Je farba voblera naozaj dôležitá, alebo sme my, rybári – fanatici, iba obeťami reklamných trikov rôznych výrobcov rybárskych nástrah? Je potrebné mať pri pstruhovej prívlači jeden typ voblera v mnohých farebných variáciách a ktorá farba je na pstruhy najlepšia? Kedy, ktorú farbu použiť? Sú lepšie prírodné či reflexné farby? Podobné otázky zaťažujú a zaujímajú všetkých - tak začiatočníkov, ako aj vyspelých a skúsených rybárov. Otázka vhodnej a účinnej farby je naozaj veľmi široká a zároveň zložitá problematika...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Podobné otázky zaťažujú a zaujímajú všetkých - tak začiatočníkov, ako aj vyspelých a skúsených rybárov. Otázka vhodnej a účinnej farby je naozaj veľmi široká a zároveň zložitá problematika.
Pstruh verzus sumec
Pstruh, podobne ako všetky lososovité ryby, bol matkou prírodou obdarený výborným zrakom. Vizuálny kontakt s korisťou je asi najhlavnejším a najdôležitejším faktorom, ktorý rozhoduje o efektivite lovu všetkých lososovitých rýb. Pstruh, na rozdiel od sumca, je dravec, ktorý potrebuje v prvom rade korisť, respektíve nástrahu, vidieť. Sumec je ryba so slabším zrakom a má veľmi citlivú bočnú čiaru, ktorou dokáže korisť veľmi presne lokalizovať aj za nulovej viditeľnosti. Preto uloviť sumca v extrémne zakalenej povodňovej vode je úplne bežnou záležitosťou, čo je, naopak, pri pstruhovi veľmi problematické.
Z predošlých riadkov nepriamo vyplynulo, že pri pstruhovej prívlači, ktorá sa navyše väčšinou odohráva vo vode s výbornou viditeľnosťou, je farba nástrahy jedným z najdôležitejších kritérií úspešnosti lovu. Pre zjednodušenie by som farby pstruhových nástrah rozdelil do troch základných kategórií: prirodzené - prírodné farby, reflexné farby a farby voblerov na čiernom základe.
Prírodné farby
Patria podľa môjho názoru k tým najúčinnejším. Sú väčšinou napodobeninami živých vzorov. Biela ryba /lipeň, belička, jalec/ hrúz, slíž, hlaváč, ostriež, čerebľa či pstruh sú rybky, ktoré v závislosti od revíru tvoria základnú zložku potravy pstruhov. Každá z týchto rybiek má špecifický pohyb a je veľmi pravdepodobné, že niektoré typy pohybu si pstruhy spájajú s konkrétnymi farbami.
V závislosti od lokality pstruhy taktiež uprednostňujú určitý druh koristi, a preto neexistuje univerzálna pstruhová farba. Pstruhy si taktiež spájajú určité farebné kombinácie, napríklad oranžové plutvy, holografické oko, tmavšie tieňovaná hlava, červené žiabre rýb, rôzne škvrny, pásy či dúhovanie na tele koristi, atď.
Spúšťač záberu
Preto som presvedčený, že každý, aj prirodzený vzor, by mal byť doplnený tzv. spúšťačom záberu. Tento farebný spúšťač záberu môže byť v podobe úplne nenápadnej jemne vytieňovanej škvrny, ktorú si na prvý pohľad ani nevšimneme, ale, samozrejme, môže byť aj odvážnejší v podobe reflexného brucha či tmavej alebo fialovej hlavičky. Zámerne som použil fialovú farbu, ktorá sa v prírode vyskytuje častejšie ako by sme predpokladali. Jemný fialovozelený odlesk pijavice môže byť veľmi účinným spúšťačom záberu na tele voblera vo farbe beličky.
Spúšťač záberu môže byť aj úplne fantastický vzor, ktorý sa v prírode bežne nevyskytuje a u rýb môže spôsobiť minimálne zvedavosť alebo aj agresívny útok. Každý dravec uprednostňuje ľahkú a ľahšie uloviteľnú korisť, teda choré, poranené, alebo nejako inak hendikepované rybky, ktoré selektuje najmä podľa iného pohybu či správania alebo aj na základe nejakej farebnej odchýlky.
Som toho názoru, že experimentovanie s rôznymi typmi spúšťačov záberu na prirodzených farbách telíčok voblerov je tá správna cesta k pravidelným a dobrým výsledkom.
Najúčinnejšie prirodzené farby
Aké sú teda najúčinnejšie prirodzené farby voblerov? Na túto otázku asi neexistuje jednoznačná odpoveď a názor každého rybára je ovplyvnený lokalitou, vkusom a návykmi každého jednotlivca a, prirodzene, aj aktivitou rýb. Z môjho pohľadu sú na väčšine revírov veľmi účinné modely s olivovým, hnedým, či bronzovým chrbátikom, striebornými alebo perleťovými bielymi alebo smotanovými pekne tieňovanými bokmi s bielym alebo smotanovým bruškom.
Vobler musí mať zvýraznenú hlavu a miesto pod holografickým okom taktiež musí byť poctivo vytieňované. Pochopiteľne, by mal mať spúšťač záberu. Na pstruhových nástrahách sa mi asi najlepšie osvedčil priehľadne žltý fľak za žiabrami, oranžový spodok žiabrových oblúkov či perleťový tieň na konci voblera. Prekvapivo dobrou je aj farba ostrieža, ktorá bola relatívne účinná aj v pstruhových revíroch, kde sa ostriež nevyskytuje.
