Už ani neviem, čo ma každoročne koncom leta ťahá na druhý koniec planéty - na Kamčatku. Najprv to bola určite obyčajná zvedavosť podnietená chýrmi o zarybnenosti tamojších vôd. Reči boli pravdivé. Nadšenie z úžasného rybolovu tu navyše dopĺňa jedinečná kulisa horských hrebeňov a sopiek obklopujúcich údolia riek, ktorá sa s príchodom prvých ranných mrazíkov rozžiari farbami jesene...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pred niekoľkými hodinami vysadila helikoptéra našu skupinku na hornom toku rieky. Rybárska vášeň potlačila únavu z dlhej cesty a dočasne zotrela aj rozdiely medzi národnosťami - traja Švajčiari, dvaja Dáni, Nemec, Švéd a Čech sa úplne nekoordinovane, ale jednomyseľne vydávajú zoznámiť s riekou.
Blížiaca sa hostina
Prvé zábery však na seba nechávajú čakať. Život v rieke je úzko spätý s každoročným putovaním lososov na neresiská, ku ktorým sa v čase trenia sťahujú aj iné druhy rýb. René síce v jednej z tôní prekvapil dúhaka - jednotlivca, ale početnejšie úlovky prichádzajú až po nájdení miesta, kde pod neresiskom lososov keta (Oncorhynchus keta - čiže losos „psí“) stoja kŕdle sivoňov malma (Salvelinus malma).
Pestrofarebný „svadobný“ šat mliečniakov tohto druhu sivoňa oklamal nejedného európskeho rybára a omylom býva mliečniak sivoňa malma považovaný za lososa. Farebné variácie, aj výrazné rozdiely v stavbe tela u jednotlivých exemplárov tohto druhu, sú spôsobené nielen hormonálnymi zmenami v období trenia. Pstruhy navyše vytvárajú stacionárnu - riečnu a migrujúcu formu, ktorá tiahne do riek spolu s lososmi.
Súčasťou jedálnička sivoňov malma je, podobne ako pri dúhakoch, hmyz a drobné rybky, avšak v čase trenia lososov sa skupiny sivoňov pripájajú k tiahnucim lososom - blíži sa hostina v podobne státisícov oranžových ikier.
Naozajstné torpédo
Kým sivone malma zaujmú rybárov predovšetkým svojou farebnosťou, ich príbuzné - pstruhy východosibírske (Salvelinus leucomaenis) – prekvapia bojovnosťou. Pretiahnuté telo tejto až meter dlhej ryby je zakončené masívnou plutvou, ktorá z nej dokáže urobiť naozajstné torpédo.
Záber tejto ryby je razantný, nekompromisný: nástraha doslova uviazne na mieste a až keď rybár po záseku začne ťahať, dáva sa ryba veľmi neochotne do pohybu. Pstruhy východosibírske patria v kamčatských riekach k vzácnejším úlovkom, s výnimkou rieky Kundževaja, do ktorej tiahnu stovky týchto rýb, patrí ich úlovok skôr do kategórie príjemných prekvapení.
S príchodom tmy sa z pobrežného porastu vynárajú postavy jednotlivých rybárov a šerou tundrou mieria do tábora, kde sa pripravuje večera. O niekoľko minút neskôr kuchárka Nataša s úsmevom (a určite aj trochou pýchy) sleduje, ako sa antikorové taniere rýchlo vyprázdňujú. Jeden po druhom sa potom presúvame k ohňu a po chvíli do stanov.
„Myslíš, že to bol medveď?“
S Henrikom odchádzame ako poslední, obklopení nekonečným hviezdnym nebom a tichom, ktoré ruší len šumenie rieky. To je však náhle prerušené mohutným šplechnutím a potom „čľup, čľup, čľup, čľup, čľup...“ - cez rieku sa k nášmu stanu brodí medveď. Počúvam praskanie kríkov a šušťanie trávy, keď vylieza na breh a potom zafunenie, či skôr odfrknutie. Asi sa mu „vôňa“ nášho stanu nepozdáva, pretože mieri späť do rieky.
