Bešeňová už po dlhé roky patrí k mojim najobľúbenejším vodám. Po invázii kormoránov na Orave a Váhu je to jeden z mála našich revírov, kde je ešte stále reálna šanca na ulovenie pekných, s trochou šťastia aj trofejných rýb. Ak ste sa vybrali na bešeňovské pstruhy, ako prvého pravdepodobne stretnete porybného a hospodára v jednej osobe – Romana...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 45
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Porybný
Ak ste sa vybrali na bešeňovské pstruhy, ako prvého pravdepodobne stretnete porybného a hospodára v jednej osobe – Romana. Má na starosti predaj hosťovacích povolení, kontrolu a ochranu revíru, rovnako aj zarybňovanie. Dokonale pozná revír, má prehľad o úlovkoch a začiatočníkom ochotne poradí správne miesta. Okamžite spoznáte, že ho práca baví, jednoducho, že je to človek na svojom mieste.
Nové informačné tabule s označením revíru a rybárskym poriadkom sú tiež jeho nápadom. Dokonca sa na nich nachádza skrinka, kde po skončení lovu môžete zanechať vyplnené povolenia na rybolov. Kto vie, možno si tu v budúcnosti budeme môcť sami povolenky zakúpiť tak, ako je to bežné na niektorých revíroch v Nórsku, Švédsku, alebo vo Fínsku. No, dosť snívania, poďme sa pozrieť na vodu...
Lov na prívlač
Je to obľúbený a veľmi účinný spôsob lovu najmä na začiatku sezóny. Z používaných nástrah sa mi výborne osvedčili štíhle blyskáče v tvare rybičky – tobíky. Ich najväčšou prednosťou je možnosť veľmi ďalekých hodov do miest, kde sa s inými nástrahami nedostaneme. Môžeme ich potom nechať postupne klesať na dno, kde bývajú účinné na pstruhy potočné. Pri rýchlom vedení pod hladinou sú zas vynikajúce na dúhaky.
No napriek množstvu úlovkov na blyskáče, za najúčinnejšiu nástrahu pre prívlač považujem voblery. Pri ich výbere sa nebojme experimentovať. Na začiatku sezóny nás svojou účinnosťou môžu prekvapiť aj rôzne fantastické vzory a veľkosti približujúce sa nástrahám na šťuku. Niekedy pstruha len vyprovokujú a zdvihnú zo stanovištia. To je už prakticky polovica úspechu.
Potom je najviac dôležité správne vedenie nástrahy, hlavne prudké zrýchlenie pohybu vie ryby vydráždiť k záberu. Boli by sme prekvapení, koľkokrát náš vobler pstruhy prenasledujú až do tesnej blízkosti brehu. Vtedy je najlepšie vymeniť fantastický vzor za prirodzenú farbu čereble; na Bešeňovej býva účinné aj sfarbenie ostrieža.
Neskôr, v priebehu sezóny, sa výborne osvedčujú prirodzené vzory nástrah a hlavne nekonečná trpezlivosť. Oklamať staré ryby nad 60 cm je s postupujúcou sezónou stále náročnejšie, ale nie nemožné. Okrem rybárskeho umenia je v tomto prípade dôležitý aj príslovečný kúsok šťastia, alebo je potrebné vyskúšať jemný lov na umelé mušky.
Muškárenie
Pri muškárení na stojatých vodách je dobré mať už určité skúsenosti. Začiatočníkov môže tento spôsob lovu skôr odradiť. Muškárenie poskytuje vyrovnané šance rybárovi aj rybe. Ba povedal by som, že niekedy má ryba viac tromfov, ako jej lovec. Sú tu totiž kapitálne pstruhy, s ktorými si ani kvalitný vlasec pod priemer 0,18 mm nedokáže poradiť a pri vlascoch nad 0,20 mm sa môžeme so zábermi takýchto rýb takmer rozlúčiť.
Ja uprednostňujem hlavne lov na pakomáre. Pri tomto spôsobe je úžasné, že aj na malú nepatrnú mušku nás môžu niekedy prekvapiť mimoriadne veľké pstruhy. Navyše, pri háčikoch bez spätných hrotov nedochádza takmer k žiadnemu poškodeniu rýb.
Na výber „zaručene“ úspešných vzorov asi neexistuje presný recept. Pri dne a v stĺpci sa mi celkom osvedčili epoxidové oranžové, alebo červené pakomáre. Okrem pstruhov ich dôverčivo berú aj ostrieže, plotice, niekedy nás prekvapí aj veľká podustva či jalec. Výhodou epoxidových pakomárov je aj to, že pomerne rýchlo klesajú, a tak dokážeme prechytať takmer celý stĺpec s jednou plávajúcou šnúrou.
