Ako som už v prvej časti naznačil, niekoľko mesiacov mám pocit, že je najvyšší čas bilancovať. Bilancovať to, kam chytanie kaprov dospelo, čo nám dnes ponúka, pouvažovať o súčasných normách rybárčenia, o jeho ušľachtilosti a, bohužiaľ, a to predovšetkým, o odchýlkach, ktoré sú čoraz viac zjavné a hanebné a na ktoré sa treba zamerať! Dnes vám prezradím, okrem iného, aj to, čo vo mne pri rybačke vyvoláva skutočný pocit šťastia...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Kapry sa najviac sústredili tam, kde lukratívne miesto obsadil už iný, veľmi sympatický rybár. Nejaký Cédric, vášnivý kaprár, ktorý príliš nechytá (má veľa práce), ale keď rybárči, rybárči dobre!
Dvakrát pokoril rekord
Bez toho, aby som vám chcel prezradiť detaily, musím uznať, že spôsob jeho rybárčenia bol jednoduchý, ale presný a veľmi účinný. Počas piatich dní sa mu podarilo chytiť azda viac než päťdesiat kaprov, väčšinou malých, ale z toho dva obrovské - 27 a 28,8 kg. Pokoril tak svoj osobný rekord hneď dvakrát a zároveň vytvoril nový rekord jazera!
Samozrejme, bol v správnu dobu na správnom mieste, on sám to ako prvý uznal, ale keď som ho tak pri rybárčení pozoroval, zistil som, že má niečo, čo z neho robí dobrého rybára, umelca, ktorý zvláda svoju prácu prirodzene, s gráciou a citom. Videl som spôsob, akým nahadzuje a bojuje, vnímal som jeho skromnosť a dobré názory, o ktorých ma niekoľkokrát presvedčil. Počas toho týždňa stráveného na brehu jazera si Cédric dobre zarybárčil, dokonca to bol jeho životný úlovok. Bol som za to veľmi rád.
Čo sa týka mňa a Davida, mali sme najprv problémy vrátiť sa k nášmu rybárčeniu. Stratili sme niekoľko dní na hluchom mieste. Potom, čo sme zmenili lovisko a zrevidovali náš postup, všetko sa podstatne zlepšilo a my sme zaznamenali niekoľko záberov, hoci na rozdiel od Cédrica išlo predovšetkým o malé kapry od 5 do 8 kg (pochádzajúcich z iného vypusteného rybníka predchádzajúci rok), ale predsa aj o nejaké 10-12-kilové. Nič zázračné, ale išlo skutočne o krásne ryby, prekvapivo bojovné, ktoré nám urobili veľkú radosť.
Dobre som urobil...
Medzi všetkými tými malými som predsa len dostal šancu lapiť jedného krásneho lysca, ktorý vážil 19,6 kg. Davidovi sa podarilo raz popoludní chytiť krásneho amura a ja som jedného dostal do podberáka. Počas tých dní som predsa len nadobúdal pocit, že sme na dobrej ceste a že náš prístup, ktorý spočíval vo veľmi kvalitnom boilies s minimom partikla, sa nakoniec oplatí v podobe niekoľkých väčších kaprov. Bohužiaľ, David to musel zabaliť skôr, aby sa vrátil do práce.
To bolo štvrtkové ráno. Ja sám som mal možnosť zostať až do sobotňajšieho večera. Veril som si, teda zostal som a rozhodol sa experimentovať, na každom prúte iná nástraha aj iné miesto. Nakoniec som dobre urobil, lebo sa všetko odohralo v posledných 24 hodinách. Pravidelná aktivita malých rýb v zóne s návnadami skončila privábením niekoľkých poriadnych „mackov“, ktoré neodolali mojim návnadám - tigrie orechy, boilies s príchuťou krabov a rovnako tak aj fluorescenčné pop-up prezentované v hĺbke 10 metrov a na silnej vrstve bahna si vyžiadali pár perfektných úlovkov! Tomu sa hovorí správny okamih.
Obrovské ryby v týchto vodách berú naozaj všetko, dokonca miesto, na ktorom som chytal ja, je známe tým, že je už dvadsať rokov pravidelne navštevované a že sa tu veľké kapry vôbec nelovia! Toto je možné iba vo vodách, kde sú kapry závislé od našich nástrah. Vo vode bohatej na prírodnú potravu a s minimom kaprov by mal taký rybársky tlak neblahé následky.
