večer utíšiť, tak sme ako medzizastávku zvolili návštevu kamarátov na brehu. Pri nich sme strávili nejakú tú chvíľu a tesne pred zotmením sme vyrazili späť na vodu. So zapadajúcim slnkom sme dorazili na nové miesto. Vietor stále neutíchal, takže aj preto sme museli zakotviť úplne inak, ako sme mali v pláne. To však nevadí, pretože bezpečnosť je na prvom mieste. Čo sa týka plávacej či ochrannej vesty v takomto počasí, tú nepoužívame, keďže nie sme na vode v extrémoch, ktoré by si to vyžadovali. Prúty sme vyviezli na svoje miesta a šli si ľahnúť. Nárazy vĺn o loď dotvárali pocit kolísky, preto sme zaspali raz-dva...
Aha, nie sú tu iba kapry...!
Tesne pred svitaním prišla šialená jazda a s ňou pekelný súboj Jakuba s prútom. Vonku celkom dosť fúkalo a keďže sme si obaja mysleli, že to bude menší kaprík, Jakub sa rozhodol zdolávať rybu z lode bez toho, aby šiel s malým člnom na vodu. Čím dlhšie rybu zdolával, tým viac začínal mať pocit, že ide o veľkú rybu. Pohrával sa s myšlienkou ísť na čln, no nakoniec dobojoval z lode. Po niekoľkých minútach a myšlienkach o veľkom kaprovi vytiahol z vody 140 cm sumca! Ten nás vydesil a na malú chvíľu sme začali uvažovať nad tým, či sme naozaj na tom správnom mieste. Obavy však netrvali dlho a zmizli, len čo prišiel rad na mňa a mne sa podarilo zdolať ďalšieho krásneho lysca. Tomu opäť zachutil Škorpión, atraktívna guľôčka, ktorá nielen zaujímavo vonia, ale aj super pracuje vo vode. Zdolávačka vo vetre a na vlnách s boľavou rukou... Bol to súboj, ktorý stál za to! Nádherná šíravská metrovica v podberáku. Darmo, aj tie lysce ma asi majú rady. Kapor nafotený, pustený, prút vyvezený.
Vracajúc sa naspäť sme si všimli ďalší záber. Beta s broskyňovou popkou zafungovala a Jakub sa tak mohol tešiť z ďalšieho úlovku – svetlého, širokého šupináča s veľkou hlavou a pokrúteným telom. Je zaujímavé sledovať, aká je príroda krásna a jedinečná... Nasledovali ešte dva zábery a každý z nás si chytil kapríka. Ten môj si to statočne potiahol pár metrov za bójku, výdatne pobojoval a potom sa ocitol v mojom náručí na jednu rýchlu fotku. Jakub si zas zdolal pekného šupíka, ktorý vyštartoval z tvrdého dna a ukázal, že zapadá medzi bojovné šíravské klenoty.
Deň bez vetra, noc pokojná
S príchodom nového rána vykuklo slniečko a my sme si tak vychutnávali pohodu na vode. Bezvetrie prinieslo aj čas bez záberov, no my sme si aspoň oddýchli a nazbierali silu do ďalšieho rána. Noc bola až veľmi pokojná – hladina ako zrkadlo, všade ticho a na oblohe žiarivý mesiac.
Fešák na podložke
Po prebudení vo mne panoval aj menší smútok, prečo počas noci nič nebolo. Ležala som a hľadiac na vodu som Jakubovi vravela: „Veď sme boli takí rozbehnutí. Čo sa stalo, že ryby prestali brať?“ Ani nie po 20 minútach mojej slabej chvíľky prišla jazda. Cievka horela, s nadšením som chytila prút do rúk a preskočila do člna. Bola som šťastná, no zároveň aj trocha vystrašená, pretože tá ryba mala takú silu, že som ju nevedela odlepiť od dna. Chvíľu som bola v rozpakoch, či to náhodou nebude sumec. No potom to prišlo, keď sa pri člne zjavil maco. Zachutila mu Beta s broskyňovou popkou od značky Carp Inferno. Jakub hneď vykríkol, že tú rybu pozná, že mám určite nový osobák. Niekto si povie, že som bola určite v tú chvíľu natešená, no pravdou je, že mnou práve bičoval strach a obavy z toho, ako sa s tou rybou odfotím... „Je taaam!“ zaznelo potom, čo mi Jakub pomohol podobrať veľkého, no krásneho šupíka do podberáka. Obavy rýchlo odišli a konečne prišlo aj to úprimné nadšenie, keď som ho zbadala na podložke. Veru, môj nový osobák – 23,10 kg. Bol fakt krásny!
Nikdy som nešla krkolomne za veľkými rybami, ktoré presahujú tú takzvanú magickú hranicu, pretože každá ryba – bez ohľadu na hmotnosť – je krásna a jedinečná v každom detaile a každá by „vedela o svojom živote rozprávať“. No poviem vám, že prekonať osobák a rovno mojou premiérou na Šírave, s možnosťou zažiť si boat fishing na vlastnej koži, bola rozprávka, ktorej koniec bol naozaj šťastný! Dlho som sa z toho spamätávala a vlastne doteraz pri spomienke na to mám zimomriavky po tele. Dá sa povedať, že práve toto bola čerešnička na torte celej našej rybačky a príjemné zakončenie tejto šialenej výpravy snov. To, čo som zažila počas týchto dní na vode, bol môj splnený sen vo všetkých smeroch!
Oslobodzujúci čas na rybách
Boat fishing má svoje čaro. Oslobodzuje vás od šialene vzdialených vyvážok, máte svoju pohodu a istotu, že vám nik nebude píliť uši, lebo – buďme k sebe úprimní – každý si chce raz za čas vyvetrať hlavu. Kedykoľvek sa viete preplaviť na iné miesto a hoci má človek na lodi obmedzené možnosti a minimum priestoru na pohyb, je to skvelý zážitok a príjemná zmena. A preto sa už teraz teším na ďalšiu výpravu
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
