Jarné prebúdzanie prírody môžeme prirovnať k divadelnému predstaveniu, pri ktorom je najlepšie sedieť v prvom rade. Jednotlivé dejstvá sú nezvratné, jedinečné, plné prekvapení a krásy, ktoré postrehneme iba v tomto ročnom období. Sled udalostí je rýchly a po čase na javisko prichádza jeho hlavný hrdina, bodkovaný divoch – pstruh...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 48
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tým javiskom je pre mňa rieka Hornád, kde je táto ryba zastúpená v hojnom množstve. Dnes sa vyhnem hornému lososovo-pstruhovému úseku a zameriam sa na tú časť Hornádu, ktorá preteká Košicami a je zaradená medzi kaprové vody. Stretávam sa tu hlavne so pstruhom potočným, jeho príbuzný pstruh dúhový sa tu nevyskytuje skoro vôbec.
Nie je výnimočná, práve naopak – zregulovaná rieka, ktorá na prvý pohľad ničím vábnym nezaujme. Pomalšie partie s nánosmi piesku sa striedajú s kamenistými kaskádovitými, kde pstruha s určitosťou nájdeme. V hornej mestskej časti sú holé brehy bez stromov, pár kilometrov po prúde už pribúdajú porasty jelše a vŕby rakyty.
Na druhej strane je to dobre prekysličený úsek rieky, vyhovujúci práve pstruhovi, ktorý sa tu vyskytuje v tesnej blízkosti jalca hlavatého i obyčajného, podustvy, mreny, nosáľa a všadeprítomnej plosky pásavej. Zdieľa s nimi spoločné priestory rieky, s jalcami a čiastočne aj s ploskou si potravne konkuruje. Každoročné úlovky pstruha potočného trofejných veľkostí z tejto oblasti nasvedčujú tomu, že sa tu udomácnil a darí sa mu veľmi dobre, k spokojnosti nás – športových rybárov.
Jar
Príchod jari možno pozorovať aj zvýšenou aktivitou pstruhov potočných i na tejto rieke. Po zime vyhladnuté a zoslabnuté jedince, na ktorých možno pozorovať parazitujúce pijavice, sú počas dňa nadmieru čulé. Zháňaním potravy sa snažia opäť nabrať stratenú kondíciu. Potravná pestrosť sa zväčšuje, pribúda náletového hmyzu, suchozemských chrobákov, neskôr poteru sprievodných druhov rýb a pstruhy zasadajú za plný stôl naservírovaných dobrôt. Často sa „pripletú“ na háčik pri plávanej alebo feedri, ak je na ňom živočíšna nástraha.
V polovici apríla sa končí doba hájenia pstruha potočného a vtedy sa už môžeme plne zamerať na jeho lov. V tom čase sa uplatní na tomto kaprovom úseku snáď najviac muškárenie. Lov plávanou ako aj feedrom nie je pri love pstruha tým najšťastnejším riešením. Pstruh obyčajne máva nástrahu zažratú hlboko v pažeráku. Oslabený a poškodený pri následnom vrátení do vody často hynie.
Pstruhy sú najviac aktívne okolo poludňajších hodín, hlavne za slnečného počasia. Z hlbších jám, kde prečkali nehostinné zimné obdobie, sa začínajú „rozliezať“ do plytších úsekov rieky. V tomto prípade však ide hlavne o menšie jedince, ktoré ešte nemajú trvalejšie stanovište. Väčšie pstruhy si teritoriálne obsadili tie najlepšie miesta v rieke, kde sa budú zdržiavať počas celého roka. Sú to často partie s prekážkami: piliere cestných mostov, miesta pod splavmi a pod previsnutými trsmi pobrežných rastlín i konármi stromov, väčšie vývariská, hlbšie jamy, ktoré prechádzajú do plytčín. Tu sa cítia neohrozene a v bezpečí. Na potravu tu vyčkávajú, do plytších úsekov v blízkosti sa odvážia iba v skorých ranných a neskorých večerných hodinách.
Pri kúsku šťastia môžeme pozorovať aj loviaceho pstruha, atakujúceho kŕdle poteru malých plosiek. Bývajú nimi prepchaté hlavné väčšie pstruhy, ktorým nerobí problém skonzumovať ich za pomerne krátku dobu aj niekoľko desiatok. Následné ulovenie pstruha „na love“ je vo väčšine prípadov isté.
