Už od počiatkov muškárenia je pstruh jednou z cieľových rýb lovených týmto spôsobom. Svoju popularitu si u muškárov zachováva neustále, nakoľko ide o prekrásnu rybu, charakteristickú svojou vitalitou a bojovnosťou, ktorá navyše dokáže dorásť aj do značných rozmerov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť moje doterajšie poznatky z lovu tejto fascinujúcej ryby na mušku.Zastávam názor, že ak chceme byť počas lovu úspešní, je dobré disponovať aspoň základnými poznatkami o lovenej rybe. V krátkosti teda pridávam aj niekoľko údajov o biológii pstruha.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zastávam názor, že ak chceme byť počas lovu úspešní, je dobré disponovať aspoň základnými poznatkami o lovenej rybe. V krátkosti teda pridávam aj niekoľko údajov o biológii pstruha.
Formy pstruhov
Pstruh (Salmo trutta) patrí do čeľade rýb lososovitých (salmonidae), pričom tento druh vytvára tri rôzne formy populácií v závislosti od prostredia, v ktorom žije. Najznámejšou formou a zároveň najrozšírenejšou u nás je pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario). Zahrňuje populácie pstruhov žijúcich v potokoch a riekach počas celého svojho života, pričom v tomto prostredí zotrvávajú aj počas vegetačného obdobia.
Ďalšou u nás známou formou pstruha je pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris). Tá sa dokáže vytvárať z populácie pstruhov žijúcich v jazerách, alebo nádr- žiach, ktoré sú bohaté na potravu a poskytujú rybám dostatočný priestor. Asi najznámejšou nádržou u nás, kde sa s jazerákom môžeme stretnúť, je Liptovská Mara. Pstruh jazerný trávi vegetačné obdobie v nádrži a podniká neresové migrácie do prítokov. Po výtere sa vracia späť do nádrže. Pstruhy jazerné sa vyznačujú lepšími rastovými znakmi, čo z nich robí veľmi atraktívnu športovú rybu.
Poslednou formou je pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta). V tomto prípade ide o populáciu pstruhov tvoriacu migračnú formu veľmi podobnú lososovi. Tieto ryby trávia dospievanie a následné vegetačné obdobia v mori a do riek tiahnu na neres. Neresovú migráciu dokážu podniknúť aj niekoľkokrát počas života, čo značí, že po výtere neuhynú všetky, ako je tomu u väčšiny druhov lososov. Pstruh morský je veľmi cenenou športovou rybou vo všetkých oblastiach, kde je jeho výskyt, nakoľko je schopný dorásť do úctyhodných rozmerov. Žiaľ, na naše územie mu bolo v minulosti znemožnené sa viac vracať.
Všetky tri formy pstruha sa od seba rozlišujú nielen spôsobom života, ale vykazujú aj určité morfologické rozdiely a to hlavne vo vzraste, sfarbení a tvare chvostovej plutvy, vždy však ide o ten istý druh.
Pstruh potočný
Pstruh potočný je našim pôvodným druhom ryby, ktorej druhový názov sám o sebe vypovedá, že je typickým obyvateľom potokov a riek. Pre svoj život potrebuje chladnú a na kyslík bohatú vodu. Najlepšie profituje, čiže aj najlepšie prijíma potravu pri teplotách 10 – 15 °C. Krátkodobo znesie aj prehriatie na 20 °C; vtedy však takmer neprijíma potravu a vyhľadáva najprúdivejšie stanovištia, kde je momentálne najvyšší obsah kyslíka.
Pstruh potočný je typickou stanovišťnou rybou. Znamená to, že vyhľadáva vo svojom životnom priestore úkryty, z ktorých podniká výpady za potravou. Aj po nerese sa zvyčajne vracia späť na svoje pôvodné stanovište. Potočák je navyše aj výrazne teritoriálnym druhom a svoje stanovište si chráni a odháňa prípadných votrelcov, vo všeobecnosti platí, že čím lepšie stanovište, tým sa tam dá očakávať väčší, silnejší jedinec. Z tohto dôvodu sú pre pstruha potočného najvhodnejšie podmienky v tokoch s vysokou členitosťou.
