Miesto, kde sa ťaží a upravuje piesok, zvykneme nazývať pieskovisko, prípadne pieskovňa. Po vyťaženom piesku vznikajú, pochopiteľne, veľké priestranné jamy a vo väčšine prípadov ich napĺňa voda. A tá býva zväčša čistá ako krištáľ. No a kde je voda, tam sú spravidla aj ryby. Ako si v týchto priezračných vodných lokalitách počína Lukáš Krása – tak to sa dozviete v dnešnom rozhovore...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Lukáš, v tvojej knihe sme si nemohli nevšimnúť tvoje sympatie k pieskovniam, čo ťa k nim viedlo?
Neviem presne, čo na nich tak zbožňujem. Možno zložitosť lovu kaprov ma neustále láka vracať sa k pieskovému brehu. V každom prípade v oblasti Polabia, kde žijem, je takýchto vôd dosť. Takže som na nich a na Labe spoločne vyrastal a vraciam sa k nim dodnes.
Aký je rozdiel medzi kaprou obsádkou z pieskovne a napríklad Labe?
Každá ryba, teda aj kapor, má za úlohu sa rozmnožiť. Na to potrebuje vyhľadať ľahko dostupnú a kvalitnú potravu. Okrem toho sa musí vyhnúť prekážkam, či už je to prirodzený nepriateľ alebo človek - rybár. S vyššou priehľadnosťou vody, ktorou pieskovne disponujú, sa zvyšujú schopnosti kapra. Jeho zmyslové ústrojenstvo je využité na 100 %. Kapor dokáže v čistej vode, bez väčších problémov posúdiť, čo je bezpečné a čo nie. V prípade odhalenia montáže alebo kmeňového vlasca, skúsený kapor zbytočne nepanikári. Naopak, dokáže vyselektovať bezpečné boilies, alebo akékoľvek iné návnady od nástrahy! Takže rozdiel vidím predovšetkým v tom, že kapry na pieskovniach majú dostatok času si všetko preskúmať, preto sú mnohokrát horšie chytateľné a nemusia sa vyrovnávať s premenlivosťou riečneho prúdu.
Dalo by sa teda povedať, že za predpokladu čistej vody a určitej skúsenosti rýb, je komplikovaný ich lov?
Raz som takto sledoval kapry na moravskej pieskovni. Kapry fúkali do guľôčok a prsnými plutvami ich hnali zo stráne (lavice) do hĺbky. Až tam sa v pokoji pustili do žrádla. Montáž s nástrahou zostala hore a kapry ju, samozrejme, úplne ignorovali.
Ako si reagoval na túto skutočnosť?
Prehodil som lavicu do hĺbky do 7 m, kde viditeľnosť bola už značne obmedzená a na dne sa nachádzal sediment. Až potom som docielil záber. Podobne sa kapry správajú aj v rybníkoch a riekach, ale v priehľadných vodách s väčšou istotou spoznajú, čo je na jedenie a čo nie. Akoby aj nie, veď kapor môže maximálne využiť svoj zrak a svoju veľkú zbraň - postrannú čiaru. Kapor v čistých vodách nadobúda oveľa väčšiu istotu a dokáže si v úplnom pokoji roztriediť návnady od nástrah. Mnohí z nás sa snažia ukryť montáže a olová do piesku alebo ich rôzne maskovať, a potom si okolo nich nakŕmiť. Zavše keď po čase plávame na člne pozrieť sa na miesto, zistíme, že na dne zostala jediná guľôčka. Samozrejme, tá naša! Ak chytáte v prikalených vodách, drobné chyby môžu byť prehliadané. Avšak pri love kaprov v extrémne čistých vodách musíte byť veľmi opatrní. Čo sa týka mňa, milujem lov v takýchto vodách. Nielenže sa čisté vody spájajú s pieskovňami, ktoré mám tak rád, ale úlovky v podobe akéhokoľvek kapra z nich pre mňa znamenajú veľký úspech a som na ne veľmi hrdý.
Aké náčinie na pieskovniach používaš?
Čo máte na brehu za výbavu nie je až také podstatné, ako to, čo prichádza do styku s vodou. Používam také jemné náčinie, aké situácia dovolí. Snažím sa používať back-lead (zadné olová na uloženie vlasca). Ako vlasec používam Seaquar a na koncovú montáž taktiež nadväzcový materiál z fluorocarbónu.