Na začiatku sezóny je lov prívlačou na kaprovom úseku ešte zakázaný, preto ich lovím muškárením, plávanou alebo feedrom. Ako som už spomínal – plávanú a feeder sa snažím pri cielenom love pstruha obmedziť. Využívam ich, a to hlavne plávanú, iba pri vysokom stave rieky alebo pri veľmi zakalenej vode, keď sú pstruhy veľmi aktívne a snáď najviac zraniteľné. Doplácajú na svoju zvýšenú aktivitu pri zbere potravy, ktorú im rieka v tomto čase ponúka. Nachádzam ich v tesnej blízkosti brehu (1-1,5 m), kde prečkávajú až do chvíľ, kým sa rieka stabilizuje. Naskytá sa možnosť stretnutia sa s miestnymi velikánmi, ktoré vplyvom veľkého vodného stavu sú nútené opustiť svoje úkryty.
Koniec príbehu?
Apríl je však pre nášho „bodkovaného divocha“ mnohokrát momentom, keď spadne opona naposledy. Za ňou sa však neozýva ohlušujúci potlesk a skandovanie nadšených divákov práve ukončeného predstavenia. Naopak, nastáva ticho. Náš divoch urobil zásadnú chybu, ktorej sa snažil tak dlho vyhnúť. V malom okamihu sa mu premietne život od malého pstrúžika, ktorý sa veselo preháňal po plytčinách rieky, až po osudný okamih, keď vlastnou nepozornosťou skončil v rukách rybára. Pstružie oči ostanú nehybné, telo sa naposledy zachveje...
Možno takto sa končí príbeh pstruha, ktorý práve v polovici apríla býva v najväčšom ohrození. V deň začatia sezóny lovu pstruha možno pri našich pstruhových revíroch pozorovať doslova ošiaľ zo strany rybárov. Menšie potoky a riečky bývajú vylovené v priebehu dvoch dní, často vídať husto natlačených rybárov vedľa seba, snažiacich sa dostať toho svojho prvého pstruha. V niektorých prípadoch sa o športovom love a zážitku ani nedá hovoriť. Snaha uloviť čo najskôr povolený počet pstruha na privlastnenie je evidentná. No čoraz viac sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí si pstruha vážia oveľa viac a ulovenú rybu vrátia vode. No tých istotne nenájdeme v tomto „dave“...
Prečo bodkovaný divoch?
Prirovnanie, ktoré som použil v titulku, dokonale vystihuje túto rybu. Svojim sfarbením určite nemá konkurenta medzi našimi rybami. Snáď iba malá lopatka dúhová či slnečnica pestrá by mohli vyjsť s touto rybou na prehliadkové mólo. Úžasné farby, čarokrásne bodky, fascinujúca stavba tela prispôsobená životu v rýchlej vode. Týmto krásam sa celoživotne upísal nejeden rybár, ktorému lov pstruha učaroval.
Spôsobom akým bojuje o svoj život pri zdolávaní mne osobne pripomína riadneho divocha. Hlavne menšie jedince pstruha dokážu v krátkom slede absolvovať mnoho výskokov a premetov nad hladinu, kde sa mykaním hlavou i celého tela snažia zbaviť nástrahy, čo sa im v mnohých prípadoch aj podarí. Sled týchto udalostí je rýchly a naozaj je niekedy ťažké „nabažiť“ sa tej krásy, ktorú nám príroda poskytne pri zdolávaní tejto ryby.
Čo dodať na záver?
Pstruh potočný je určite téma, ktorou by sa dalo zaoberať ešte veľmi dlho. Spôsob jeho života a športového lovu bol už zdokumentovaný do poslednej bodky v rôznych knihách, článkoch a príspevkoch. Opisovali ho odborníci i obyčajní športoví rybári, ako ja. Veď „bodkovaný divoch“ je tým pravým diamantom v našich krásnych slovenských riekach a potokoch.
Ako dlho si ho tam uchováme - je naozaj iba na nás. Keď to budeme robiť umne a s citom, opäť zasadneme do prvého radu nášho pomyselného divadla. A pevne verím, že v závere povstaneme a postojačky zatlieskame sebe i nášmu hlavnému hrdinovi .
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
