V polovici apríla sa mnoho rybárov už skoro ráno vydá s prútom k obľúbenému
potoku, rieke, či jazeru. Po dlhom zimnom pôste sa začína na obdobie päť a pol mesiaca pstruhová sezóna. Niekto zostane pstruhovým nadšencom celý tento čas, niekto vydrží len pár týždňov, pokiaľ sa nepovolí lov kapra na stojatých vodách.Od 16. apríla môžeme na Slovensku loviť tri druhy salmonidov. Pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu. V rôznych médiách sa dozviete, ako tieto ryby s úspechom loviť, ale o rybách samotných už veľa informácii nie je publikovaných, tak si ich skúsime trochu predstaviť.
nezadaný
27.03.2009 (4/2009)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Od 16. apríla môžeme na Slovensku loviť tri druhy salmonidov. Pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu. V rôznych médiách sa dozviete, ako tieto ryby s úspechom loviť, ale o rybách samotných už veľa informácii nie je publikovaných, tak si ich skúsime trochu predstaviť. V článku Paľa Hurčalu ste sa už čo-to dozvedeli, ja sa pokúsim ešte niečo pridať.
Pstruh potočný /Salmo trutt a morpha fario/
Tento druh ryby patrí na Slovensku spolu s hlavátkou k jediným pôvodným druhom z čeľade lososovitých. Názov čeľade poukazuje na príbuzný druh, podľa ktorého je táto čeľaď pomenovaná. Ide o lososa atlantického – Salmo salar. Rodový názov salmo má aj náš pstruh potočný. Pstruh obyčajný ako druh vytvára tri formy, a to formu morskú, potočnú a jazernú. Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov, ktorých voda je bohatá na kyslík a teplota nepresahuje 18 stupňov. Podľa výskytu pstruha sa tieto, mnohokrát veľmi podobné toky nazývajú aj pásmom pstruhovým. Pstruh je teritoriálny druh, to znamená, že je verný svojmu stanovišťu. Opúšťa ho len pri neresovej migrácii, alebo migrácii súvisiacej s jeho rastom. Ináč si teritórium agresívne bráni. Preto pri športovom rybolove nemusí byť záber pstruha len výsledkom skvelej nástrahy a toho, že si pstruh chcel uloviť potravu. Celkom ľahko mohol len reagovať na votrelca, ktorý vnikol do jeho teritória.
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Na jar, začiatkom sezóny, v čase topenia sa snehu a prípadných prívalových dažďov, pstruhy prijímajú hlavne červy, ktoré vysoká voda vyplavuje z pôdy. Ďalšia preferovaná potrava na jar sú larvy mušiek rodu Simulium. Kolónie ich lariev môžete skoro na jar nájsť na dne toku uchytené na balvanoch v pomerne prúdivej vode.
Z rybiek pstruhy uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble, ktoré sú na pstruhových vodách hojné. Hlavne hlaváče sú častou korisťou v jarnom období, kedy sa neresia a strážia hniezdo s ikrami. Všeobecne sa dá povedať, že ak sa na toku vyskytuje väčšie množstvo potravných rýb, sú tieto prioritnou potravou. Na ich ulovenie netreba vyvinúť veľkú spotrebu energie a, naopak, ulovená rybka má energetickú hodnotu pomerne vysokú.
Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja. Od apríla asi do júla pstruh využíva všetku prijatú potravu na rast, u pohlavne dospelých rýb sa v tomto období rast výrazne spomaľuje a väčšina prijatej energie slúži na tvorbu gonád – ikier a mliečia. Samotné rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do vopred pripravenej priehlbiny na štrkovom dne toku. Po nakladení zahrabáva ikry štrkom. Inkubácia trvá okolo 520 denných stupňov /pri priemernej dennej teplote 5 st. je to 104 dní/.
Pri dospelých pstruhoch je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie. Aj keď za seba musím povedať, že sa niekoľkokrát zo 100-percentného samca vykľula samica. Najviditeľnejší rozdiel je u starších rýb, hlavne v čase neresu a to na hlave. Samce majú hlavu užšiu, dlhšiu, čeľuste sú rozoklané – spojnica hornej a dolnej čeľuste siaha výrazne za oko. Tak isto aj sfarbenie majú samce výraznejšie. No hlavne sa na spodnej čeľusti samcov objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov. U niektorých jedincov je impozantný.
Malé pstruhy sa liahnu na jar, okolo marca a nejaký čas ešte trávia žĺtkový váčok. V prírodných podmienkach je prežitie ikier a mladých rýb z celej znášky často len 1 – 2 percentá, niekedy aj menej. Malé rybky – ako všetky lososovité – majú na bokoch niekoľko tmavých škvŕn, ktoré sa nazývajú juvenilné. Niekedy pretrvajú u rýb až do druhého roku života. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie, nie veľmi výrazné. Aj napriek tomu patrí pstruh potočný k našim najkrajšie sfarbeným rybám.
Sfarbenie je veľmi variabilné s množstvom čiernych bodiek spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami. Tieto sú charakteristické práve pre potočnú formu pstruha. Nedá sa nespomenúť hlavne tmavo vyfarbené jedince, kde červená farba na tmavom podklade veľmi vynikne. V našich podmienkach je pstruh potočný krátkovekým druhom, dožíva sa priemerne 3 – 5 rokov, staršie jedince sú na toku vzácne a tvoria len malé percento populácie. Dorastá do priemernej veľkosti 30 – 40 cm, vzácne až 70 cm. Pri tejto dĺžke dosiahne 3,5 – 4 kg.