Pstruha môžeme očakávať za akoukoľvek nerovnosťou dna a podobne. Pre udržanie čo možno najvyššej obsádky pstruha v potoku, sa už oddávna vytvárajú aj umelé kaskády, kamenné terasy... Vo všeobecnosti platí, že čím členitejší tok, tým viac sa v ňom nachádza možností úkrytu, a tým väčší počet pstruhov sa tam dokáže udržať. Žiada sa však dodať, že pstruh vo svojej podstate nie je veľmi náročný na veľkosť, či rozlohu svojho teritória. Nie je výnimkou, že aj na malom, nepatrnom potôčiku, sa môžeme stretnúť so skutočne pekným pstruhom potočným. Ak tam nájde vhodný úkryt a tok oplýva vhodnou vodou pre jeho prežitie, pričom má aj dostatok potravy, nič nebráni jeho rastu.
Idylických miest ubúda...
Pstruh je ryba, ktorá rastie počas celého svojho života. Každý z nás si určite vie predstaviť typický potok, riečku, či rieku pstruhového charakteru. Ide o meandrovité, veľmi členité toky s tvrdým, štrkovitým, kamenitým, alebo piesčitým dnom, kde sa striedajú silne prúdivé, kaskádovité partie s pomalšími a hlbšími tôňami a výmoľmi. Brehy bývajú lemované pobrežnou vegetáciou, ktorá tok z väčšej, či menšej časti zatieňuje.
Práve takéto horné partie tokov sa aj uvádzajú ako pásmo pstruha. Bohužiaľ, takýchto idylických miest nám už mnoho nezostalo. Vplyvom ľudskej činnosti, a to hlavne na poli úprav a regulácií tokov, je dnes veľmi ťažké nájsť nepostihnutý tok. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes zápasíme s problémom znižovania stavov potočáka v našich revíroch.
Ak k tomu prirátame ďalšie patogénne vplyvy, ako sú znečistenia, nestabilnosť prietokov spôsobená odlesňovaním a samotnými reguláciami, budovanie malých vodných elektrárni a navyše nadmerný tlak zo strany rybožravých predátorov, nie je div, že dnešné populácie týchto rýb sú udržiavané predovšetkým zarybňovaním násadami z umelej reprodukcie.
Potrava pstruha
Spomenul som už čosi z biológie pstruha, ale ako muškárov nás bude najviac zaujímať samotná potrava a najvhodnejšie podmienky na lov. Pstruh potočný je výrazne stanovištná ryba. Svoju potravu loví v blízkosti úkrytu, v ktorom trávi väčšinu času mimo lovu a neresu. Základnou zložkou potravy mladých pstruhov je planktón a vodný hmyz, najmä jeho larválne štádiá.
Neskôr sa už naplno začne prejavovať ako dravec a popri hmyze, kôrovcoch (kriváky) sa v jeho potrave čoraz častejšie objavujú aj malé rybky. U pstruha, podobne ako u ostatných dravcov, je príznačný aj kanibalizmus. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy boli zaznamenané útoky väčších pstruhov na raka, žabu alebo drobného hlodavca. Pstruhy taktiež obľubujú požierať pijavice alebo červy splavené do toku počas dažďa.
Neoddeliteľnou sezónnou zložkou ich potravy je, samozrejme, náletový hmyz vodných druhov počas rojenia a kladenia vajíčok, alebo ide o suchozemské druhy, ktoré padajú do vody z pobrežnej vegetácie.
Z týchto pár riadkov vyplynulo, že potravné zloženie pstruha je skutočne veľmi široké. Pozorným sledovaním momentálnych podmienok na toku sa však dá dopracovať k určitej schéme, vypovedajúcej o tom, akú potravu pravdepodobne v danej chvíli pstruhy preferujú.
Za základ úspechu pri love pstruha považujem hlavne vystihnúť správny čas lovu. I keď pstruh prijíma potravu počas celého roka, sú obdobia, kedy príjem potravy obmedzuje na minimum, alebo určitý čas ju vôbec nevyhľadáva. Najvhodnejšie podmienky pre priebeh metabolizmu nachádza pstruh pri teplote vody 10 – 15 °C, čo znamená, že v tomto období aj najviac prijíma potravu. Je to však za predpokladu, že voda nie je nadmerne zakalená. V našich pásmach to vychádza na neskoršiu jar a leto. Veľmi aktívny je pstruh ešte aj začiatkom jesene, je to však obdobie, kedy sa chystá na neres, a preto v tomto období nie je voči nemu veľmi ohľaduplné zameriavať sa na jeho lov, navyše v tom čase podlieha aj ochrane.
Kedy loviť
V týchto chvíľach sa už každý muškár teší a pripravuje na začiatok pstruhovej sezóny, ktorá sa u nás datuje na 16.4. Je to obdobie, ktoré v našich zemepisných súradniciach môže vykazovať skutočne krásne jarné počasie, ale poznáme aj prípady, kedy to vyzerá, akoby sa zime ešte nechcelo skončiť...
