Prichádza koniec augusta. Blíži sa termín odchodu výpravy, na ktorú sa vždy teším. Turecko je stále ešte krajina s panenskými vodami s minimom obmedzení. Stovky krásnych jazier a obrovská plocha krajiny sú pre mňa vždycky výzvou. Vďaka spoľahlivému informátorovi, akým náš priateľ Chari je, sa môžeme tešiť na vody, o akých sa Európanovi môže iba snívať...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 98
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pred odchodom musíme vyriešiť jednu komplikáciu. Koniec ramadánu vychádza presne na náš termín odchodu. Turecká vláda sa náhle rozhodla, že počas sviatkov, podobným našim Vianociam, bude všetko zatvorené. Pre nás to značí, že sa nebudeme môcť dostať k povoleniam. S Charim sa dohodujeme na zmene termínu. Posúvame ho o dva týždne. Táto skutočnosť mení aj zloženie výpravy. Ostávame traja. Spolu so mnou Turecko navštívia Fero a Vlado.
Zostava z dvadsiatich háčikov
Po dvadsiatich hodinách cesty sa na hraničnom priechode vítame s Charim. Nasleduje známa trasa. U Chariho v sklade nechávame v chladničke časť červov a korýtok, zamieňame peniaze, kupujeme všetko potrebné. Cestou sa ešte zastavujeme pre nášho druhého sprievodcu - Ylmaza.
Podvečer už mierime pomedzi melónové plantáže priamo k jazeru. Z predošlého roka mám vytypovanú peknú zátoku. Keď sa blížime k vode, prekvapuje ma jej nízky stav. Prekvapený je aj Chari; pred troma dňami bola hladina takmer o dva metre vyššia. Po polhodine sa zložitými cestičkami konečne dostávame k vode. Vybaľujeme len to najnutnejšie. Vyťahujeme postele a usíname.
Ráno nechávame Ylmaza v tábore a odchádzame na ministerstvo pre povolenky. Našťastie už nemusíme do Istanbulu, Charimu sa podarilo vybaviť povolenky aj v ich krajskom meste. Asi po hodine úradovania nám oznamujú, že je všetko v poriadku. Akurát ich šéf, ktorý to musí podpísať, tu nie je.
Čakanie sa rozhodujeme spestriť návštevou neďalekej pláže. Ministerstvo sa nachádza asi 500 m od Mramorového mora. Na brehu zbadáme starého rybára s dvoma vnukmi. Jeden z nahodených prútov mu vyzváňa. Chlapík seká a po chvíľke vyťahuje asi kilovú rybu. Pozeráme sa ako loví. Na konci silonu má olovo a zostavu približne dvadsiatich jednoháčikov. Na olovo natlačí chlieb. Do takto vytvorenej gule napichá všetky háčiky. Hladná ryba nemá šancu. Vraciame sa späť, všetko je vybavené. Lúčime sa s novými priateľmi a odchádzame.
Sumce reagujú okamžite
Ráno spúšťame na vodu čln. Všímam si, že hladina je opäť o čosi nižšie. Pomocou HDS-ky prechádzam zátoku; 3D sonda mi krásne vykresľuje koryto. V ňom môžem sledovať húfy rýb a množstvo zatopených stromov. Miesta na trhačku určujem rýchlo.
Po pár minútach sa na vode hompáľa sedem farebných bójí. Postupne vyvážam prúty. Nastražené ryby sa snažíme rozmiestniť do celého stĺpca. Večer sadáme spolu s Ferom do člna a odchádzame vábiť. Ako nástrahu mu dávam tridsať centimetrov dlhú chobotnicu. Ja volím kombináciu nádajov a korýtok spolu s karafiátom.
Vietor fúka ideálne smerom ku hrádzi. Spúšťame svoje prúty a začínam vábiť. Sumce reagujú takmer okamžite. Po pár minútach ich pod člnom vidím niekedy aj desať. Ich hmotnosť sa pohybuje medzi 15 až 50 kg. Jedno echo sa približuje k mojim nástrahám. Namiesto prudkého ťahu však prichádza len nesmelý ťuk. Skúšam ešte vyprovokovať opatrného sumca, no záber neprichádza.
