Určite ste si tým, priatelia, prešli. Každá, aspoň trochu technicky vybavená hračka, provokovala v detskom veku našu zvedavosť. Z čoho je vyrobená, ako je to zariadené, aby sa to hýbalo, čo sa tam vnútri vlastne deje...? Však sme boli chlapci, a ešte stále sme, že? Vďakabohu! S podobným motívom som sa pred časom vydal zisťovať, ako sa vlastne vyrába pre nás rybárov ten najdôležitejší komponent udice, a to rybársky háčik. Že to bude také pútavé, som netušil ani náhodou...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
S podobným motívom som sa pred časom vydal zisťovať, ako sa vlastne vyrába pre nás rybárov ten najdôležitejší komponent udice, a to rybársky háčik. Že to bude také pútavé, som netušil ani náhodou. Občas som kedysi síce prešiel okolo dedinskej kováčskej dielne, tým sa však na dlhé roky končilo všetko moje vzdelávanie o technológiách spracovania kovov. Pri mojom pátraní, ako sa robí háčik, som sa však náhle ocitol v prevádzke tretieho tisícročia, prastará kováčska dielňa patrí už len k nostalgickým spomienkam.
Dlhoročná tradícia
Jedným z mála výrobcov rybárskych háčikov na českom území je firma M-art kovo, spol. s r.o. Skutočnosť, že má sídlo v Českých Budějoviciach, má svoju logiku. Práve v tomto juhočeskom meste získalo toto odvetvie svoju dlhoročnú tradíciu. Už v roku 1953 tu bola spustená výroba rybárskych háčikov na poloautomatických strojoch, v roku 1964 prvá automatizovaná linka na jednoháčiky s lopatkou a onedlho potom aj karusely na dvoj- a trojháčiky. Rok 1988 uviedol do prevádzky aj prvý automat na výrobu háčikov s očkom. To všetko sa dialo ešte v známom českobudějovickom štátnom podniku IGLA.
V roku 1994 prešla kompletná výroba z neskoršieho pokračovateľa Igly - firmy Akra - na súkromnú spoločnosť M-art kovo, spol. sr.o. Tá zafinancovala nákladnú modernizáciu technológie a prešla na úplne novú výrobnú koncepciu, a to za použitia najkvalitnejších drôtových materiálov renomovaných zahraničných dodávateľov. Výrobná technológia je totiž síce dôležitá, ale vstupný materiál je pre kvalitu rybárskych háčikov úplne zásadný.
Na začiatku je iba drôt
Vstúpme teda priamo do výrobných priestorov firmy a pokúsme sa dozvedieť, ako sa vlastne háčik robí. Pre ľahšiu predstavu budeme sledovať výrobu jigového háčika. Veď ho poznáme všetci, pri viazačskom zveráčiku ho osadzujeme buď železnou, mosadznou alebo tungstenovou guľôčkou. Pri nymfách má jig veľkú prednosť. Neviaznu tak často v prekážkach na dne!
Úplne na začiatku je kruh drôtu. Ale nie nejakého obyčajného, vhodného akurát tak na opravu pletiva králikárne! Musí spĺňať náročné parametre, a to nielen konštantnú stálosť svojho prierezu a priemeru, ale aj percentuálneho obsahu ušľachtilých prvkov, z ktorých bol v hutách vyrobený. Na úplne prvom automatickom stroji výrobnej linky je drôt z kolesa najprv dokonale narovnaný (stratí pôvodnú pamäť) a je nastrihaný na zvolené kúsky. Do jeho zásobníka padajú na desatiny milimetra rovnako dlhé drôtené tyčinky, ktoré potom putujú k ďalšiemu stroju, kde vzniká špička.
Aby brúsenie špičky prebiehalo vo vzťahu k zachovaniu kvality materiálu šetrne (zbytočne sa obrusom nezahrieval a neodparovali sa z neho ušľachtilé prímesi uhlíka a iných cenných prvkov), deje sa tak na dvakrát až trikrát. To sa robí dovtedy, kým nie je špička dostatočne ostrá, dlhá a hladká. Všetko síce zaistí strojový automat, ale bez všadeprítomného dozoru zamestnancov by to nešlo.
