Raz som si položil otázku: prečo nedať udiciam poriadne do tela a neotestovať ich na mori, aby sa videlo, čo všetko zvládnu nielen na našich vodách, ale aj v extrémnych podmienkach? Okamžite som kontaktoval môjho priateľa Mareka, ktorý žije už niečo cez 5 rokov v Španielsku na ostrove Las Palmas a zabezpečil som letenky. Môj osobný zámer bol otestovať jemné prívlačové prúty a zostavy na pstruhy, zubáče a podobne. Ako cieľovú rybu v jazerách vo vnútrozemí ostrova som si vybral black bassa, a to kvôli jeho bojovnosti, agresivite a samotnej športovej popularite tejto ryby...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Môj osobný zámer bol otestovať jemné prívlačové prúty a zostavy na pstruhy, zubáče a podobne. Ako cieľovú rybu v jazerách vo vnútrozemí ostrova som si vybral black bassa, a to kvôli jeho bojovnosti, agresivite a samotnej športovej popularite tejto ryby.
Hurá, smer Madrid!
Spoločne s českými kolegami (Karlom a Pavlom) sme vybrali prúty, navijaky a nástrahy a 2. februára 2011 sme spolu s Ondrejom Regulim boli na letisku vo Viedni. Jediná vec, ktorej sme sa obávali cestou na letisko, bol priechod letiskovou kontrolou. Udice už boli v podstate nadrozmernou batožinou. Nakoniec všetko dobre dopadlo a pri letiskovej kontrole príručnej batožiny nemal nikto z nás problém. Hurá, smer Madrid!
Zhruba po dvoch hodinách sme vystúpili z lietadla a smerovali na ďalší let na ostrov Las Palmas, Gran Canaria. Po 2,5 hodinách letu, unavení a nervózni sme konečne pristáli na letisku, kde náš už čakal Marek. Nikto z vás si nevie predstaviť, čo sa zmestí do starého klasického Opla Corsa! Po ubytovaní nasledoval nákup potravín. Môžem len povedať, že ponuka je široká a ceny sú omnoho prijateľnejšie ako u nás.
Druhý deň ráno sme vyrazili do hlavného mesta Las Palmas vybaviť si povolenie na rybolov. Tu sme sa stretli po prvýkrát s heslom: Si na Kanároch, nerieš! Kvôli čomu? Neschopnosť a "extrémna rýchlosť" úradníkov bola úžasná, asi po troch hodinách sme konečne dostali povolenia a to v štýle, že Slováci dostali české občianstvo a Česi bývali na jednej adrese s rovnakými údajmi...
Chalanov to ubíjalo...
Hneď po obede, keď sme sa vrátili z mesta nabudení na rybolov, sme vyrazili na sladkovodné jazero Lhomoperera chytiť si black bassa.
Asi po 20 minútach jazdy autom sme došli tam, kde sa jazero nachádzalo v prevýšení asi 200 m n.m., a strácalo sa v hlbokom kaňone. Pri vode sme sa rozdelili. Každý už po prvom nahodení mal rybu na palici, ale žiadna nepresiahla dĺžku 25 cm. Toto chalanov ubíjalo, najmä pri myšlienke, že môžu chytiť aj niečo väčšie, a tak sme to asi po dvoch hodinách zabalili a pobrali sa k autu.
Od Mareka sme sa dozvedeli, že po väčšie ryby sa musí isť hlbšie do hôr a dlhšie šliapať po svojich. Ľahko dostupné jazera sú totiž vychytané od domorodcov.
Aj napriek tomu všetkému sme aspoň odskúšali vlastnosti zostáv a prútov, navijakov, šnúr a nástrah. Osvedčili sa veci ako drop shot (Texas a Caroline Rig) od Cormoranu, rôzne červy a smáčiky Cora-Z, vo farbách: oranžová, ružová, zelená a hlavne prírodná olivová, pretože napodobňovala malého black bassa.
Ide sa na more!
Večer sme zvolili novú taktiku - more! Druhý deň ráno sme skoro vstali a smerovali s tvrdšími zostavami na pláž. Ako nástrahy sme zvolili voblery Team Cormoran a plandavky Cora-Z. Museli sme sa zabrodiť do vody aspoň po pás, pretože dno bolo plytké a pomaly sa zvažovalo do hĺbky.
Ako prvý vytiahol rybu Pavel. Všetci sme s úžasom pozerali na rybu prezývanú bajla, s telom podobným ako náš ostriež, iba s tým rozdielom, že telo mala striebristé s veľkými bodkami ako pstruh potočný, a preto sme si ju pomenovali potočák.
Potom sme aj my vytiahli zopár rýb, ale zábery boli iba kým vychádzalo slnko, potom ustali. Zhodli sme sa, že preskúmame ešte pláž a trošku zrelaxujeme. Karel našiel na pláži vyplaveného obrovského kalmára.
Naša výbava
Totálne vysilení sme došli do hotela, kde sme sa stretli s Marekom. Chceli sme chytiť aj nejaké veľké ryby, tak nás Marek v podvečer zobral na mólo do Las Palmas. Len čo sme dorazili, vybehli sme všetci z auta celí nedočkaví a nadšení pekným prostredím a začali chytať.
V týchto miestach sa vraj dá chytiť barakuda, tuniak a mero. Zvolili sme si rôzne druhy nástrah, aby sa hneď po prvom úlovku vedelo, čo naozaj funguje. Asi po 15 minútach prišiel Pavel s úlovkom lagarda; to je náramne dravá morská jašterica. Zaútočí aj na nástrahu veľkú ako je ona sama. Pavel ju chytil na malého smáčika olivovej farby. Počas rybačky sme preberali ako funguje ktorá nástraha, vobler či gumená rybka a ako pracujú vo vode.
Hlbšie do divočiny
O chvíľu Pavel vytiahol svoju prvú barakudu, ktorá merala asi 50 cm, čo dodalo všetkým potrebné sebavedomie a pokračovali sme až do zotmenia s prívlačou, ale márne. Keď Marek zakričal: „Chalani, na zajtra máme vybavenú loď!“, okamžite sme sa zbalili a išli na hotel sa psychicky pripraviť a nachystať si vybavenie.
Ráno som si privstal a okolo šiestej sme sa s Marekom vybrali na veľké black bassy do hôr k jazeru Ajagaures, ktoré bolo asi 40 minút od hotela. Keď vám niekto povie, že aj na Kanároch môže byť v horách ráno 10 °C, tak mu verte, lebo to tak aj bolo.
Kým sa slnko neukázalo v plnej sile, život vo vode bol na nule a samotné jazero neukázalo svoju krásu. Asi po dvoch hodinách vyšlo slnko a začala stúpať aj teplota vzduchu. Postupne sa mi ukazovala okolitá fauna a flóra, rozmanité porasty, stromy, palmy, kaktusy a oranžovo-hnedá zem. Prehovoril som Mareka, aby sme išli viac do divočiny, že si tam verím na väčšiu rybu, a tak sme sa dali smerom cez strmý breh a kráčali po vodnom zbernom kanáli, ktorý tam funguje asi 30 rokov.
Popod nás sa tiahol skalný reliéf do výšky približné 40 metrov a výhľad na celé údolie s jazerom bol úchvatný. Naraz som sa zastavil a presvedčil Mareka, že si tu chcem zachytať, ale prístup k vode bol dosť extrémny kvôli porastu kaktusov a strmému brehu, kde neviete, čo sa vám pod nohami zosype.
Dokončenie v budúcom čísle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
