Ak by existoval stroj času, určite by som sa snažil vyrobiť fiktívnu slučku medzi aprílom a májom. Dvomi úžasnými mesiacmi, ktoré vo svojej podstate prinášajú najrýchlejšie a najrozmanitejšie zmeny maminky prírody. Nastavil by som zacyklenie tak, aby som sa mohol vracať v čase niekoľkokrát dookola.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ak by existoval stroj času, určite by som sa snažil vyrobiť fiktívnu slučku medzi aprílom a májom. Dvomi úžasnými mesiacmi, ktoré vo svojej podstate prinášajú najrýchlejšie a najrozmanitejšie zmeny maminky prírody. Nastavil by som zacyklenie tak, aby som sa mohol vracať v čase niekoľkokrát dookola.
Ak by existoval stroj času, určite by som sa chcel vracať k prvej vôni jarnej vody a sledovať včelu, ako sa snaží po dlhej zime odtrhnúť z podbeľu trocha čerstvého nektáru. Nazrel by som miliónkrát do výskoku jarnej ryby za muškou a spomalil by som si záber rozprsknutej vody, miliardy kryštálov a diamantov nevyčísliteľnej hodnoty. Kam sa hrabe Swarovski! Ticho by som sa vkradol do zákutí žltých záružlí a močiarnych kvetov, ktorým nedá vyniknúť príroda vôňou, lebo celá vôňa jarnej chvíle sa zmiešava z obrovského množstva komponentov. Stromov, trávy, kríkov, vody, žiab, mlokov, rýb, zvierat a zeme.
Ak by existoval stroj času, pil by som donekonečna voňavú kávu a pozoroval hladinu rieky, jazera, akejkoľvek vodnej plochy, kde sa dajú tušiť ryby. Miešal by som jej chuť s chuťou rastúcich borovíc a korenistou chuťou živice. Archív prechodov ostrej zimy do prebúdzajúcej sa jari.
Ak by existoval stroj času, odlepoval by som z topánok jarné blato zhutnené ihličím a konárikmi. Prechádzal by som sa donekonečna brehmi s klíčiacou trávou, ostricou a vrbinami. Vracal by som sa pozerať na kačky, ako pod rúškom jari začnú zakladať hniezda. Na prvé zaklopania malých zobáčikov na tvrdú škrupinu vajíčka. Vracal by som sa pozerať na klbko zvíjajúcich sa vreteníc, ako v teple jarného slnka splietajú nové potomstvo. Na ich smotanovú krivku kľukatej čiary, ako sa narovnáva a znova zmršťuje.
Ak by existoval stroj času, znovu a znovu by som si obliekal termobielizeň, zvršky a zapravil čapicu, kontroloval udice, navijaky, výbavu prepotrebnú.
Ak by existoval stroj času, znova a znova by som v prstoch hladil neposlušný kosierik kohútika, jemný dabing srsti. Tvoril by som miliónkrát s láskou a zanietením mušku, tvorčeka so životom bez života. Sediac pri stole v miestnosti obklopený materiálmi, sedel by som zároveň v zátoke večerných rojení, zapadajúceho slnka a šumu usínajúceho lesa a tíchnucej vody. Pozoroval by som, ako sa hladinou ťahajú tiene okolitých porastov a fascinovane premieňal obrazce z hladiny na tvory a veci, ktoré pripomínajú.
Ak by existoval stroj času, vrátil by som sa do rozhodovaní, čo naviazať na koniec vlasca. Znova a znova by som sa zamýšľal nad otvorenou škatuľou a prstom jemne prechádzal po výtvoroch viazača. Skúmal a porovnával by som skutočné možnosti hmyzu okolo seba a podobné motanice na malých háčikoch. Znova a znova by som sa mýlil a nie vždy sa trafil. Nič by som nemenil, len by som chcel byť obdarený možnosťou urobiť to rozhodnutie ešte raz. S tvárou obrátenou k vode by som túžobne pozeral po vlnke vytvorenej loviacou rybou a snažil sa pochopiť dej a pohnútky nemého tvora.
Ak by existoval stroj času, opakoval by som si prvé nahodenie. Prvé zaškrípanie štrku pod nohou a ladný let šnúry smerom k vode. Dopad opereného háčika na hladinu a zachvenie sa vo vodnej blanke. Cez vystretú ruku by som precítil chvejivú triašku očakávania a nádeje, že sa stretne s obdivom a záujmom ryby. Trpezlivo by som znova a znova čakal na blesk miliónov voltov, ktorý by preskočil cez moje mozgové hemisféry pri zábere bojovnej ryby bojujúcej o svoju slobodu. Znova a znova by som ju púšťal z mokrej ruky do svojho vodného sveta a pozeral, ako odchádza. V jej pohyboch by som videl zhmotnenú ladnosť, rýchlosť, úžasnú chuť žiť a bojovať.
Ak by existoval stroj času, znova a znova by som sa zvítaval s priateľmi na brehoch vôd, príjazdových cestách a prírodných parkoviskách. Znova a znova by som prejavil radosť zo stretnutia. Miliónkrát by som pochválil ich mušky, tvrdú zimnú prácu a prípravu. Úsmevy a podané ruky, radosť a nádherné očakávania súvisiace s neidentifikovateľnými pocitmi z prichádzajúcich rybárskych výletov. Vravel by som im len pekné veci a vzal ich na výlet do chvíľ plných úspešných rybačiek a večerných debát, ktoré sme spolu prežili. Zavoňal by výborný guláš a teplo v hrdle by obstarali ovocné šťavy.
Ak by existoval stroj času, pozoroval by som moju Andrejku, ako fotoaparátom loví zábery, ktoré práve v čase nestarnú a pomôžu matným spomienkam dostať naspäť farbu a mozgu dotvoriť jemne zošedivený dej. Videl by som, ako dokáže minúty a minúty nepohnutá kľačať, aby odfotila rybára, rybu, motýľa, žabu či hada, neposedné mladé hranostaje, alebo koňa, psa či čokoľvek, čo jej vzácna osoba uzná za dôležité.
Ak by existoval stroj času...
No stroj času neexistuje. Fantázia je živnou pôdou pre činy a neskutočne dôležitá pre budúcnosť. Možno v čase netreba cestovať, ale verím, že pre niekoho vo vedeckých kruhoch to môže byť veľmi dôležitá výzva.
Toto sa mne však asi nepodarí. Všedný deň, alebo zázrak? To si vytvorím z budúcej rybačky sám. Mám super mušky a výbavu, povolenku tiež mám. No nemám stroj času. Preto sa budem snažiť, aby chvíle, ktoré ma čakajú, ostali maximálnou možnou mierou v pamäti a nič ich nepokazilo. Preto sa budem snažiť uvedomovať si nádheru okolo seba a dôsledne si ju užívať práve v tejto chvíli. Nemám stroj času. Ani vy ho nemáte. Možno to pre niektorých rybárov nič neznamená. Ale vy, ktorí chcete, môžete sa pridať. Budem rád a vitajte.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
