Zatvorené! Máme iba tri hodiny na nákup suvenírov a rybársky obchod, ktorý mal nám nákup osviežiť a spestriť, píše „closed“. Prihovára sa nám počerný chlapík, ktorý tvrdí, že do desiatich minút zariadi, aby bolo „open“. Dokázal to. My beháme po maličkom obchodíku a na pulte sa tvorí kopa rôznofarebných gumených chobotníc ako po dobrom záťahu siete rybárskou loďou. Predpokladám, že sme obchodíku spravili za dvadsať minút nákupu dvojtýždňovú tržbu. Blažené úsmevy piatich trvale opálených obsluhujúcich sa zväčšujú pri platení každého z nás. Určite by sa rehotali do popuku, keby vedeli, že obsluhujú majiteľov rybárskeho obchodu a veľkoskladu, ktorí tieto nástrahy teraz už nepotrebujú, lebo odlietajú domov...
nezadaný
24.03.2011 (4/2011)
0
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tak a mám na lodi novú skupinu. Kým som ju bol vyzdvihnúť na letisku, posádka nakúpila potraviny a nápoje na celý týždeň. Nový trs banánov, ktorý vždy visí na zadnej časti paluby, mi slúži ako kalendár. Zelené banány postupne dozrievajú a keď už nemôžem dosiahnuť na posledné žlté plody, viem, že už je čas baliť.
V komornom tóne
Vzďaľujeme sa z maledivského prístavu a ja si hneď uvedomujem, že táto skupina sú už ostrieľaní morskí vlci. Žiadne hŕŕŕ na slnko, ani poďho rýchlo vybaľovať prúty a kompletizovať udice. Všetko sa nesie v akomsi komornom tóne.
Až po vychutnaní si „welcome drinku“ z tropických plodov nadchádza postupná príprava udíc na troling. Pohyb po palube sa riadi tieňom, ktorý robí strieška prečnievajúca zo strechy paluby. Dokonca nenasleduje ani príval otázok, na ktoré som si už pri nových greenhornoch privykol: „Ako ďaleko ťahať nástrahu za loďou? Ako vyzerá záber? Pozri sa, či to mám dobre naviazané?“
Nič. Do vĺn sa zabárajú už dávno osvedčené voblery a ja začínam mať pocit, že z učiteľa sa stáva žiak. Slovami automobilového nadšenca môžem konštatovať a pritom sa vyhnem reklame rybárskych firiem, že do držiakov sa dostavajú udice s navijakmi na úrovni „Lamborghini“. Po prvýkrát sa na troling budú používať výhradne vrhacie navijaky vhodné na morský rybolov.
Poseidon, pomáhaj!
Neprešli sme viac ako tri míle od prístavu, keď sa z jedného z navijakov začína prudko odvíjať šnúra. Boj bol krátky a na palube je už prvá pelamida veľkoústa, čiže wahoo. Má niečo cez meter dvadsať a mňa trochu zaráža, že iba Milan, jediný člen výpravy, ktorý bol po prvýkrát na morskej rybačke, ma poprosil, či by som ho s úlovkom neodfotil.
„K službám“- hovorím a je mi jasné, že zostávajúci traja majú ďaleko väčšie ciele. Pri fotení Milana s druhým úlovkom, ktorým je osemnásťkilový GT (kranas), vzácne chytený na troling, mi to dochádza. Cieľovou rybou tejto výpravy nebude kranas lovený na povrchový poping, ale niečo úplne iné.
Vybavujem si v duchu telefonát, ktorý som mal s Petrom pred odletom a ešte teraz počujem záverečnú vetu: „...a dúfam, že chytíme Pinocchia“. Takže rybací Buratíno alias plachetník, čiže sailfish je to, čo mám za úlohu nejakým zázračným spôsobom zaručiť ako úlovok na udicu. Len vysoké ciele napomáhajú rastu profesionála, a tak mi, Poseidon, pomáhaj!
Všetci domorodí Maledivci, bývajúci mimo hlavného mesta Male, sú napospol anorektici. Nízki, chudí, vyziabnutí. A preto sa Ibrahimovi vôbec nečudujem, keď pri pohľade na vyšportovaného Mareka mi hovorí: „Schwarzenegger“. Ibrahima som vyzlečeného nikdy nevidel. Ale pri mojej výške stosedemdesiat päť centimetrov sa i ja pri ňom cítim ako grécky hrdina. Na druhej strane to, čo predvádza na jednonohej kapitánskej stoličke, sediac celý deň za kormidlom, sa len tak nevidí. Nohy má stočené do klbka ako indická kobra a v tomto sede vydrží hľadieť na obzor niekoľko hodín.