Pribudne očko
Takto pripravený polotovar - akési železné špáradlo, čaká proces finálneho tvarovania. Zabezpečuje ho dômyselná automatická linka, plná všelijakých dobre premazaných vačkov, prípravkov, posunov a posuvov. Najprv je v niekoľkých čiastkových operáciách vytvarované dokonale guľaté očko háčika.
Pri každej z nich sa tyčinka drôtika posúva na linke v pevnom zovretí unášača o nejakých desať – pätnásť centimetrov. V týchto intervaloch sa jej dotkne vždy ďalšia tvarovacia jednotka (nástroj) v poradí.
Zhruba štyri takéto očko dokončia, nasledujú ďalšie posuvy pre vytvorenie krátkeho zalomenia ramienka s očkom, samozrejme, v správnom uhle. To pre neskoršie uloženie jigovej hlavičky! Medzitým iné vymoženosti ešte očko natočia zhodne s pozdĺžnou osou ramienka. Nasleduje tvarovanie oblúčika, presne podľa projektovej dokumentácie, ani o desatinu milimetra inak!
Úchvatný pohľad!
Skôr ako finálne vytvarovaný jigový háčik dopadne na hromadu ostatných v zásobníku, ďalšie hýbadlá a vymoženosti, poháňané dvoma postrannými hriadeľmi automatu, ešte dotvarujú napríklad pazúrovito zahnutú špičku, prípadne vyseknú protihrot. Môj výsledný dojem z linky - desiatky neúnavných trpaslíčkov spolupracujúcich v jednotnom tempe, rytme a v plnom zaujatí pre precíznu prácu. Úchvatný pohľad!
Tým je dokončený proces tvarovania nášho jigového háčika (tvárnenie kovu za studena) a prichádza starostlivá kontrola, či sú pre ďalšie spracovanie vhodné úplne všetky v zásobníku. Oným následným spracovaním je tzv. kalenie a popúšťanie. Kalenie je - laicky povedané - proces porovnania molekúl v materiáli, a to prostredníctvom jeho zahriatia na vopred stanovenú teplotu a postupné schladenie v olejovom kúpeli. Popúšťaním rozumieme opätovné zahriatie a pozvoľné chladnutie. Tým sa má odstrániť nežiaduce pnutie "zrovnaných" molekúl, celkovým výsledkom potom majú byť správne mechanické vlastnosti háčikov.
Konečná – bezpečne ulovená ryba
Tieto dve metalurgické operácie pre M-art zaisťujú špecializované firmy. Procesy kalenia a popúšťania (teplota a čas) závisí od kvality (parametrov) použitého materiálu - drôtu, a sú pre nás užívateľa - rybára, asi tie najzásadnejšie. Iba kvalitne tepelne upravený háčik nám umožní dokonať lovecký úspech, nestratiť trofejnú rybu! V záujme ochrany výrobného tajomstva sa však zámerne nebudem detailmi tohto procesu zaoberať. Snáď len dodám, že hlavným cieľom metalurgického spracovania háčikov je ich správna pevnosť a pružnosť.
Háčiky sa z temperovacej pece vracajú do výrobne M-art, kde opäť prejdú kontrolou kvality. Všetky sa následne povrchovo očistia, tzv. omieľajú, a na rad príde finálna povrchová úprava, čiže niklovanie (to sa deje dodávateľsky mimo firmu), alebo bežne známe čierne brynýrovanie či bronzovanie - to už zvládne firma vo vlastnej prevádzke.
Nastupujú opäť kvalitári, balenie do škatuliek a odovzdanie tovaru odberateľom. Upnutím do zveráčika sa cesta nášho jigového háčika končí. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na to hlavné - bezpečne ulovenú rybu!
Na záver pridám ešte jednu informáciu z kategórie "top secret". Rybárske háčiky firma pod svojím názvom síce tiež predáva, ale vedzte, že ich máme vo svojich škatuľkách aj pod obchodnými názvami, ktoré im dali jej niektorí tuzemskí aj zahraniční odberatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
