Na začiatok pstruhovej sezóny sa vždy rovnako, ako mnoho ďalších rybárov, veľmi teším. Spoločne s priateľmi netrpezlivo odpočítavame posledné dni v kalendári, plánujeme na ktorej vode začať, s akými nástrahami. No poslednú sezónu mi akosi nič nevychádzalo. Pre množstvo povinností v práci som už, musím kriticky priznať, začínal trochu zanedbávať aj rodinu, a tak som si o začiatku pstruhovej sezóny nerobil žiadne veľké ilúzie. Snažil som sa upokojiť myšlienkami, že aj tak budú všetky lepšie revíry preplnené rybármi a že si rybačku vynahradím radšej v ďalších týždňoch. Keď sa zdalo, že som sa zmieril s tým, že zostávam doma, ozvali sa opäť priatelia: „Máme vybavené ubytovanie na Bešeňovej, nejdeš?“ Alebo: „Ideme na Váh, sú tam krásne dúhaky, ba aj kapitálne potočáky!“
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
No poslednú sezónu mi akosi nič nevychádzalo. Pre množstvo povinností v práci som už, musím kriticky priznať, začínal trochu zanedbávať aj rodinu, a tak som si o začiatku pstruhovej sezóny nerobil žiadne veľké ilúzie. Snažil som sa upokojiť myšlienkami, že aj tak budú všetky lepšie revíry preplnené rybármi a že si rybačku vynahradím radšej v ďalších týždňoch. Keď sa zdalo, že som sa zmieril s tým, že zostávam doma, ozvali sa opäť priatelia: „Máme vybavené ubytovanie na Bešeňovej, nejdeš?“ Alebo: „Ideme na Váh, sú tam krásne dúhaky, ba aj kapitálne potočáky!“
V robote som bol nervózny, prepracovaný a keď mi už aj lekár navrhol maródku, zdalo sa, že som v koncoch. A vtedy som si spomenul na malý nenápadný potôčik v Malých Karpatoch...
Malá veľká voda
Opäť som ožil. Zabudnutý potôčik v prekrásnom prostredí bukových lesov, lenivo sa krútiaci v prirodzených meandroch, mi už nedal spávať. Čo na tom, že som ho v lete pri nízkych stavoch vody doslova prekročil suchou nohou a že sa nemôže množstvom či veľkosťou rýb ani zďaleka rovnať Váhu, alebo Bešeňovej. Určite sa im však minimálne vyrovná nezvyčajným pokojom, tichom, kulisou hôr a nečakanými prekvapeniami ukrytými pod podomletými brehmi a v spleti potopených koreňov. No najväčšou výhodou je to, že sa nachádza len necelú hodinu jazdy autom od môjho bydliska.
Bolo rozhodnuté, vrátil sa mi stratený pokoj, aj v práci sa darilo. Ale postupne ma začínali znepokojovať nové prekážky a pochybnosti. Išlo o neobvykle vytrvalé dažde. Keď silný dážď neprestával ani posledný deň pred začiatkom, zavolal som priateľovi, ktorý býva neďaleko potoka. „Ani nechoď, je to tu všetko pod vodou.“ Ďalej už nemusel vysvetľovať...
Šestnásteho apríla
Popoludní sme mali s kolegom Michalom ešte jedno pracovné stretnutie. To sa o pár hodín predĺžilo, a tak som viac ani nedúfal, že sa dostaneme k vode. Michal mal už tiež dosť zhonu v práci, a preto bol predstavou jarnej pstruhovej rybačky nadšený rovnako ako ja. To ma povzbudilo. Manželke som sľúbil, že vezmem aj nášho dvojročného syna na pekný výlet do prírody. Keď som do auta nakladal rybársku výbavu, manželka všetko pochopila, ale neprotestovala. Vedela, že už potrebujem trochu vypnúť.