Galantný sprievodca...
Vzdialiť sa od civilizovaného atolu Male znamená osem hodín plavby cez indický oceán bez akéhokoľvek vizuálneho kontaktu s pevninou. Vtedy si skutočne prídu na svoje fanúšikovia kolotočov. Vlny rozkolísali loď tak príšerne, že sa podarilo naraz skĺbiť twister i húsenkovú dráhu. Stabilitu má iba to, čo je priviazané, leží na zemi, alebo sedí s vyvalenými očami a zatína biele nechty do stola. Nevoľnosť ostrieľaní borci v takýchto prípadoch ospravedlňujú slovami: tá káva mi dnes nesadla, alebo: práve nemám svoj deň.
Nič netrvá večne. Kapitán Ibrahim pochopil, že pri najbližšom koralovom rífe treba spomaliť a výkrikom: „Poping, poping!“- nás preberie z mŕtvolnej letargie. Prívlač po takomto presune je mimoriadne náročná. Stojíme v akomsi kŕčovitom predklone a prvé hody vykonávame iba silou vôle. Nič viac nevzpruží rybára ako útok veľkej ryby na hladine, po ktorom nasleduje zásek a rýchly únik. V tom momente sa človek nabije energiou a hádže s ohromnou vervou.
Postupne sa nám podarilo vytiahnuť štyri kranasy a jedného bluefina. V priebehu hodiny chytil rybu každý z nás, teda okrem mňa, ale predal som to kolektívu ako súčasť môjho galantného sprievodcovania so slovami: „Dôležité je, že chytáte hlavne vy.“ I keď v hlave mi hrkoce, prečo nie ja, ktorý som najviac ráz hodil a zostal som bez ryby.
Čo hod, to záber
Nočná rybačka sa niesla v znamení jigingu (džigingu). Je to v podstate vertikálne pilkrovanie, ale úplne odlišné od pilkrovania v Nórsku. Štíhly pilker s dvomi jednohákmi upevnenými na šnúrke v hornej časti nástrahy sa spúšťa do päťdesiatmetrovej hĺbky a následne sa rýchlo vyťahuje na hladinu. Keď hovorím rýchlo, tak je to asi dvakrát rýchlejšie ako si to predstavujete. Jednoducho navíjate tak, až sa vám zarosí čelo a začne bolieť chrbát. Je to únavné, skoro tak, ako poping.
Jano jigingovanie predvádza s brilantnou technikou. Jeho krátky prút lieta nad zábradlím hore dolu. Nedokážem to robiť s mojou dlhou prívlačovou udicou, a tak vymieňam prút. Oplatilo sa. V stĺpci v hĺbke tridsiatich metrov sa nachádza húf menších kranasov a nasleduje úplné rodeo. Z desiatich spustení pilkra chytám deväť rýb v rade za sebou.
Johnyho to omrzelo už po šiestej rybe. Medzičasom Milan začal loviť klasickou nič nerobiacou metódou. Nahodil kus mäsa na dno a jedinou jeho starosťou bolo vybojovať si prvé miesto v smradení a dymení v súťaži s elektrickou centrálou. Vyhrala centrála, lebo ako doplnok začala pľuť z výfuku olejové výpalky, ktoré sa nenápadne a hlavne nevyprateľne lepili na naše tričká.
Hoci Milan vyzeral, že nechytá iba fajčí, opak bol pravdou. V priebehu večera prekvapil murénou, deväťkilovým červeným snaperom a malou mantou. Paťák sa zas predvádzal trojnadväzcovým systémom ukončeným odrôtovaným vraj nezapadajúcim olovom až hen kdesi z Anglicka. Čo hod, to záber. Na palubu vyťahoval jednu rybu za druhou. Jeho gurmánska otázka ma však zaskočila: „Peter, myslíš si, že by dokázal náš kuchár uvariť aj rybaciu polievku?“ Vôbec som si nebol istý, ba priam som bol presvedčený, že je to zlá voľba. Svojím pohľadom ma zahnal do slepej uličky a ja sa priznám, že keď som kuchárovi Sadisovi tlmočil Paťákovu požiadavku, neveril som jeho slovám: „No problém, sir.“ Pomocník Násir vyčistil na tento účel za vedro malých kranasov a snaperov.