„Čľup, čľup, čľup, čľup, čľup...“- obchádza medveď riekou náš tábor, na jeho konci znovu vylieza, opäť si niekoľkokrát odfrkne a vzďaľujúce sa čľapkanie vody svedčí o jeho odchode.
„Počul si to?“ - pýta sa ma Henrik.
„Myslíš, že by to mohol byť medveď?“
„Vzhľadom na to, že tu ani iné veľké zviera nežije, musel to byť medveď“ - zívam zo svojho spacáku.
Elegantné dúhaky
Opala rozhodne nie je najlepšou lososou riekou Kamčatky a vzhľadom na veľký rybársky tlak pri ústí rieky do Ochotského mora patrí skôr k tým podpriemerným. My sme však na Opalu neprišli za lososmi, ale za pstruhmi dúhovými (Oncorhynchus/Parasalmo mykiss). V minulosti sa najväčšie pstruhy dúhové Kamčatky lovili práve na Opale a dodnes sa tu dajú chytiť nádherné dúhaky (teda keď viete kde a ako - a to naši sprievodcovia vedeli).
Lov dúhakov na myš, respektíve na umelé mušky napodobňujúce myš plávajúcu po riečnej hladine, to je zážitok, ktorý sa nezmazateľne vryje do pamäti každého rybára. Elegancia, s akou ryby „nechajú zmiznúť“ myš brázdiacu hladinu, je udivujúca a rýchlosť, s akou dúhak po záseku vyrazí do prúdu, pod vyvrátený strom alebo do hromady vetiev, je prekvapivá.
Nezriedka sa aj veľké dúhaky dĺžky nad 60 cm zdržujú v malých bočných ramenách rieky, ukryté pod podmletým brehom, za veľkými kameňmi a podobne, kým lov sivoňov a lososov je technicky relatívne jednoduchou záležitosťou; v prípade dúhakov ide o náročnejšiu disciplínu - rybár musí správne „čítať rieku“, odhadnúť biotopy ryby, zvoliť vhodnú nástrahu, nevyplašiť rybu, presne nahodiť a v prípade záberu zvládnuť energiu bojujúcej ryby - je to naozajstný LOV.
Rybári, ktorí prilietajú na Kamčatku loviť lososy, nezriedka po niekoľkých dňoch rybárčenia prehodnotia svoje stanovisko a dajú prednosť práve pstruhom dúhovým.
Bez pocitu únavy
Pacifické lososy sú pre nás Európanov rozhodne skupinou rýb, ktorá priťahuje náš záujem. Putovanie z morí do riek, ich masívne ťahy aj smrť, ktorá je po vytrení nevyhnutná, majú v sebe čosi mystické. Rybár, stojaci s udicou na brehu rieky, je len jednou z mnohých nástrah, ktoré musia tiahnuce lososy prekonať na svojej ceste k neresiskám.
Do kamčatských riek tiahne všetkých päť druhov tichomorského lososa: losos kráľovský (Oncorhynchus tschawytscha), losos gorbuša (O. gorbuscha), losos nerka (O. nerka), losos strieborný (O. kisutch) a málo známy losos sima (O. masou). Z hľadiska športového rybolovu sa najväčšej popularite tešia lososy strieborné, prípadne lososy keta, nerka a na niekoľkých riekach za optimálneho stavu vody aj lososy tichomorské.
Po šiestich týždňoch rybolovu a cestovaní po Kamčatke som sa necítil unavený, ale dostal som sa do rybárskeho „raušu“. Už som nechytal čo mi sily stačia, nevyužíval som každú minútu dňa, ale rybárčenie som si užíval. Nezriedka som niekoľko hodín len sedel na lodi a pozoroval rieku, chodil po brehu a nasával nekonečné priestory jesennej krajiny, alebo som dlhé minúty stál zabrodený v studenej vode, aby som mohol stlačiť spúšť fotoaparátu v ten správny okamih.
Pred objektívom mi defilovali lososy, pstruhy aj sivone - ako by povedal klasik - „bol to koncert“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
