Fínsko – krajina tisícich jazier a tisícich ostrovov – poskytuje neskutočné možnosti pre všetkých priaznivcov lovu šťúk. Už menej známe sú fínske tečúce vody a ich rybí obyvatelia. Prekrásne lipne, pstruhy a predovšetkým kráľ fínskych vôd – losos. Svoje výsostné postavenie si získal vďaka mimoriadnej bojovnosti a namáhavosti lovu. Preto uloviť lososa je veľkým snom azda každého rybára – muškára.Losos pri svojej ceste na neres takmer vôbec neprijíma potravu. Záber býva väčšinou len reflexívnym, zvedavým chňapnutím po niečom neobvyklom, dráždivom. Preto sa pri love lososa používajú rôzne pestrofarebné, fantastické vzory mušiek. Skúsení rybári ich dokážu meniť v závislosti od prietoku vody, počasia, zákalu vody...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2009
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ako na lososy?
Losos pri svojej ceste na neres takmer vôbec neprijíma potravu. Záber býva väčšinou len reflexívnym, zvedavým chňapnutím po niečom neobvyklom, dráždivom. Preto sa pri love lososa používajú rôzne pestrofarebné, fantastické vzory mušiek. Skúsení rybári ich dokážu meniť v závislosti od prietoku vody, počasia, zákalu vody... Medzi osvedčené farby a farebné kombinácie mušiek patrí najmä tmavofialová, zelená, čierna, strieborná, niekedy aj červená a žltá. Univerzálnou je oranžová, ktorá ako jedna z mála farieb, pripomína lososom ich prirodzenú potravu v mori – krevety.
Náradie na lov lososa musí byť veľmi pevné a spoľahlivé. Nesmieme totiž premárniť ani jediný záber, lebo tých býva väčšinou žalostne málo a prvý záber môže byť zároveň aj posledným. Obojručný muškársky prút kategórie AFTMA č. 12 v dĺžke okolo 4,5 m s kvalitným navijakom patrí k štandardnej výbave. Oceníme to hlavne pri divých únikoch lososa v silných prúdoch pomedzi veľké balvany.
Pokiaľ máme pripravené mušky aj náradie na lov lososov, nesmieme zabudnúť ešte na to najdôležitejšie. Vyzbrojiť sa nesmiernou trpezlivosťou a pevnými nervami. Trpezlivosť je nevyhnutná hlavne pri nekonečnom prehadzovaní prahov a prúdov pri hľadaní lososov. Bez pevných nervov sa nezaobídeme pri nečakanom zábere lososa, prvých únikoch a pri jeho ďalšom zdolávaní. Akákoľvek chybička, nedokonalosť, alebo podcenenie súpera znamená stratu možno životnej ryby.
Ja som všetky tieto teoretické znalosti o love lososov mal. Ba nechýbalo mi ani množstvo skúseností s lovom a zdolávaním väčších rýb, hlavne šťúk, na pomerne jemné muškárske náradie. No nakoniec bolo všetko aj tak úplne inak...
Nadšenie rýchlo opadlo
Na lososy som sa vybral s mojím osvedčeným fínskym sprievodcom a priateľom, rybárom Markkom. Prešli sme spolu veľa fínskych vôd a ulovili na strímre množstvo krásnych šťúk. Neskôr ma bol Markku navštíviť na Slovensku, kde sa nám tiež darilo pri love pstruhov, zubáčov, ale najmä mimoriadne opatrných boleňov. Tentoraz ma zavolal on na skutočne kráľovskú rybačku – na lov lososov.
Moje prvé nadšenie však veľmi rýchlo opadlo. Cieľom našej rybačky bola rieka Aura. Malá riečka, pripomínajúca skôr väčší potok, sa vôbec nezlučovala s mojou vysnívanou predstavou dravej lososej riavy. Navyše som sa dozvedel, že v letných mesiacoch trpí Aura chronickým nedostatkom vody - to znamená, že takmer vysychá...
Skutočné lososie rieky sú totiž až na opačnom konci Fínska, na severe v Laponsku. No taká rybačka by si vyžiadala nepomerne viac času a financií a to sme, žiaľ, nemali.
Napriek tomu ma Markku presviedčal, že aj tu tiahne množstvo veľkých lososov, dokonca spolu s morskými pstruhmi.
Začiatok ťahu lososov
O začínajúcom ťahu rýb sme sa boli osobne presvedčiť na rybochode zakončenom hydraulickým výťahom pre ryby. Členovia miestneho rybárskeho spolku tu zaznamenávajú každú migrujúcu rybu. Aby nedošlo k poškodeniu rýb, ich hmotnosť a dĺžka sa len odhadne a potom sú ryby vypustené do priestoru nad haťou. Získané údaje slúžia na vyhodnocovanie zarybnenia, porovnávanie sily ťahu jednotlivých ročníkov rýb a sú aj dôležitou súčasťou propagácie rybárstva. K rybochodu sa usporadúvajú vzdelávacie exkurzie, hlavne z okolitých škôl.