Bakšiš pre kuchára
Marek tiež rybársky nezaháľal a zvolil si svoju vlastnú metódu rybačky. Bez olovka, priamo na jednohák napichoval živé, sleďom podobné rybky, ktoré sa nám pri jigingovaní z času na čas podarilo podseknúť. Len čo sa rybka vzdialila zo svetla zadnej paluby, nasledoval záber. Marek vytiahol buď torzo prehryznutej ryby, alebo menšiu zubatú barakudu.
Keď si tak premietnete priebeh nočných rybačiek je vidieť, že na palube vládol čulý nočný život a to raňajší budíček burácajúcim lodným motorom zvonil už o šiestej.
Sadis neklamal a hlavne nesklamal. Na večeru bola na stole pripravená rybacia polievka. Miska rybacieho vývaru s kúskami mäsa a s hromadou zeleniny, medzi ktorou kraľoval zázvor. V skutku delikatesa, ktorá vylúdila pri jedení blažené úsmevy všetkých stolovníkov, dokonca i tých, ktorí sa aj doma vyhýbajú nedeľnej slepačej polievke. „Nepatrí sa vstávať od stola, ale odmena má byť okamžitá“- povedal Paťák a zbehol do podpalubia pre bakšiš, na výšku ktorého budú dlho spomínať v chudobnej srílanskej rodine Sadisa. Myslím, že sto dolárov padlo na úrodnú pôdu.
Hrejivý pocit blaženosti z polievky nás však fyziologicky rýchlo opustil a predo mnou zostal doposiaľ nesplnený sen mojich priateľov. Chytiť plachetníka. Chodím hore dolu po lodi od Ibrahima pri kormidle k sebe do kajuty a hľadám spôsob, ako prinútiť prírodu, aby aspoň jedna nosatá ryba zaútočila na naše za loďou poskakujúce nástrahy. Zo zúfalstva píšem domov na Slovensko, aby my na internete pozreli predpoveď počasia na Maledivách, čo sa im nezdalo úplne normálne. Písať mi, že nás čaká teplo okolo tridsať stupňov ich naozaj rozčuľovalo, lebo u nás mrzlo.
Veľké veci prichádzajú nečakane
Presúvame sa k ostrovom, za ktorými sme pred pár dňami videli v diaľke vyskakovať plachetníky. Únava zo stáleho sledovania nástrah je badateľná. Nikto nič nehovorí, preto záber na Marekovej udici je prekvapujúci. Ohnutú udicu v držiaku by si nikto nevšimol, nepočuť kvíliacu brzdu navijaka.
Bolo to ako povel k štartu. Všetci utekajú k udiciam a Marek už zviera svoj prút v rukách. Rýchlo unikajúca ryba sa po chvíli vypína a ako neskôr zisťujeme, vyrovnala trojhák. No v tom momente zasekáva Paťák a po pár metroch ťahu ryby aj táto udica zostáva hluchá. Ryba strhla spod gumenej chobotnice nastražený filet.
Vtom dostáva úder do udice Jano. Prudko zatrháva. Do prázdna. Ďalší útok, opäť zásek a nič. Napätie na palube je elektrizujúce. Tretie zatrhnutie už sedí. Útok plachetníkov bol ako prepad výsadkového komanda. Nečakaný a rýchly. Domobrana tentoraz nesklamala. Jano chodí po zadnej palube sprava doľava a Ibrahim manévruje loď tak, aby mu uľahčil navíjanie po dlhých výpadoch plachetníka.
Po pätnástich minútach, keď sa mu rybu nepodarilo ani náznakom unaviť, utvrdzujeme sa, že tá je buď veľmi veľká, alebo chytená mimo papule. Dlhý, nekonečný boj by bol v televízii už dávno prerušený minimálne tromi reklamnými vstupmi. Po pol hodine ryba dozrela na vylovenie. Nástraha bola zachytená vo vejárovitej chrbtovej plutve a dopad jej tela na palubu prehlušil ranu od môjho kameňa, ktorý mi spadol zo srdca. Úloha splnená, môžeme sa začať fotiť.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