Ku klasike patria rôzne odtiene zelených, hnedých a čierne vzory, no ich konkrétny výber musíme prispôsobiť momentálnym podmienkam a aktivite rýb. Veľakrát sa mi stalo, že som na jednu mušku úspešne lovil celý večer a ráno si ten istý vzor ryby ani nevšimli. To sú situácie, ktoré držia človeka neustále „pri zemi“.
Nevyspytateľná Bešeňová
Bešeňová je mimoriadne krásny, ale rovnako aj náročný revír. Sú dni, keď si neustále kladiem otázku, kde sa tie ryby podeli? Niekoľkohodinový lov bez jediného záberu dokáže dokonale preveriť trpezlivosť každého rybára. Tu je potrebné mať na pamäti, že Bešeňová je predovšetkým vyrovnávacia vodná nádrž, ktorá slúži vodárenským a energetickým účelom. Preto kolísanie hladiny aj o viac ako jeden meter v priebehu niekoľkých hodín nebýva ničím výnimočným. Môže to byť až mimoriadne nebezpečné, najmä pre brodiacich muškárov...
Náhle zmeny výšky vodného stĺpca, kolísanie teplôt vody... to všetko má významný vplyv aj na aktivitu rýb. Väčšinou negatívny... No nie vždy a na všetkých miestach nádrže. Ryby v nádrži pravidelne migrujú za potravou a je len na nás, či sa dokážeme momentálnej situácii prispôsobiť.
Niekedy po hodinách nezdaru môže prísť v priebehu pár minút niekoľko záberov trofejných rýb. A práve táto nevyspytateľnosť, rozľahlosť a nutnosť ryby niekedy doslova hľadať je to, čím nielen mne Bešeňová učarovala. Mám priateľa, ktorý kedykoľvek v práci „hodí maróda“ len aby si spravil predĺžený víkend na jej brehoch. Zbierku voblerov starostlivo opatruje v úhľadných škatuľkách a ten najcennejší – modrý Maurícius – s bázňou pripína na udicu až na samotný záver sezóny. Kedykoľvek prejde reč na bešeňovské pstruhy, rozžiari sa mu pohľad a ja viem, že sme na rovnakej vlnovej dĺžke.
Chyť a pusť
Revíry bez privlastnenia si úlovku sa pomaličky začínajú objavovať v našich súpisoch revírov. Žiaľ, ide to až príliš slimačím tempom. Prvoradým účelom týchto revírov by malo byť udržanie matečných stád a ich prirodzeného neresu. Preto by sa revíry bez privlastnenia si úlovku mali stať samozrejmou súčasťou azda každej významnejšej vody.
V prípade Bešeňovej by sme však o tomto význame mohli polemizovať. Veď vytvárať takýto revír pre pstruha dúhového – čo je predovšetkým výkrmová ryba – je nelogické. Určite je tu veľa ďalších možností na lepšie hospodárenie, napríklad mať zvýšenú lovnú mieru u lososovitých, napr. na 50 cm, pričom by sa ostriež, šťuka, zubáč... mohli loviť v súlade s rybárskym poriadkom. Časť produkcie rýb by sa tak pravidelne odlovovala. Bohužiaľ, v súčasnosti sú takéto úvahy ešte stále nereálne, najmä vďaka nedisciplinovanosti rybárov.
Ako ďalej?
A čo budúcnosť našich podhorských tečúcich vôd? Pôjde stále len o nadvládu kormorána? Tie nerešpektujú žiadne matečné ryby a už vôbec nie systém chyť a pusť. Dokážeme takéto revíry vytvárať aspoň na niektorých dobre kontrolovateľných úsekoch riek? Napriek množstvu nie malých problémov, sú lokality, ako napríklad Poprad vo Svite a Kežmarku, kde to funguje. Veď okrem dobrého zarybnenia sú najväčším lákadlom týchto vôd trofejné ryby. Preto je nepochopiteľné, že ešte aj dnes medzi rybármi len málokto dokáže význam revírov bez privlastnenia si úlovku plne doceniť.
Dobre zarybnené vody dokážu prilákať množstvo rybárov, aj zo zahraničia. Z predaja hosťovacích povolení môžeme revír ďalej zarybňovať a chrániť. Ryby môžu voľne migrovať aj do susediacich lovných revírov. Tu si potom môžu prísť „na svoje“ aj domáci rybári.
Netreba zabúdať ani na to, že rybárstvo je veľmi dôležitou súčasťou agroturistiky. Ubytovanie, stravovanie rybárov, výroba a predaj rybárskych potrieb, rôznych suvenírov... To všetko môže pomôcť zveľadiť a zvýšiť životnú úroveň mnohých slovenských regiónov, najmä v podhorských oblastiach. Dôležité sú spoločné záujmy, spoločné úsilie. Takto to už bežne funguje v mnohých krajinách. Žiaľ, u nás väčšinou ešte stále nechápeme, že len neporušená pôvodná príroda bude v krátkej budúcnosti tou najväčšou devízou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