Hneď vedľa sa nachádza rybársky dom s množstvom preparátov rýb a rôznych náučných materiálov o fínskom rybárstve a prírode. Azda najimpozantnejším exemplárom bol preparát viac ako dvanásť kilogramov ťažkého morského pstruha. Je to najväčší pstruh ulovený na udicu na rieke Aura. Najväčší losos z Aury mal údajne až sedemnásť a pol kila! My sme v rybochode zastihli asi trojkilového pstruha morského, ale aj ten bol pre nás veľkým povzbudením. Znamenalo to, že sa začína ťah rýb z mora.
Predtuchy sa naplnili
Lososy a morské pstruhy tiahnu na neres obvykle začiatkom jesene. Ideálne je, ak sa v tomto čase zvýši prietok rieky. A práve taká situácia nastala. Po dvoch týždňoch dažďov sa voda zdvihla a silnejšie prúdenie začalo lákať lososy a pstruhy do ústia rieky. Tie sa počas migrácie zhromažďujú pod rôznymi prekážkami ako sú hate, alebo prirodzené kaskády a vodopády. To sú najlepšie miesta pre lov. Na pomaly prúdiacich častiach rieky bývajú úlovky skôr náhodné.
Markku ako miesto lovu vybral krátky úsek pod haťou v meste Turku, ktorým Aura preteká. Išlo o približne 200 m dlhý úsek rieky rozdelený na tri časti. V priestore pod haťou, rovnako aj v rybochode a asi 50 m po prúde bol lov rýb zakázaný. Nachádzali sa tu totiž samotné neresiská. Ďalej nasledoval asi 70 m dlhý úsek, kde bol povolený len lov muškárením a nakoniec úsek, kde sa mohli popri muškárení a prívlači loviť ryby aj na plávanú na červíky.
Po dažďoch bola rieka kalná ako káva.
V spodnom úseku, pri ústí do mora, chytalo niekoľko rybárov – červíkarov. Kúsok vyššie, pod mostom, skúšali šťastie dvaja muškári. Všetci bez záberu už len mechanicky prehadzovali skalenú vodu Aury. Ani ja som nášmu lovu príliš veľké nádeje nedával. A moje predtuchy sa aj naplnili. Vystriedal som azda všetky vzory pripravených lososích, pstruhových aj boleňových múch, ale bezvýsledne. Začal som dokonca experimentovať so šťukovými strímrami, čo vyvolávalo úsmev na tvárach ostatných rybárov.
Prvý losos
Večer musel Markku pracovne niekam odbehnúť. Tak som ostal pri vode spolu s ďalšími dvoma fínskymi rybárskymi fanatikmi, ktorí rovnako ako ja verili na nemožné. Po západe slnka sa strašne ochladilo. So strímrom som len brázdil hladinu, ako pri love pstruhov na potočníka. Keď som muchu doťahoval ku brehu, objavil sa za ňou veľký tmavý tieň. Ryba strímer tesne pod hladinou chvíľu prenasledovala, potom sa bez záujmu ponorila.
Prekvapený som bezradne pozoroval vír na hladine. Čo to bolo? Nestačil som sa ešte spamätať, keď sa z druhého brehu rieky ozval nadšený výkrik. Lohi, lohi! – losos, losos! Ale to už mladý fínsky rybár bežal po skalnatom brehu a vysoko nad hlavou držal veľký lososí prút. Po chvíli sa stratil niekde v tme dolu po prúde rieky. Len vrčanie cievky prezrádzalo neskutočný súboj s veľkou rybou.
Losos sa dostal až do ústia rieky do mora, ktorý tvoril široký kanál. Ďalej sa ísť nedalo. Po viac ako hodine zdolávania sa začalo pri brehu opäť ozývať špliechanie ryby. Ďalší fín mu pribehol na pomoc s veľkým podberákom. Snažili sa podobrať rybu, ale losos spravil ešte posledné nečakané salto a zmizol v tmavej rieke. Len mrazivé ticho prezrádzalo sklamanie rybára...
Ten sa však nevzdal a pokračoval v love. Jeho trpezlivosť bola nakoniec odmenená aspoň úlovkom približne štvorkilového striebristého pstruha morského.
Príliš krátke stretnutie...
Na druhý deň som už od skorého rána viazal nové vzory trubičkových mušiek. Moja fantázia nepoznala hranice. Materiálmi som nešetril. Markku len krútil hlavou, že také lososie muchy ešte nikdy nevidel. Ja som im však veril...