Pstruh dúhový /Oncorhynchus mykiss/
Bol k nám dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Pre dobré rastové vlastnosti je využívaný hlavne ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Vyskytujú sa tu dve formy. Pôvodná, na jar sa vytierajúca a šľachtená forma, ktorá sa vytiera na jeseň. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Na začiatku sezóny je totiž pri vode oveľa viac rybárov a nasádzaním pstruha dúhového sa v tých dňoch aspoň sčasti zmierni tlak na pôvodného pstruha potočného.
Športoví rybári vyzdvihujú dúhaka pre jeho bojovnosť. V prirodzených podmienkach však potravne konkuruje pstruhovi potočnému.
Pstruh jazerný
Ak sa pstruh potočný dostane z tečúcej vody do stojatej, vytvára po čase jazernú formu. Táto sa od pôvodného druhu odlišuje hlavne zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Tieto zmeny môžu u pstruhov nastať už v rámci prvej generácie. Ak sa do VN dostane jedinec žijúci na tečúcej vode, jeho rast sa obvykle zrýchli a prírastky sú enormné.
Nádrže, kde sa udomácni jazerná forma pstruha, sú obvykle hlboké a živné, príjem potravy u rýb preto v zimnom období neustáva, na tečúcej vode je vtedy výrazne obmedzený. Najznámejšie nádrže s výskytom “jazerákov” sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša – Dedinky. Veľké jazeráky sa však dajú nájsť aj v malých pstruhových jazerách. Na neres migrujú na jeseň do prítokov, z našich rýb majú spoločne s hlavátkou najväčšie ikry / 6 – 7 mm /.
Pstruh morský / Salmo trutt a trutt a /
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia a to do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody, ako aj vybudovaním migračných bariér, však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha, podobne ako lososy, sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori. Radíme ich teda k rybám anadromným. V mori majú dostatok potravy a tomu zodpovedajú aj prírastky. Nie je výnimočné, ak ryba priberie dva kilogramy za rok.
Zaujímavosť:
Do Dunajca a Popradu prenikali spoločne s morskou formou pstruha aj atlantické lososy; príčiny ich vymiznutia sú rovnaké, ako u morských pstruhov. Dobové údaje informovali aj o nadmernej veľkosti tejto populácie, morské pstruhy v Dunajci dosahovali dĺžku aj cez 1 m.
Sivoň potočný /Salv elinus fontinalis/
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Tak isto sa úspešne aklimatizoval, ale jeho početnosť ani zďaleka nedosahuje také množstvo ako pri PD. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri, potravne si tieto dva druhy konkurujú. Sivoň však dokáže prežiť aj v pramenných oblastiach tokov a znáša nižšie pH, teda vodu kyslejšiu. Vzhľadom na pomerne malý výskyt preto jeho úlovok vždy poteší. Známe sú najmä sivone albíny, ktoré sa účelovo chovajú v rybochovných zariadeniach.
Zaujímavosťou v jednom prípade bolo, keď sa po letnej búrke dostali tieto ryby do voľnej vody a onedlho sa v miestnej krčme rybári bavili o úlovkoch zlatej rybky v miestnom potoku.
Ako ich rozoznať
Pstruh potočný – na bokoch má výrazné červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované. Čierne škvrny zasahujú aj na žiabrové viečka, chrbtovú plutvu a červené aj na tukovú plutvičku.
Pstruh jazerný – striebristé sfarbenie tela s čiernymi bodkami v tvare písmena x.
Pstruh dúhový – striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny sú veľmi početné, na bokoch je výrazný “dúhový “ pás (pozri foto). Tento pás sa však nemusí objaviť.
Sivoň potočný – zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, na chrbte výrazná “mramorová“ kresba, bodky však nie sú čierne, ale žltkasté + veľké množstvo drobných svetločervených až oranžových škvŕn.
Lov lososovitých rýb prináša potešenie športovým rybárom už desiatky rokov. Počas toho obdobia však rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Je veľa ďalších faktorov, ktoré napomáhajú úbytku pstruha z našich riek a potokov. Asi najvýznamnejší je však neustále klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom, zanikajú hlboké meandre, jamy, namiesto nich vznikajú len plytké úseky s malou úkrytovou kapacitou. Pomôcť môže budovanie kaskád a hlavne pravidelná starostlivosť o zverené toky. Vynaložené úsilie sa určite vráti vo forme plnohodnotného zážitku z rybačky na kvalitne obhospodarovanej vode, možno už 16. apríla.
Čo by mali vedieť športoví rybári
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných. Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza práve odtiaľ. Tento revír obhospodaruje Rada SRZ – Žilina.
Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Ako vidieť, revíry tohto typu je ideálne vytvárať priamo v mestách; dajú sa tak jednoducho kontrolovať a sú čiastočne chránené aj pred náletmi kormoránov.
Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode. Na druhej strane, skutočný športový rybár by mal vedieť rybu pustiť späť do vody bez ohľadu na to, či loví na revíri CHAP, alebo nie.
Text a foto: Richi
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