Cestou k potoku som stále dúfal, že to s tou veľkou vodou nebude až také zlé. Ale bolo. Potok bol obrovský. A navyše, opäť sa zatiahlo a začínalo pršať. Predstavy o peknom výlete a rybačke sa definitívne začínali rozplývať. Zdalo sa, že už aj príroda je proti.
Našťastie dážď po chvíli ustal. Michal bez váhania vyrazil k potoku s pevným odhodlaním niečo uloviť. Ja som rybačke nedával žiadne šance, ale napriek tomu som bol spokojný. S malým Jarkom sme sa prechádzali popri vode a snažili sa nájsť nejaké prístupné, ale hlavne aspoň trošku bezpečné miesto, kde by sme mohli nahodiť.
Spomínal som na svoje rybárske začiatky. Prežívali sme prekrásne popoludnie, vlastne podvečer, o akom som už dlho sníval. Zamotaný silon ani odtrhnutý blyskáč nemohli narušiť naše spoločné úsilie a radosť z „lovu“. Zanedlho sa vrátil aj Michal, tiež bez záberu. Jarko mi už pomaly prestával veriť, že v tej veľkej špinavej vodičke žijú rybky.
To som nečakal
Vyskúšal som teda ešte jednu možnosť. V škatuľke som objavil veľkú ťažkú rotačku, ktorú by si mohol aj vo vysokej kalnej vode nejaký pstruh všimnúť. Michal na chvíľu prevzal dozor nad malým Jarkom. Vyšiel som opatrne kúsok vyššie proti prúdu, kde sa vytvorila malá zátoka, s takmer stojatou vodou. Tu by mohli ryby za veľkej vody odpočívať, pomyslel som si.
Prvý hod nebol celkom vydarený, rotačku som potiahol trochu rýchlejšie, aby sa nezachytila do koreňov. Napriek tomu sa mi zdalo, že do nej niečo ťuklo. Ďalší hod som riskol a ťahal oveľa pomalšie a hlbšie. V momente, keď som už rotačku dvíhal ku hladine, do nej niečo prudko udrelo. Rýchlo miznúci silón z cievky ma ubezpečil, že to nie je koreň, ale krásna ryba. Pokiaľ sa dostane do hlavného prúdu, je nenávratne preč.
Tam, kde bývala voda sotva po kolená, sa teraz valila jeden a pol metra hlboká riava. Oprel som sa do prúta úplne na doraz, až sa na hladine spravil veľký vír. Pstruha sa mi našťastie podarilo otočiť, ale ešte ani zďaleka som nemal vyhraté. Množstvo naplavených a potopených kríkov dávalo rybe vyrovnané šance. Osemnástka silón z minulého roka držal najmä vďaka tomu, že som ho pred chvíľou niekoľkokrát preväzoval kvôli malému Jarkovi.
Keď sa z hlbokej kalnej vody pri brehu vynorilo telo veľkého pstruha, zostal som natoľko prekvapený, že som prestal navíjať a pstruh sa opäť otočil a unikal do prúdu. Tak toto som tu nečakal. A už vôbec nie dnes a za takéhoto stavu vody. Ale aj pstruha už opúšťali sily a navyše ma spozorovali Michal s Jarkom a bežali mi na pomoc.
A na záver
Odmenou za našu rybársku vytrvalosť a trpezlivosť bol krásne sfarbený päťdesiatdva centimetrov dlhý mliečniak pstruha dúhového. Už som vôbec neľutoval, že som nešiel na Váh, alebo Bešeňovú. Veď takéto ryby sa ani tam nelovia celkom bežne. A radosť z veľkej ryby v Jarkových očiach sa už absolútne ničím nedá vyvážiť.
Niekedy aj malé zabudnuté potoky skrývajú veľké prekvapenia a zdanlivo beznádejné šance sa s trpezlivosťou a vierou môžu zmeniť na úspech. Samozrejme, spolu s veľkou dávkou šťastia. A to vám do nastávajúcej pstruhovej sezóny prajem predovšetkým.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