Na vode sme už takmer dve hodiny. Za ten čas som si mohol všimnúť, že sumce sa správajú na neprevábenú vodu veľmi čudne. Namiesto nasatia nástrahy ju len jemne oťukávajú.
Tentoraz mal navrch sumec
Prichádzame k vysokému napätiu. Odo dna sa odlepuje široké echo. Na prvý pohľad je jasné, že ide o veľkú rybu. Môj odhad je niekde okolo 80 kg. Ostáva stáť pri Ferovej chobotnici. Chvíľu čakám, a keď sa nič nedeje, rýchlo v krátkych intervaloch trikrát udieram vábničkou. Pokúšam sa o čo najčistejšie zvuky. Táto finta sa mi už veľakrát osvedčila. Pomocou nej som ulovil niekoľko veľkých, váhajúcich sumcov. Funguje to aj teraz.
Ferov prút sa ohýna, očká miznú vo vode. Fero, ktorý ešte sumca nikdy s vábničkou nelovil, však váha so zásekom. Ryba drží nástrahu v papuli. Kričím na Fera nech sekne. Keď sa k tomu odhodlal, prút sa náhle vyrovnáva. Tentoraz mal navrch sumec. Ferovi ešte „trocha prehováram do duše“. Nie sme na zubáčoch, takéto zábery sa musia premieňať.
Vraciame sa na breh. Tam nás už čaká Chari. Doniesol zásobu melónov. Má pre nás však aj zlé správy. Tou prvou je skutočnosť, že od zajtra sa má začať poriadne ochladzovať a do konca týždňa má byť aj menej ako 20 °C. To je po minulotýždňových štyridsiatkach riadna zmena. Tou druhou „Jóbovou zvesťou“ je dôvod, prečo klesá voda. Priehrada slúži ako nádrž na zavlažovanie okolitých polí. Je tu vybudovaný zložitý vypúšťací systém. Ako sa Charimu podarilo zistiť, niečo sa v ňom zaseklo a voda nekontrolovane uniká. Klesajúci tlak, teplota a hladina sú odpoveďou na čudné správanie sa sumcov.
S majorom v člne
Ráno sa v trojici vydávame ku hrádzi. Na vode vidíme niekoľko člnov s potápačmi. Na odstránení poruchy sa usilovne pracuje. Začíname vábiť. Po chvíľke z asi 300 m vzdialeného brehu počuť píšťalku. Nevenujeme tomu pozornosť a lovíme ďalej. Ozýva sa však siréna. Na brehu registrujeme policajné auto so zapnutým majákom. Policajti kričia a ukazujú aby sme k nim prišli. Pasy pri sebe nemáme, preto ich požiadavky ignorujeme a vraciame sa do tábora. Bez pasov a tlmočníka by konverzácia so zjavne napajedenými policajtmi nemala zmysel.
Po príchode Ylmazovi hovoríme, čo sa dialo. Trvá asi hodinu, kým sa policajné auto vynorí za naším chrbtom. Vyskakujú odtiaľ traja pištoľníci a s krikom utekajú k nám. Podobnú situáciu som už párkrát zažil, a tak viem, čo bude nasledovať. Pasy a povolenky už máme prichystané. Ylmazovi hovorím, nech sa spýta, či je nejaký problém. Najnapajedenejší chlapík /ako sme neskôr zistili major a miestny veliteľ/ sa pýta, prečo sme k nim neprišli.
Vysvetľujem, že pasy sme mali v tábore a bolo zbytočné k nim bez tlmočníka chodiť. Pýta sa, čo na vode znamenajú tie lopty. Vysvetľujem, že o ne máme prichytené prúty. Jeden z jeho podriadených sadá ku mne do člna a ide sa presvedčiť, či hovoríme pravdu. Zisťuje, že je všetko v poriadku. Major ma ešte poprosí, aby som s ním išiel skontrolovať na vode podozrivé bójky.