Dalo by sa riadiť heslom - čo nevidím ja, nevidí kapor?
Toto príslovie nie je až také výstižné, pretože kapor vidí inak ako človek a na odhalenie nebezpečenstva využíva, okrem zraku, aj iné zmysly. Hoci montáž niekedy nevidí, v podstate ju môže zaznamenať svojím hmatom alebo postrannou čiarou. Kapor nemá až taký dobrý zrak a je to jeden zo zmyslov, ktorý má podľa môjho názoru horší ako človek. Pripravené montáže si ukladám napríklad do metrovej hĺbky (viditeľnosť vody 5 m) a z člna ich považujem za nenápadné. Asi tak nejako si predstavujem, že vidí kapor pri zaostrení hallerovým zvončekom (sval, ktorý slúži pri zaostrovaní oka, pozn. prekl.). Avšak nie je to nejako vedecky dokázané. Myslím, že aj keby som sa mýlil, budú vám tieto pokusy jedine prospešné. Zistíte, že sa pieskovému dnu najlepšie prispôsobí nadväzec vyrobený z tej a tej šnúrky, či iných fluorocarobónov. Zámerne neuvádzam presné značky. Vždy je dobré presvedčiť sa osobne. Môžeme zistiť, ktorý zo štyroch druhov fluorocarbónu je najmenej viditeľný. To isté platí o háčikoch, šnúrkach a olove. Najhorším variantom pre pieskové dno je čierna šnúrka. Pri olove je dobré použiť totožné farby ako dno, alebo využiť nenápadnejšie kamene namiesto olova. Olová môžeme tiež maskovať, prispôsobiť dnu, nad ktorým prezentujeme svoju montáž. V porastoch priviazať vlascom k olovu rastliny a riasy. Na ílovitom i pieskovcovom dne obalíme olovo ílom. Jeho najväčšou prednosťou je prirodzený pach, farba a plastická vlastnosť. Môžete si ho vymodelovať, do akého tvaru chcete. V neposlednom rade po rozvírení dna menšími rybami sa íl začína pomaličky uvoľňovať a maskuje tak inak viditeľnú časť udice. Ak chcete, aby vám zostal na záťaži až tri dni, obaľte olovo a nechajte ho na slniečku zaschnúť. Každá farba vody je iná, ovplyvnená farbou podkladu; použite teda vlasec, ktorý sa hodí do vodného prostredia. Vlasce s prídavkom fluorocarbónu sú vždy odlišné od farby vlascov, postačí natiahnuť niekoľko metrov vlascov vedľa seba. Potom na člne skúmajte viditeľnosť vlasca v rôznych hĺbkach. Ešte musím spomenúť, že pokiaľ máte dlhšiu dobu vyvezené (nahodené), môže sa vlasec obaliť jemnými čiastočkami, a tým zväčšiť svoj priemer a nápadnosť. To sa väčšinou stáva po silnej búrke, ktorá zakalí dno. Aj v dobe padania peľu sa môže obaliť. Vlasec by sa mal na extrémne čistých vodách často kontrolovať. Jeho nenápadnosť ovplyvní vašu úspešnosť. Ja sám som zástancom pokoja pri vode, aj na vode. Snažím sa nahadzovať alebo vyvážať, ak je to potrebné, čo najmenej. Nastanú, samozrejme, okolnosti, keď musíte nahadzovať alebo vyvážať častejšie, ako by ste si priali. Sledujte preto vlasec, ak sa naň budú nalepovať častice, vytiahnite ho, tým dôjde k jeho očisteniu. Na jednej výprave som nemal dlho záber, preto som išiel člnom skontrolovať situáciu. Našťastie som zbadal asi v 5 metroch vlasec. Nedal sa nevidieť. Po troch dňoch vo vode (aj tak dlho som zvyknutý mať nahodené, ak je dovolený 24-hodinový rybolov) sa z vlasca s priemerom 25 mm stalo lano. Celý čas som záber očakával zbytočne. Začal som nahadzovať a po desiatich hodinách prišli zábery. V extrémne čistých vodách je každá maličkosť veľmi dôležitá.
