Tento príbeh sa odohral počas pobytu významného švajčiarskeho podnikateľa a majiteľa firmy na spracovanie koží Thomasa Amanna zo Zürichu v roku 1967 na Slovensku, ktorého som sprevádzal ako vedúci výstavby lesných ciest v Ľubochni pri love pstruha potočného a elegantného samotára lipňa. V súvislosti s rybačkou zahraničného hosťa v horskej rieke treba uviesť, že bola spojená aj so záujmom podnikateľa pozrieť si ojedinelé elektrifikované dopravné zariadenie v strednej Európe, ktoré bolo postavené začiatkom 20. storočia...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 108
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ľubochnianka bola v čase výstavby lesných ciest veľmi dobrý pstruhový revír štátnych lesov v réžii Lesného závodu v Ľubochni. Údolná lesná cesta fakticky kopírovala teleso lesnej železnice a horskú riečku, takže pri výstavbe lesnej cesty neuniklo mojej pozornosti, že v horskej bystrine a vo vybudovaných kaskádach chytajú lietajúce mušky pekné pstruhy a lipne. S týmito krásavcami horských bystrín sme sa párkrát veľmi dobre pobavili i s riaditeľom Lesostavu Ing. A. Kaliským, ktorý bol uznávaný odborník vo výstavbe lesných zariadení, ale aj macher v elegantnom love rýb na mušky. Keď prišiel na inšpekciu a dohodli sme ďalší postup výstavby, direktor si podľa možností našiel čas, aby mi ukázal svoje umenie aj pri love pstruhov a lipňov na mušky.
Aj s pánom farárom
Využil som túto skúsenosť aj pri sprevádzaní zahraničného hosťa, ktorý bol špecialista v love rýb. Do jeho programu som preto zaradil aj prehliadku unikátneho elektrifikovaného dopravného systému a rybačku v Ľubochnianskej doline.
Na začiatku lovu pstruha a lipňa treba však uviesť, že lesný závod mal v tom čase osobitný záujem na chránení matečných rýb a rýb, ktoré ešte nedosiahli požadovanú mieru lovu. Preto nám dal referent na lesnom závode pri vybavení povolenky na lov rýb podmienku, že pstruhy môžeme chytať iba na umelú a živú rybku (hláča), blinker a lipňa na mušku s mierou nad 30 cm. Na tieto podmienky sme boli rybárskym náčiním vybavení, takže nám to nerobilo žiadne problémy.
Povolenie sme mali vo vrecku, počasie nám prialo a vydali sme sa na rybačku spolu so zahraničným hosťom a s pánom farárom Brtkom, ktorý veľmi rád prijal pozvanie na lov rýb, lebo bol tiež náruživým rybárom. Pán farár vedel dobre nemecky, takže s konverzáciou sme nemali problémy, aj o zábavu bolo postarané.
Nasadli sme do auta a vybrali sa na známe miesta, kde lovili pstruhy a lipne lietajúce mušky. Počas jazdy autom som sa z rozprávania pána Amanna dozvedel, že viackrát lovil lososovité ryby aj v riekach a fjordoch Fínska a Nórska, a tak som bol zvedavý, ako si bude počínať v love rýb na našich horských riekach. O jeho umení a skúsenostiach som mal možnosť presvedčiť sa v nasledujúcich okamihoch.
Z rybačky mal radosť
Na rybačke so spomínaným hosťom som venoval osobitnú pozornosť vyhliadnutému miestu, kde krásne sfarbený lipeň s olivovým bruškom a tmavomodrým chrbtom musel už viac rokov bojovať o svoj život pri jarných povodniach horskej bystriny, aby dosiahol úctyhodnú dĺžku, viac ako 60 cm.
Veľký lipeň lovil mušky aj s menšími pstruhmi v širokej a hlbokej pláni horskej bystriny neďaleko polesia Čierňavy. Keďže pán Amann mal na lov rýb v aute veľmi dobré rybárske vybavenie, rozhodli sme sa chytať lipňa na mušky, za ktorými sa vyhadzovali nad hladinu pstruhy a občas nám predviedol svoju krásu aj elegantný samotár lipeň.
Vybrali sme z auta rybárske náčinie a usadili sa na skale nad pláňou medzi veľkými lopúchmi, kde nás nevideli pstruhy ani lipeň. Thomas sa tu mohol pohodlne usadiť a sústrediť sa na lov vyhliadnutého lipňa. Netrvalo dlho, pán Amann si pripravil rybársky prút a začal predvádzať svoje muškárske umenie. Párkrát mu skočili po muške pstruhy loviace na konci širokej pláne, ale nedosahovali požadovanú mieru, tak ich pustil naspäť do bystriny. Bolo vidno, že z chytania pstruhov mal viditeľne zábavu, lebo pán farár, ktorý lovil pstruhy nad nami, zatiaľ nemal na blinker ani záber. Náš hosť sa však tak sústredil na lov lipňa a bol taký zaujatý jeho chytaním na mušky, že ani neregistroval, čo sa dialo okolo nás, keď nám lesné robotníčky kývali na pozdrav z auta, keď sa vracali „po šichte“ domov.