Meníme miesto
Prechádzame celú priehradu. Policajt kontroluje všetko nad hladinou, bójky nemilosrdne reže a hádže do vody. Protesty na brehu chytajúcich rybárov si nevšíma. Keď sme takto vyčistili celú priehradu, vraciame sa späť. S majorom si vymeníme e-mailové adresy. Ak sem prídeme ďalší rok, určite ho máme navštíviť.
Po tejto skúsenosti s tureckým zákonom sa ešte dva dni pokúšame prinútiť sumce k záberu. Ryby sa dvíhajú, no až na pár ťukov absolútne nereagujú.
Dohodujeme sa s Charim. Je načase zmeniť pôsobisko. Chlapi na rybárskom trhu nám pri nákupoch ukazovali fotku takmer 90 kg sumca uloveného v neďalekom jazere. Nakladáme čln, berieme pár nevyhnutných vecí a vyrážame. Po hodine stojíme na brehu jazera. Od miestnych rybárov sa dozvedáme, že sumce tu sú. Asi pred 20-mi rokmi ich vysadil majiteľ blízkej reštaurácie.
Prechádzame od hrádze do prítoku. HDS-kou zisťujem, že celou priehradou sa tiahnu dve korytá. Motor vypínam v 6 m vode, spúšťame prúty a začíname vábiť. Spod jedného zo zatopených stromov sa vynára solídne echo. Asi desať sekúnd visí pod mojimi nádajmi. Zacítil som jemný dotyk. Pridvihujem špičku. Okamžite prichádza záber. Seknutý sumec sa opiera do prúta. Po chvíľke však jeho odpor slabne.
Počasie rozhodlo
Na hladine si môžeme prezrieť prvého sumca z tohto jazera. Je to asi meter a pol dlhá ryba. Konštatujem, že je to celkom slušný začiatok. Asi po pol hodine vábenia registrujem ďalšie dvíhajúce sa echo. Záber prichádza takmer okamžite. Sumec si opäť vybral mňa. Ryba je o čosi väčšia ako tá prvá. Je rozhodnuté. Zajtra zbalíme tábor a prídeme sem.
Presun sme úspešne zvládli... Nepríjemné zbaľovanie a rozbaľovanie už máme za sebou. Neteší nás však prichádzajúci dážď. Teplota ide rapídne dole. Noc pod natiahnutou celtou už musím tráviť zabalený v spacáku. Ráno sledujeme, ako miestni rybári chytajú neďaleko nás asi štvorkilovú šťuku. Fero hneď vyťahuje prívlačiarku. Odmenou za jeho hodinové snaženie sú dve „kučuk turny“, ako sa v turečtine malé šťuky volajú.
Starosti nám začína robiť počasie. Dvíha sa silný vietor a teplota v noci klesá takmer k 10 °C. To má za následok premiešavanie vody a jej prudké ochladzovanie. Za tri dni teplota vody klesla o 5 °C. Zmena počasia spôsobuje to, že sumce na vábenie nereagujú. Stále silnejší vietor nám znemožňuje lov. Predpoveď počasia a prichádzajúce mraky urýchľujú naše rozhodnutie. V takýchto podmienkach tu nemá zmysel ostať. Lúčime sa s našimi tureckými priateľmi a odchádzame.
Turecko ukázalo svoju ďalšiu tvár. Teším sa z toho, že sa nám podarilo nájsť novú vodu s výskytom veľkých sumcov. Ďalšie dve nádejné priehrady sme si nechali na tento rok. Zhodli sme sa, že počasiu proste nerozkážeš. Od Chariho sme sa dozvedeli, že po 20-tom septembri vejú v tejto oblasti pravidelne silné vetry. To je pre naše, hlavne vábničkové lovenie problém.
Na druhej strane sme sa mohli presvedčiť, že v miestnych vodách stačí 20 rokov na to, aby tu sumec atakoval magickú hranicu 100 kg. Navyše nedotknuté jazerá a srdeční a pohostinní ľudia sú dôvodom, prečo sa do tejto krajiny budem stále s radosťou vracať.
To, ako dopadla naša posledná výprava a či sa dajú úspešne loviť sumce v novembri a pri mínusových teplotách, sa dozviete už nabudúce, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.