Sú iba účastníci
Počas tejto výpravy sme mali veľa návštev. Najprv, samozrejme, miestnych kaprárov. Väčšinou sú to sympatickí chlapci, ktorí majú radi svoje jazero, hoci niektorým sa nedarilo skrývať pocit rivality. Je to ďalší druh kaprárov, ktorí nehovoria o výsledkoch jednotlivých chytaní alebo o počtoch úlovkov, ale o celkovej hmotnosti úlovkov dosiahnutej za určitú dobu. Miesto aby povedali: „Som spokojný, uplynulý víkend som urobil dvanásť kaprov, z toho dva 16 a 17 kg“, vychrlia suchú štatistiku: „Minulý víkend som urobil 168 kg kaprov za 40 hodín rybárčenia...“ a ešte hrdo pridávajú: „...a X. Y. bol naproti a neprekročil ani 100 kg!“
Viem dobre, že všetci neuvažujú týmto spôsobom, našťastie však tí, ktorí toto tvrdia, ma skutočne šokujú. Sú iba účastníkmi a vôbec nie sú unesení rybárskym umom alebo rybami, ktoré chytajú. A aby som dodal pre úplnosť, nie sme vôbec naladení na rovnakej vlne.
Môj priateľ Francois alias Kapitán Cachuete, ma tiež prišiel navštíviť. Pred niekoľkými rokmi chodieval tiež rybárčiť na jazero. Keď som si prezrel niekoľko fotiek jeho rýb, zistil som, že už chytil Cédricových 28,8 kg, a to o štyri roky skôr! Mimochodom, Cédric mu zase vzal jeho 27 kg už niekoľko rokov predtým. Teda, je to tu rovnaké ako inde: tieto kapry dobre prosperovali, ale prírastok 2 až 2,6 kg ročne sa mi nezdá na ryby tejto veľkosti príliš znepokojujúci.
Na konci výpravy som zistil, že jazero už vôbec nie je také aké bývalo, keď som tu rybárčil zhruba pred dvadsiatimi rokmi. V tej dobe chytiť kapra nad 15 kg bolo dosť výnimočné. Podľa svedectva miestnych rybárov dnes jazero hosťuje oveľa väčšie kapry a produkuje ryby nad 20 kg a ako som sa sám mohol presvedčiť, aj skutočné obry nad 25 kg. Mne osobne sa podarilo pokoriť môj starý jazerný rekord niekoľkokrát, bol som nadšený.
Neospravedlniteľné škody!
Skutočnosť, že sú dnes veľké kapry dostupnejšie a ľahšie uloviteľné na mnohých vodách, nie je také úplne zlé. Viac kaprárov tak môže pocítiť tú radosť z úlovku skutočne veľkej ryby. Ale napriek tomu je tu niekoľko vecí, ktoré ma na tom všetkom znepokojujú. Pre niektorých jedincov jednoduché lovenie veľkých kaprov znamená, že malé ryby pre nich nemajú taký význam a nevenujú im teda už takú starostlivosť pri manipulácii nasucho a pri púšťaní. Zabudli snáď, že ryby, ktoré sú malé dnes, budú zajtra veľké? Tento nedostatok úcty k rybám je zároveň prejavom nedostatočnej úcty k prírode, k ostatným rybárom a budúcim generáciám.
Ďalšie negatívne zistenia: čoraz viac (veľkých) kaprov má zmrzačené papule i chvosty a potrhané alebo zlomené plutvy. Pri chytaní na jazere som to videl na veľa rybách, ktoré som chytil a na mnohých fotografiách, ktoré mi miestni rybári ukázali. Nie je ťažké pochopiť prečo. Videl som kaprára klásť rybu na podložku umiestnenú na príkrom svahu. Pri najmenšom myknutí chvosta sa kapor môže dostať mimo podložku, napríklad na suchú zem alebo na kamene. V týchto prípadoch, keď sa nepokojná ryba poraní, dochádza k obrovským škodám! Aj napriek tomu sa dá týmto nehodám jednoducho vyhnúť použitím bazénových podložiek alebo ešte lepšie umiestnením podložky do malej nafukovacej loďky (predávané za 10-30 eur vo veľkých obchodných domoch).
To sú už bitúnky...!
