Začiatok februára sa niesol v znamení zlepšených poveternostných podmienok. Teplota sa vyšplhala na krásne plusové hodnoty. Veď posúďte sami: u nás, na východe Slovenska, bolo až niečo cez 12 stupňov a to ma v žiadnom prípade nemohlo nechať sedieť doma.No a keď som si vypočul predpovede na nasledovných pár dní, okamžite som siahal po telefóne a točil číslo môjho tímového parťáka Maťa Rusnáka. Ten bez väčších problémov súhlasil so spoločným tréningom. Už len určiť miesto... Nakoniec, po zvážení všetkých pre a proti, sme s Matesom zvolili ideálnu vodu a to výpustný kanál so Zemplínskej šíravy.
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: APRÍL 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
No a keď som si vypočul predpovede na nasledovných pár dní, okamžite som siahal po telefóne a točil číslo môjho tímového parťáka Maťa Rusnáka. Ten bez väčších problémov súhlasil so spoločným tréningom. Už len určiť miesto... Nakoniec, po zvážení všetkých pre a proti, sme s Matesom zvolili ideálnu vodu a to výpustný kanál so Zemplínskej šíravy.
Dôsledná príprava
Deň pred tréningom bol pre mňa veľmi perný. Musel som sa pripraviť tak, aby mi pri vode nič nechýbalo a zároveň aby toho nebolo príliš veľa. Po rozhovore s Maťom, ktorý mi oznámil, že sa chystá loviť deličkou, mi v hlave skrsol ideálny plán, a to postaviť proti deličke bolonézku. Okamžite som bral do ruky bolonezy, navijaky, nové vlasce
a všetky najpotrebnejšie veci na prípravu systémov. Potreba vymeniť silóny bola po minuloročných jesenných rybačkách akútna, a tak na jeden navijak putoval Colmic former s priemerom 0,16 mm a na druhý ten istý silón, len s priemerom 0,12 mm. Systémy si robievam rôzne kvôli možnosti výmeny pri zmenených poveternostných podmienkach.
Tentoraz jeden pozostával z 5 g plaváka Pandora a torpilového systému a druhý z 2 g Colmicu a brokmi rozloženými do dlhej retiazky. Oba som ukončil obratlíkmi a dal na ne nadväzce 0,08 mm so šestnástkami háčikmi BS5000. Večer som vyšiel na dvor s baterkou v ruke a snažil sa nazbierať čo možno najviac nočných červov. Aj keď bol ešte len február, po tráve sa ich plazilo dosť.
Deň D!
Kalendár ukazuje prvú februárovú nedeľu. Vstávam do pekného slnečného rána a už od prebudenia som úplne žeravý na ryby. Cesta k vode netrvá dlhšie ako 20 minút, ale aj tie sú pre mňa akoby večnosť. Konečne sme tam. Rýchlo vyskakujem z auta, vítam sa s Maťom
a jeho otcom. Prenášame veci na miesto lovu a po krátkej príprave sa dávam do miešania krmiva. To je veľmi jednoduché. Neomylne siaham po čiernom Timárovi, do ktorého pridávam len hlinu, vločky a plechovku sladkej kukurice. No nesmiem zabudnúť ani na
cca 0,5 l nastrihaných „nočňákov“ a hrsť bielych kostných červov. Maťo zas mieša svetlejšiu zmes pozostávajúcu zo základu Timár pleskáč, hliny a kukurice. Nepridáva tam žiadne nočné červy ale len kosťáky.
Len čo je nakŕmené, beriem si prút s ťažším systémom a napichujem bieleho a červeného červa. Prvé preplavenia však na moje počudovanie neprinášajú úspech. Inak je to u deličky, kde Mates chytá za pár minút tri pekné plotičky. Nenecháva ma to chladným, a tak skúšam a špekulujem ako nejakú tú rybku oklamať.
Nakoniec sa mi to darí a postupne z vody vyťahujem ploticu, pleskáča a ostrieža. Je potrebné neustále dokrmovať a rybu trhavým vedením nástrahy dráždiť k záberu. Po chvíli však ani to nepomáha. Začínam byť nervózny, najmä keď vidím, že Maťo pravidelne zdoláva malé plotičky na zrnko kukuričky, presnejšie na šupku z nej. Bez úspechu to skúšam aj ja. Ryba na mojom kŕmnom mieste buď nie je, alebo to viazne niekde inde.
Čo to asi bolo?
Na tejto vode je neskutočne veľa pleskáčov, a tak skúšam napichnúť kúsok červa a funguje to! Na háčiku však nekončia lopaťáky ale pruhovaní banditi - ostrieže. Aha, tak tu bola zrada, pleskáče sa asi vyhli miestu s vysokou koncentráciou kŕmiacich sa ostriežov.
Po ďalšom nahodení zasekávam obludu,
s ktorou sa nedá pohnúť. Trochu sa opieram do udice, no ryba sa, bohužiaľ, vypína. Môžem iba hádať čo to mohlo byť. V nasledujúcich minútach sa spolu s počasím mení aj pohyb rýb na krmive. Do konca rybačky ešte zdolávam pár ostriežikov, pleskáča a plotičky. U Maťa sa držia prevažne malé ryby, ktoré však loví pravidelne.
Rybačku sme okolo obeda nútení ukončiť. No, čo už narobíme?! Povinnosti nám na tomto krásnom mieste nedovoľujú ostať už ani chvíľočku. Na záver sa žiada dodať, že aj keď to nebola na ryby nejako príliš úspešná rybačka, aspoň sme sa presvedčili o rozmaroch našich šupinatých kamarátov a prevetrali prúty. A výsledok duelu? Nerozhodne; ryby sme nevážili, ale obaja mali približne rovnako. Ibaže môj, na kusy chudobnejší úlovok, obsahoval aj pár väčších rýb.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