K vode sme sa dostali opäť až popoludní. Chytali tam už naši známi fínski priatelia, zatiaľ bez záberu. Markku si pred lovom na parkovisku zapálil svoju povestnú cigaretku. Ja som nestrácal čas a netrpezlivo začal testovať nové muchy. Voda už mierne klesla, ale silný zákal si naďalej udržala. Rozhodol som sa vyskúšať malú hlbokú tôňu v strede rieky ohraničenú veľkými balvanmi.
Po pár hodoch lososia mucha pri dne nečakane uviazla. Oprel som sa teda poriadne do prúta a snažil sa ju uvoľniť. Zdalo sa, akoby som potiahol nejakú veľkú rybu. Skutočne, ryba rozvážne plávala stredom rieky. Nakoniec ma premohla zvedavosť a trochu predčasne som sa ju pokúsil celou silou odlepiť odo dna. Pri pohľade na obrovské telo lososa tesne pod hladinou som celkom zmeravel.
Losos sa okamžite prebral. V sekunde uvoľnil všetku energiu pripravenú na ďalekú cestu. Vystrelil dolu prúdom, preletel cez veľkú oblú skalu a pokračoval ďalej do mora. Nechápal som krivky osmičkového prúta, ktorý som dvíhal vysoko nad hlavu. Snažil som sa bežať za lososom, ale sotva som spravil tri kroky bolo po všetkom. Tridsiatka silón sa predrel o skaly a praskol ako tenká niť. Bol som rád, že som si zachránil aspoň muškársku šnúru. Bolo to až príliš krátke stretnutie s lososom.
Namiesto lososa morské pstruhy
Trasúcimi sa rukami som nadviazal novú trubičkovú mušku. Každá je originálom, a tak som vybral čierno zelenú so strieborným telíčkom, ktorá sa najviac podobala tej stratenej. Prišiel Markku a ja som sa mu snažil opísať moje krátke stretnutie s lososom. Len sucho skonštatoval, že tu bežne berú veľké lososy, aj nad desať kilogramov, ale len málo z nich sa podarí zdolať a vyloviť.
Ďalej sme prehadzovali skalenú vodu Aury a debatovali. Ako inak, o lososoch. Bavili sme sa o funkčnosti rybích prechodov a stavbách na tokoch. Dostali sme sa aj k dunajskému lososovi – hlavátke. Nechcelo sa mu veriť, že hlavátky po celý život zostávajú v rieke a nežijú v mori. Ako dokážu v relatívne malých vodách narásť do rozmerov aj nad 20 kg? Nechápal, že sa propagácii a ochrane takéhoto unikátneho dravca venujeme tak málo.
Vtom som zaregistroval záber. Prvý divý únik ryby sa mi podarilo zastaviť tesne pred okrajom kaskád, cez ktoré mi unikol losos. Ryba sa objavila na hladine, no losos to nebol, ale pstruh morský.
Po asi desaťminútovom zdolávaní sa mi podarilo rybu podobrať klasickým muškárskym podberákom. Pstruh meral šesťdesiatpäť centimetrov a niečo cez tri kilá. S krásnym žlto sfarbeným mliečňakom sme urobili ešte niekoľko fotiek a pokračovali v love.
Prišiel ďalší rybár – špecialista na lososy. Jeho výstroj som mu v duchu závidel. Pevný, obojručný, viac ako štvormetrový prút, poriadny navijak a veľký podberák – určite nenecháva nič na náhodu... Z krátkeho zamyslenia ma prebral opatrný záber. Ryba pomaly svojim tempom plávala popri dne hore prúdom. Akoby som zdolával kapra a nie lososa, či pstruha.
Na začiatku jamy sa otočil a plával späť dolu prúdom tesne okolo nás. Mohutný fín s ešte väčším podberákom však nečakane prebral kontrolu nad situáciou. Ponoril podberák do miest, kde silón rezal hladinu a prudko ho zodvihol. Voda penila, striekala na všetky strany. Po pár chvíľach som už držal v náručí krásneho, takmer osem kilogramov ťažkého mliečňaka pstruha morského. Poďakoval som neznámemu fínskemu špecialistovi a pustil rybu späť do rodného živlu. Bol som spokojný...
Ďalšie zábery už neprišli a lososa som nakoniec neulovil. Ale nezostal som porazený. Mojím víťazstvom boli krásne morské pstruhy a nezabudnuteľné stretnutie s lososom - kráľom. Na pár krátkych okamihov som pocítil jeho ohromnú silu, neskrotnosť a výbušnú energiu skrytú v rýchlom tele nezadržateľne letiacom po rieke.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