Tak či onak, väčšina našich pstruhových tokov je v tomto čase ešte výrazne poznamenaná ústupom zimy. Voda sa síce začína pomaly prehrievať, zvyčajne však býva viac, či menej zakalená vodami z topiaceho sa snehu. Mnohých muškárov tento fakt odrádza od návštevy takto zasiahnutých tokov, a preto v ostatnom čase čoraz viac preferujú začiatok sezóny na pstruhových nádržiach.
Nemám teraz v úmysle sa venovať problematike stojatých vôd. Ak sa však rozhodneme loviť predsa len na rieke, treba si uvedomiť niekoľko zásadných faktov. Úspech pri love môžeme očakávať v prípade, že voda nie je príliš zakalená. Mierny dočasný zákal vody dokonca spôsobuje, že sú pstruhy menej ostražité voči pohybu v okolí vody, nakoľko majú obmedzené videnie. Pozor však na dupot a iné vibrácie!
Majme však na zreteli, že vegetačný cyklus prírodného prostredia sa ešte len začína prebúdzať po zimnom pôste a to platí, samozrejme, aj pre ryby. Na začiatku sezóny zväčša ešte nebývajú pstruhy v plnej kondícii, môžu byť mierne vychudnuté a častým javom tiež bývajú rôzne stupne poranenia spôsobené neresovou aktivitou, ľadovými kryhami, parazitmi a v ostatnom čase najčastejšie rybožravými predátormi.
Osvedčil sa mi strímer
Ryby celkovo v tomto období ešte nezvyknú atakovať nástrahu a zabojovať tak, ako keď sú už pri plnej sile. Tomuto, prirodzene, treba prispôsobiť aj spôsob lovu. Ja preferujem v prvých týždňoch sezóny lov na strímre. Najčastejšie používam v týchto podmienkach tmavé nástrahy imitujúce pijavice.
Už som spomínal, že ryby ešte neútočia na svoju korisť veľmi dravo, tak tomu treba podriadiť aj spôsob prezentácie strímra. Vo všeobecnosti vtedy veľmi „nefunguje“ príliš agresívne vedenie strímra, skôr by som odporúčal pomalšie ťahy s dlhšími prestávkami, kedy strímer kmitá vplyvom prúdenia vody. Ak sa však rozhodneme loviť na vode, kde technika strímrovania nie je veľmi použiteľná, hlavne na menších rokoch, je možné sa rozhodnúť pre lov na mokré mušky.
Počas lovu „na mokro“ vodím mušky vo
vodnom stĺpci buď prirodzene unášané prúdom, alebo ich jemne oživujem pridržiavaním šnúry, či popoťahovaním a opätovným povolením šnúry. Opäť by to nemali byť príliš razantné a agresívne pohyby, aby mala ryba dostatok času na útok na mušku.
Pri voľbe mušiek siahnem v tomto období po rôznych typoch marcoviek, červenorítok a palmerov. Netreba však zabúdať ani na staré klasiky, ako sú gold-black, kočiš a pod. Všeobecne si v tomto období vystačíme s muškami naviazanými na háčikoch č. 8 – 14, pričom č. 10 - 12 by som považoval za najbežnejšiu voľbu.
Podenku za palmer
Môže sa stať, že sa už aj v prvých dňoch sezóny stretneme s príjemným počasím a zaregistrujeme aktivitu pstruhov pri hladine; vtedy nikdy nezaváham a rybe ponúknem suchú mušku. Asi neexistuje krajší moment muškárenia, ako keď ryba zaberie na mušku plávajúcu po hladine. Za nástrahu nám v tomto prípade poslúžia olivové, šedé, alebo marcové podenky.
V prípade, že nechce pstruh ponúkanú podenku, ja sa väčšinou rozhodnem pre nejaký vzor palmera. Mojím najobľúbenejším je čierny palmer s telíčkom z páva a prekrúžkovaný tenulinkým červeným alebo zeleným drôtikom. Tento typ palmera v rôznych veľkostiach používam počas celého roka. Palmery sú vo všeobecnosti veľmi univerzálne mušky napodobňujúce široký rozsah druhov hmyzu. Suché mušky volím vtedy vo veľkosti č. 12 – 16.
Zatiaľ som sa zámerne nezmienil aj o použití nýmf v prvých týždňoch sezóny. Píšem zámerne, lebo mám na to osobné dôvody. Ide o to, že výskyt pstruhov v našich riekach sa vo veľkej miere prekrýva aj s výskytom lipňa a ten sa v tomto období pripravuje na neres, alebo už samotný akt rozmnožovania tejto krásnej ryby na toku prebieha. Z mojich doterajších skúseností viem, že sa pri použití nýmf na takýchto vodách chytí aj mnoho lipňov, preto nie som veľkým zástancom zbytočného stresovania nastávajúcich rodičov.