Zmienil si sa o spätných olovách. Je ich použitie nutné?
Vyskladať vlasec ku dnu je osvedčenou taktikou pre väčšinu spôsobov lovu a v extrémne čistých vodách toto odporúčanie platí na 100 %. Je dobré poznať štruktúru dna a podľa toho, kde na ceste od vášho miesta k montáži je najväčšia hĺbka, tam spustite pripínacie olovo. Ak nahadzujete, dajú sa použiť olovká, ktoré vám pri nahodení túto funkciu aj splnia (pri nahodení sa olovo šmykne po vlasci a spadne medzi montáž a vás). V každých rybárskych potrebách by vás na tieto prípady mali vybaviť.
A čo kŕmenie? Platí niečo špecifické na pieskovne?
Myslím, že nie. Kapor má stále, až na výnimky, rovnaké potreby, teda nepoužívam nič neobvyklé, čo by som nepraktizoval na iných vodách. Len v období, keď je voda najčistejšia, používam na kŕmnych miestach kobercové zakŕmenie z malých peletiek, ktoré mi dno po výskyte ryby trochu podkalia. Jej rozpadom sa pri dne šíri vôňa, ktorá kapra rozptýli a zároveň mu sťažuje objavenie udice.
Sú nejaké periódy, keď je voda viac prikalená, teda je väčšia šanca na záber?
Mnoho faktorov ovplyvňuje priehľadnosť vody. Je dobré vedieť o revíri, ktorý navštevujete, kedy je voda najčistejšia a, naopak, kedy je najviac znečistená. Napríklad po roztopení ľadu je voda dva alebo tri týždne prikalená; keď sa nečistoty usadia pri dne, veľmi rýchlo sa prečistí. V letnom období sa voda zakalí namnožením siníc a „kúpačmi“, na jeseň sa zase prikalí vinou rozkladajúcich sa rastlín. Každá lokalita je však jedinečná a platia tu iné zákonitosti.
S pieskovňami sú spojené tzv. pieskovcové lavice, ktoré údajne rybári vyhľadávajú na lov. Skutočne ich tak intenzívne rybári vyhľadávajú?
Kapor je zvedavý živočích, a preto rád skúma zmeny v reliéfe dna. Ďalší dôvod jeho návštev lavíc je aj prítomnosť potravy, ktorej sa tu dobre darí. Kapor s obľubou zbiera potravu z hrán. Častou otázkou kaprárov je, ako dôveryhodne prezentovať montáž. Umiestniť ju na vrchol, pred lavicu, alebo snáď za ňou? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Ovplyvňuje to tvar lavíc, správanie a zvyky kaprov a mnoho ďalších aspektov. Dôveryhodnejšie je ukladať montáž na vzdialenejší svah lavice, na opačnú stranu smerom od rybárov. Veľa rybárov ukladá montáž na vrchol lavice; nevadí to, ak je lavica priestranná a plytká. Tu je po zime voda najskôr prehriata, čo kapry láka. To je tá pravá chvíľa loviť na vrchole plytkých lavíc alebo tesne pod nimi. V ostatných prípadoch by som odporučil využiť vzdialený svah lavice. Najlepšie je položiť montáž v blízkosti bentických organizmov. Lavice sú vhodné aj pre slávky, hlavnú potravinovú položku väčšiny štrkovísk. Mušle môžete lokalizovať olovom, ktoré po nich poskakuje úplne odlišne ako po piesku. Kapor navštevuje práve miesta s prítomnosťou slávok. Môžu byť aj nebezpečné, kvôli ostrým hranám lastúr. Mám vlastnú skúsenosť s ostrou mušľovou lavicou, keď mi nepomohli ani najodolnejšie kaprové šnúrky. Zachránilo ma až lanko na lov dravých rýb; tu však prezentácia nebola podľa mojich predstáv. Vymýšľal som ďalšie možnosti a nakoniec paradoxne fungovalo položiť montáž tesne pred vrchol. Keď kapry zobrali nástrahu, chceli sa jej zbaviť klesaním za vrchol, ale mňa sa ich podarilo otočiť vo chvíli, keď mierili k vrcholu. Využil som stratu ich stability, keď plávali hlavou nahor. Takže lov na pieskovňach môže byť tým pravým dobrodružstvom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