Osudná muška
Treba však dodať, že vyhliadnutý lipeň nebol hocijaký muškár, ale „bol to fainšmeker a starý lišiak“ a vyžadoval si majstra športu, aby ho chytil. Neskočil na každú umelú mušku, ale sem-tam sa vyhodil len za takou muškou, ktorá momentálne lietala nízko ponad vodu.
Keď lipeň ani po hodine striedania mušiek nezabral, využil som moje skúseností z lovu lipňov. Chytil som jednu mušku, ktorá letela nízko ponad nás a podal ju pánovi Amannovi. Ten si ju poobzeral a pozorne porovnával s muškami, ktoré mal napichané za klobúkom. Mohlo ich byť viac ako 30 a boli medzi nimi aj také, ktoré používal na lov lososov v škandinávskych krajinách.
Nakoniec vybral jednu podobnú mušku, priviazal ju na vlasec a pustil striedavo skackajúc nad vodou a po prúde. A tá muška sa stala pre lipňa osudná. Keď sa muška priblížila na konci pláne k lipňovi, bleskurýchle sa vyšvihol nad hladinu za muškou, aby mu ju nechytili loviace pstruhy a stiahol ju pod hladinu. Vtom pán Amann zasekol, rybársky prút sa prehol ako prútik zo smutnej vŕby a začal sa boj o život.
Thomas sa snažil lipňa v pláni dobre unaviť, lebo nehrozilo nebezpečenstvo zachytenia vlasca o nejaký koreň, ale lipeň statočne bojoval. Nakoniec sa po desiatich minútach rozhodol lipňa po prúde vytiahnuť. Lipeň v prúde robil bleskurýchle úniky, ale brzda na prúte nepovolila. Nastal ten rozhodujúci okamih. Lovec mal lipňa nad vodou už na dosah ruky, ale ten sa v poslednej chvíli ešte raz na udici poriadne mykol a spadol do prúdu.
Rovnocenný súboj
Až potom, keď bol lipeň nad vodou, som zistil, že bol chytený malým háčikom len za okraj krehkej papuľky, z ktorej sa muška z kosti vylúpila. V tom momente mi prišlo pána Amanna skutočne ľúto; jednak pre jeho námahu ale i trpezlivosť, ktorú venoval lovu tohto mimoriadne zdatného lipňa.
Bol som zvedavý, ako na túto situáciu zareaguje. S veľkým pocitom uznania som mu povedal, že je veľká škoda, že sa mu tohto krásavca horských riek nepodarilo chytiť. Bol som však milo prekvapený skutočnou nekonvenčnosťou pána Amanna, keď mi povedal, že on to berie ako rovnocenný súboj medzi partnermi v podnikaní a že aj táto elegantná ryba má svoj osud a právo na život a treba to rešpektovať. Vysvetlil mi svoju životnú filozofiu a športový rybársky výkon aj s dodatkom, že pri love takéhoto „intelektuála“ mu nejde ani tak o ten úlovok, ale o „rajcung“, ktorý je s lovom takéhoto „ojedinelého majstra športu“ spojený.
Následne sme si chceli pred pánom farárom napraviť reputáciu a prešli dolu prúdom asi pol kilometra. Tam bol veľký splav, pod ním vykosená lúka a široká pláň, kde sa nám naskytol pekný pohľad na loviace pstruhy. Vyhadzovali sa nad hladinu a lovili mušky i preletujúce lúčne kobylky, ktoré sa snažili dostať ponad vodu na druhú stranu. Bola to skutočne „pekná podívaná“.
Pstruhy v čižmách
Pán Amann mi po chvíli pozorovania týchto lovcov kobyliek povedal, že zmení taktiku chytania. Miesto mušky si na vlasec udice naviazal blinker, aby mu na mušky neskákali malé pstruhy. A nebolo potrebné dlho čakať. Blinker tak zaujal dravé pstruhy, že v priezračne čistej vode obratom zaútočili na blýskajúcu sa nástrahu v domnienke, že ide o poranenú rybku.
A tak sme mali po pol hodine v lopúchu a pŕhľave už zabalené dva pekné pstruhy. Keďže sa už medzičasom pomaly zvečerievalo, vrátili sme sa tam, kde chytal pstruhy pán farár. Náš spoločník, známy ako zabávač, nás najskôr presviedčal, že nemal šťastie na pstruhy. Keď nás dobre „ponaťahoval“, vytiahol nohavice pod kolená a z čižiem mu vytŕčali chvosty pstruhov. Tak nás presvedčil „že aj farár to ešte umí“.
Pred večerom sme splnili aj druhé želanie hosťa a boli sme si pozrieť to, čo ešte zostalo z unikátnej lesnej železnice a výstavbu novej lesnej cesty na Tajchu, ktorá ju mala nahradiť. Novopostavenú lesnú cestu pán Amann aj vyskúšal a ocenil jej dobré parametre jazdou na svojom forde na dokončenom úseku. S celodenným programom a zážitkami bol mimoriadne spokojný.
Po príchode na Lúčky si bol náš hosť ešte zaplávať v kúpeľoch v termálnom bazéne. No a o večeru a dobrú náladu bolo tiež postarané. Pstruhy na masle a petržlenovej vňati s rascou a chutným domácim chlebíkom nám pripravila podľa tradičného receptu pani horárka a nechýbalo ani dobré vínko.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