Prírodnými farbami pravdepodobne nič nepokazíme na žiadnej pstruhovej vode, niekde sú účinnejšie bledšie a výraznejšie nástrahy, inde zasa tmavšie, menej výrazné modely. Prírodné farby sú na väčšine revírov veľmi často používané a jednotlivé farby sa stávajú rýchlo ochytané, preto odporúčam zamerať sa na modely s netypickými a málo praktizovanými spúšťačmi záberu, čo nám zvýši účinnosť nástrahy a predĺži čas brania rýb.
Reflexné farby
Tvoria veľmi zvláštnu skupinu farieb, s ktorými sa v prírode bežne nestretneme. Tieto farby neútočia na hlad dravca, ale na úplne iné reflexy. Každý dravec má svoju vrodenú agresivitu, teritoriálnu či potravnú, a práve tu je tajomstvo účinnosti reflexných farieb.
Na panenských alebo málo prechytaných vodách sú často až neuveriteľne účinné, ale taktiež aj, naopak, na prechytanej vode, keď už na prirodzené odtiene ryby prestali reagovať, dokážu vyprovokovať ešte nejaký záber. Keď mám byť úprimný, nie som nejakým veľkým fanúšikom reflexných farieb, aj napriek tomu, že ich účinnosť je veľmi často výborná.
Z môjho pohľadu veľmi rýchlo „pokazia“ vodu a nedá sa s nimi chytať na jednom mieste dlhší čas. Z pohľadu lovu pstruha sú najčastejšie používané dve farby a to fire tiger, teda klasické FT-čko čo pozná asi každý a „GFR-ko“ - gold fire red, t.j. oranžový chrbát, zlaté boky a biele bruško.
Extrém v účinnosti
Účinnosť týchto farieb je veľmi sporadická; buď fungujú fantasticky, alebo vôbec. Úplne náhodou som trafil jednu veľmi účinnú farebnú kombináciu. Ružová farba chrbátika s bielou perleťou na bokoch je bežne a často používaná na lov dúhakov. Bol som zabrodený vo Váhu pod Bešeňovou a snažil sa uloviť nejakého potočáka. Nejako sa im nechcelo a v škatuľke som mal z jazerných pretekov pripravený dúhakový vobler spomínanej farby.
Nečakal som žiaden zázrak, ale hneď prvý hod ma vyviedol z omylu. Záber hneď po dopade a pekný potočák na prúte. Pomyslel som si čosi o náhode, ale ďalšie úspešné hody a siedmy potočák ma presvedčili o opaku. Ryby nástrahu brali s neuveriteľnou chuťou aj počas vedenia a nielen po dopade.
Táto farba mi spríjemnila mnoho stratených rybačiek, ale vždy platilo jedno: buď fungovala výborne alebo vôbec. Aj napriek mojej neochote používať reflexné farby, túto zo škatuľky vyberám vždy ako prvú, keď sa mi na rybách s prírodnými vzormi nedarí.
Farby na čiernom základe
Tieto sú z môjho pohľadu nenahraditeľnou súčasťou pstruhovej výbavy. Výborná účinnosť čiernej farby, či v čistej alebo prikalenej vode, je podľa mňa spôsobená agresivitou pstruhov voči pijaviciam, ktoré im znepríjemňujú život najmä počas zimných mesiacov, keď je ryba väčšinou v blízkosti dna a je menej pohyblivá.
Pijavíc u nás žije veľa druhov, ale farba väčšiny z nich je tmavá s fialovo-perleťovým alebo tmavo-zeleno-perleťovým nádychom. Taktiež aj voblery týchto farieb patria k tým najúčinnejším. Výborná ja aj kombinácia čierno-zlatej, a práve tento odtieň je podľa mňa najlepším pri love na dopad. Čierna s oranžovou, žltou, bielou či fluorozelenou sú výborné kombinácie.
Keď si uvedomíme, že aj väčšina chrobákov je tmavej či čiernej farby a hmyz tvorí taktiež značnú časť potravy pstruhov, neostáva nám nič iné, ako si čiernu veľmi rýchlo obľúbiť. Navyše ňou tak, ako prírodnými farbami, nič nepokazíme.
Škatuľka plná zbytočností?
Problematika výberu vhodnej farby je naozaj veľmi široká a názory sú veľmi často protichodné. Orientovať sa v obrovskom množstve farebných kombinácií vyžaduje určitú prax, potrebnú dávku trpezlivosti a ochoty prijímať a skúšať niečo nové. Všetkým nám je jasné, že väčšina nástrah leží roky v škatuľke bez povšimnutia, ale škatuľka bez nich by bola nekompletná.
Zberateľská vášeň nás núti k tomu, aby sme našu zbierku dopĺňali o stále nové
zbytočnosti, z ktorých síce máme obrovskú radosť, ale k samotnému lovu ich veľmi často vôbec nepotrebujeme. Škatuľka správneho vláčkara má byť, podľa mňa, podobná šatníku rozmaznanej modelky: plná zbytočností. Pocit radosti, ktorý prežíva fanatický rybár pri kúpe novej nástrahy, sa zvyčajne vyrovná úlovku trofejného pstruha; asi to tak má byť, veď rybačka ako taká by nám mala spôsobovať radosť, aj keď sa na ryby nedostaneme.
Dúfam, že som vám aspoň trocha pomohol zorientovať sa pri výbere tej pravej farby a možno vám moje názory pomôžu doviesť pred objektív fotoaparátu nejakú peknú rybku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