Už aj na nymfy
V prvopočiatkoch sezóny sú pri priaznivom stave vodných pomerov pstruhy aktívne prevažne celý deň. Neskôr, vplyvom oteplenia, a tým aj zvýšenia výskytu potravy, sa ich aktivita bude stupňovať hlavne zrána a navečer. Cez deň zaznamenávame vyššiu aktivitu pstruhov len ak je zamračené, alebo po krátkych teplých prehánkach, kedy sa len jemne prikalí voda. Toto bývajú často veľmi priaznivé podmienky na lov pstruhov, lebo tie vtedy veľmi rýchlo zareagujú na dažďom splavenú potravu.
Aj v tomto období sú veľmi účinné strímre, mokré a suché mušky. Teraz však nastáva čas, kedy môžeme loviť aj s nymfami bez obáv, že by sme tým ubližovali lipňom, nakoľko tieto sú už po nerese. Počas veľmi teplých a slnečných dní sa s vyššou aktivitou pstruhov stretneme výnimočne. Ako som už spomenul, tá bude najintenzívnejšia skoro zrána a navečer. Ak však budeme cielene vyhľadávať pstruhy aj počas teplých a slnečných dní, treba sa zamerať na hlbšie, prúdivejšie a hlavne zatienené miesta v toku. Pstruh potočný sa veľmi rád „nevystavuje“ na slniečku. Naproti tomu letné brieždenia a večerné súmraky dokážu poskytnúť nezabudnuteľné chvíle na rieke, kedy pstruhy agresívne atakujú rojaci sa hmyz. Tieto chvíle mám najradšej. Ryby sú už v plnej kondícii a zdolávať urputne bojujúceho pstruha na jemnom náradí pri love na suché mušky, je skutočnou lahôdkou.
Stavy rýb sa menia k horšiemu...
Posledným obdobím, kedy sa ešte môžeme plne venovať lovu pstruhov, je august a s ním spojený koniec leta. Je to čas, kedy bývajú pstruhy obzvlášť aktívne, nakoľko sa blíži ich obdobie rozmnožovania a ony sa potrebujú na tento rituál poriadne pripraviť.
Nebýva zriedkavosťou, že koncom augusta nás zdolaný mliečniak pstruha postrieka spermiami. Vtedy bývajú potočáky aj najvýraznejšie sfarbené, a preto by som ich odporúčal skutočne iba za model na fotografiu a nie za surovinu na gril. Aj v tomto čase sa dajú použiť všetky techniky lovu s muškou, ale čoraz častejšie sa stretneme s aktivitou na hladine, keďže sa už pomaly blíži jeseň a to býva ten pravý čas na suché chytanie. Vodné stavy sú zväčša nižšie a aj priezračnosť vody sa dostáva do jesennej krištáľovej podoby.
Sezóna lovu sa na pstruhových vodách síce augustom nekončí, ale pstruh už v septembri podlieha ochrane, preto by sme sa už ani na jeho lov nemali nejako zameriavať, radšej sa oddávajme jesennému „sušeniu“
a vyhľadávajme lipňov.
V tomto príspevku som síce do problematiky samotných techník a vzorov mušiek veľa svetla nevniesol, ale ani to nebolo mojou snahou, nakoľko som chcel skôr vyzdvihnúť a poukázať na niektoré špecifiká počas muškárovej sezóny na pstruhových vodách.
A čo je hlavné, chcel som trochu vykresliť život pstruha potočného, a tým zobraziť akúsi schému jednotlivých etáp nášho ťaženia za pstruhmi.
V závere by som ešte raz pripomenul, že ryba, o ktorej bola reč, je skutočným pokladom našich vôd; samozrejme, spolu
s ďalšími pôvodnými druhmi žijúcimi v tomto prostredí. Stavy týchto rýb sa rok od roka menia a, bohužiaľ, v negatívnom smere, tak si na to spomeňme zakaždým, keď nás krásny potočák obdarí pocitom z víťazstva nad ním.
Naša prosba:
Apelujeme na všetkých, ak sa rozhodnete nymfovať počas neresu lipňov a v prípade, že na určitom mieste zaznamenáte viac záberov od lipňa, radšej sa presuňte na iné stanovište. Hrozí vyrušenie neresiacich sa rýb. Navyše v týchto miestach je vhodné, aby sa ani nebrodilo.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.