Veľké kapry si neraz porania chvosty a plutvy o sieť podberáka alebo v prechovávacom saku, keď sa nedáva pozor na to, či sú plutvy pekne rozprestreté a či chvost nie je jeho hmotnosťou ohnutý. Alebo snáď nie je jasné, že veľké kapry sú mimo vodu extrémne zraniteľné? Bolo to už mnohokrát vysvetľované, viac než dvadsať rokov, v mnohých knihách a v desiatkach článkov. Pritom tlamy si pri samotnom love vôbec nemusia poraniť. Poznám kapry, ktoré boli chytené viac než dvadsaťkrát a papule majú stále nedotknuté.
Zmrzačené papule sú bežným javom tam, kde niektorí kaprári so svojimi loďkami na diaľkové ovládanie umiestňujú montáže do ťažko prístupných (skôr úplne neprístupných) miest, aby mali čo najviac záberov a zároveň neraz používajú extrémne pevné vybavenie typu „šnúra na bielizeň“ (z monofilu 0,70 mm) a následne nie sú schopní kapra z týchto miest zdolať!
To už nie je rybárčenie, to sú bitúnky, harpúnovanie! Hanba tým, ktorí si týmto spôsobom vytvárajú svoju zbierku veľkých rýb!
Je najvyšší čas zareagovať!
V súčasnosti sa obzvlášť vo vodách bohatých na veľké kapry vyskytujú jedinci, ktorí tvrdia, že sú vášnivými rybármi, ale absolútne nepoznajú význam tohto slova. Svojím nezodpovedným správaním kazia rybačku ostatným a ničia inventár kaprov iba preto, aby chytili viac veľkých kaprov než ostatní, aby mohli oslavovať sami seba. A je na nás ostatných, dobrých rybároch, ktorí, našťastie, tvoria absolútnu väčšinu, vrátiť týchto vandalov tam, kam patria, skritizovať ich, pranierovať verejne, všade, kde je to možné.
Trúfnite si na tých, ktorí rybárčia nezodpovedným spôsobom a dajte im najavo váš názor. Ak nás bude veľa, potom pochopia, že nie sú oslavovaní, ale, naopak, sú smiešni a nenávidení a zmenia potom spôsob rybárčenia alebo prestanú rybárčiť úplne.
Je najvyšší čas zareagovať, aby sme obmedzili škody, je najvyšší čas dohnať každého k zodpovednosti, je najvyšší čas zrelativizovať dôležitosť chytania veľkých kaprov! Jediná vec, ktorá sa počíta, je radosť z rybárčenia pri zachovaní úcty k rybám všeobecne a minimalizovanie rizika ich poranenia. Nie je to ťažké, je to proste otázka dobrého úsudku.
Čo je ozajstné šťastie?
Záverom, hoci riskujem, že budem považovaný za puritána, snoba alebo žiarlivca, vám chcem prejaviť dôveru. Pred nejakou dobou som bol nadšený obrovskými kaprami, skutočne obrovskými, veľkými rybami, najmä tými s veľkými očami. Dnes síce zbožňujem chytať veľké exempláre, ale odmietam sa zúčastniť honby za obrovskými kaprami v tej podobe, v akej existuje dnes. Dospel som do štádia, že ma veľké kapry úplne nevzrušujú.
Dnes som oveľa viac nadšený z desaťročného chlapca, ktorý mi pyšne ukazuje fotku osemkilového kapra, ktorého sám chytil minulý týždeň (s pomocou otca pri podoberaní), ako chlapíkom, ktorý mi oznámi, že urobil 442 kg kaprov za tri dni, alebo „lovcom jednoduchých kráv“, ktorý mi ukazuje svoj vreckový album (s 200 stranami) plný gigantov 20 - 30 kg (pričom niektoré sú tam dvakrát, trikrát, štyrikrát...).
Aby som popravde povedal, takýto človek ma fakt dosť štve. V súčasnej dobe sú stovky takých, ktorí vlastnia zbierky trofejných rýb, nad ktorými by na prvý pohľad mohli skutoční lovci deväťdesiatych rokov blednúť závisťou. Ale to by sme porovnávali neporovnateľné, pretože v skutočnosti nejde o rovnaké rybárčenie, ani o rovnakú etiku.
Som šťastný, že som sa nechytil do pasce a že vždy prežívam obrovskú radosť, keď som jednoducho pri vode alebo keď vidím kapra na konci vlasca, hoci má len 8 kg... Je to ozajstné šťastie. Šťastie, ktoré poznajú len tí, ktorí rybárčenie skutočne milujú. Želám vám všetkým zažiť tento pocit šťastia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
