Po zimnom oddychu v rybárskych predajniach sa znova otvoria sklady a rybári po kontrole svojho vybavenia prinesú schované úspory a budú dopĺňať vercajg. Všetko potrebné, od nástrah cez vlasce, oblečenie a udice, navijaky, háčiky, až po niekoľko vecí, ktoré možno ani nepotrebujeme, ale urobia nám v srdiečku veľkú radosť. Verte mi, majú minimálne takú hodnotu, ako veci potrebné. Popritom všetkom snažení nám čas bude ubiehať rýchlejšie. Vláda jari je už pri plnej sile a mala by sa prejaviť aj v nás. Rybárova noha vkročí do teritória, ktoré sme si vyhradili. Vkročí do hosťovskej izby pani prírody...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Po dlhej a náročnej zime si rybár, znudený a nedočkavý, postupne začne uvedomovať, že čas sa pomaly blíži. Síce pomaly, ako keď sa snažíte plávať v mede, ale predsa len časová os plynule pokračuje.
Vonku je teplejšie a vidieť je trocha dlhšie, aj slniečko už má svoju silu. Treba si užiť tento čas a naplno vychutnávať chvíle pred prvým nahodením. Potom už všetko pôjde rýchle. Vŕby okolo vody dostávajú do života bahniatka a aj šafrany sa otvárajú. Budú ponúkať nádherné fialové farby na starej a zoschnutej tráve, ktorú už miestami poprepichuje nová, zelená. Vytvorí labyrint, ktorým potiahnu žaby a mloky do vodných postelí vyprodukovať nový život a splniť, ako každý rok, jarné poslanie, pre ktoré ich príroda ustanovila.
Vo sfére hmyzu sa taktiež dejú veci. Muchnice marcové, pakomáre a podenky, niektoré druhy potočníkov už taktiež zaznamenali pokročenie času a ich biologické rozhodnutie ich pošle do levelu prerodu. Metamorfózy hmyzu budete pozorovať s pribúdajúcim časom. Nevidí ich každý, len ten, kto chce. Pokojný večer, zapadajúce slnko a nad hladinami vôd sa začnú svadobné tance rojaceho sa hmyzu. A my pri tom môžeme byť.
Po zimnom oddychu v rybárskych predajniach sa znova otvoria sklady a rybári po kontrole svojho vybavenia prinesú schované úspory a budú dopĺňať vercajg. Všetko potrebné, od nástrah cez vlasce, oblečenie a udice, navijaky, háčiky, až po niekoľko vecí, ktoré možno ani nepotrebujeme, ale urobia nám v srdiečku veľkú radosť. Verte mi, majú minimálne takú hodnotu, ako veci potrebné.
Popritom všetkom snažení nám čas bude ubiehať rýchlejšie. Vláda jari je už pri plnej sile a mala by sa prejaviť aj v nás. Rybárova noha vkročí do teritória, ktoré sme si vyhradili. Vkročí do hosťovskej izby pani prírody.
Tak, ako sme si doplnili materiálne potreby, mali by sme si pred prvým nahodením doplniť do vaku ešte niekoľko virtuálnych komodít. Tie nie sú povinné, no možno stoja za zamyslenie. Bez dlhého premýšľania si tam pribaľme úctu. Úctu k prírode, úctu k rybe. Ku hladnému pstruhovi, ktorý bude pri výbere potravy menej ostražitý, k lipňovi, ktorému s vôňou kvitnúcich trnkových kríkov pribudne taktiež povinnosť odovzdať genetické informácie svojmu potomstvu. Ku každej ulovenej rybe nehľadiac na jej druh a veľkosť.
Pribaľme si tam slušnosť, slušnosť jeden k druhému. Aby sa na brehoch vôd stretávali usmiati rybári, bez ohľadu na to, či sa už niekedy videli. Všetko je raz prvýkrát. Slušnosť k rybe, jej lovu, zaobchádzanie s ňou. Pribaľme si tam charakter. Pohľad na seba a na iných rybárov loviacich okolo. Ľudský faktor, o ktorom často hovoríme aj v bežnom živote. O to viac, že čas na rybách nie je bežný život. A že nemusíme zjesť všetko ulovené.
Že prvá ryba by mala ísť do vody? Toto nikde v rybárskych poriadkoch nie je. Ale ako sa vieme potešiť z nepotrebných vecí v batohu, mohli by sme sa potešiť aj z pokračujúceho života prvej ulovenej ryby. Načo by nám bolo v batohu 8 pstruhov. Idú? To by nám ten charakter z batohu po hrboľatej ceste za rybami asi niekde vypadol.
A pribaľme si do batoha aj pokoru. Nik nevie všetko. Na každej rybačke, bez ohľadu či berú, alebo neberú, sa môžeme veľa naučiť. Myslieť si, že už všetko vieme, je začiatok konca. Drahé náradie a oblečenie nezaručí výsledok rybačky. Ale od každého človeka, ktorého pri vode stretneme, sa môžeme niečo naučiť, či už dobré, alebo zlé. Učme sa dobré veci. Učme sa preto, aby sme vedeli chytať ryby a nemuseli v snahe za úlovkom zobrať každú rybu, čo náhodne prišla na háčik. Aby sme chytali veľa rýb, ale aby sme vedeli selektovať a bez obáv púšťať geneticky zdatné jedince a nekládli si otázku: „Čo ak už nič nechytím?“ Potom by to už časom boli oveľa ťažšie otázky, ktoré si iste sami viete domyslieť.
Pribaľte si do batoha ešte športového ducha. Snahu urobiť o trochu viac. O trochu viac, než tí ostatní. O chuť premýšľať nad tým, čo robím a vytrvať. Aj súper je na ihrisku a taktiež má právo na víťazstvo. Súper nie je iný rybár, ale ryba. Môžem napríklad zacvaknúť protihrot. Nech sa ukáže, aký som dobrý. Spadla? Nevadí. Je to šport. Na večeru bude kurča alebo párky. Z vlastných skúseností viem, že to nebude také zlé.
Treba aj trocha humoru. Aj ten si pribaľte, ak vám ešte zostalo v batohu trochu miesta. Osolí vám život v tom najpravejšom zmysle slova. Endorfín je najprirodzenejšou drogou v ľudskom tele, pritom veľmi potrebnou. Zvyšujte jeho hladinu. Ryby sa nevedia smiať, my sa môžeme. Ak sme dostatočne silní, tak aj sami na sebe. Spríjemnime si chvíle s priateľmi, s ktorými sme sa nevideli už veľmi dlhý čas a na brehoch riek a jazier s nimi tak trocha počítame.
Ak ešte vydržíte pred prvým nahodením a prehrabete svoj batoh, snáď sa pozriete, či ste doma niečo nezabudli. Za povinnú výbavu sa budeme zrejme zodpovedať rybárskej stráži. Sú to viditeľné a skontrolovateľné veci. Za všetko ostatné sa už, bohužiaľ, zodpovedáme sami sebe.
Ja vám z celého srdca prajem, aby ste v batohoch našli všetko, čo potrebujete. Aby ste videli prebúdzajúcu sa prírodu a chodili tam v dobrom zdraví a radi. Aby vaše nástrahy chytali ryby. Aby ste odchádzali od vody spokojní a s nabitými baterkami. A aby ste sa rozhodovali správne.
Krásnu a bohatú sezónu praje
Roman Olekšák
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
