Nymfy patria k najúspešnejším pstruhovým nástrahám, ktoré poznám. Pokiaľ by sme chceli hľadať podobnosť medzi týmito silikónovými nástrahami a ich živými vzormi, tak by sme asi dospeli k názoru, že nymfa sa podobá trocha larve vážky, trocha larve šidla a trocha larve potápnika a má určitú podobnosť s larvami mnohých ďalších druhov suchozemského hmyzu, ktorého larvy žijú vo vode. Stvoriteľom tejto nástrahy sa možno úmyselne, možno náhodou, podarilo skĺbiť v tejto nástrahe určité znaky viacerých živočíchov, aj keď vlastne nie je vernou kópiou ničoho. V tejto nástrahe sa skrýva niečo, na čo pstruhy reagujú naozaj výborne takmer na všetkých druhoch vôd...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Stvoriteľom tejto nástrahy sa možno úmyselne, možno náhodou, podarilo skĺbiť v tejto nástrahe určité znaky viacerých živočíchov, aj keď vlastne nie je vernou kópiou ničoho. V tejto nástrahe sa skrýva niečo, na čo pstruhy reagujú naozaj výborne takmer na všetkých druhoch vôd.
Podľa môjho názoru práve nymfa patrí k najuniverzálnejším nástrahám na lov pstruha. Existuje viacej účinných spôsobov vedenia tejto nástrahy; dovolím si tvrdiť, že pokiaľ nadobudneme potrebnú zručnosť vedenia nymfy, dokážeme ňou so slušnými výsledkami nahradiť všetky ostatné nástrahy na všetkých typoch pstruhových vôd.
Nemyslím si, že k úspešnému lovu rybár potrebuje detailne poznať biológiu ich živých vzorov, ale pre úplnosť sa budem snažiť aspoň stručne opísať premenu larvy vážky či šidla v dospelého suchozemského jedinca.
Obrie larvy
Šidlá a vážky sú si veľmi podobné a bolo by asi zbytočné rozpisovať rozdiely medzi nimi, pretože z pohľadu lovu to pre nás má asi minimálny zmysel, preto pre zjednodušenie budem larvy oboch volať „nymfy“. Oba druhy patria k suchozemskému hmyzu aj napriek skutočnosti, že väčšinu života prežijú pod vodou v podobe dravej larvy- nymfy.
Nymfa žije väčšinu života relatívne skrytým spôsobom života v spleti trsov rastlín, tŕstia a korienkov. Živí sa planktónom a rôznymi drobnými živočíchmi dna, z času na čas sa jej korisťou stávajú aj malé rybky. Larva šidla býva 2-3 cm veľká a larvy niektorých vážok bývajú skutočnými obrami dlhými až 6 cm.
Z pohľadu lovu pstruhov nás budú zaujímať oba druhy, ale najmä šidlá, ktoré sa vyskytujú v hojnejšom množstve. Väčšinu pobytu pod vodou žijú relatívne skryte a potravou rýb sa stávajú iba sporadicky. Pohybujú sa nenápadným plazivým pohybom.
Najzraniteľnejšie obdobie
Ale ako sa hovorí, „príde na psa mráz“, a to platí aj v prípade nýmf. Začiatkom leta sa zo škaredých nýmf liahnu dospelé elegantné vážky a šidlá. To je to obdobie, keď sú najzraniteľnejšie a dokonalý dravec sa stáva korisťou väčšieho dravca - pstruha.
Pohyb nýmf sa v tejto etape vývinu diametrálne mení a z nenápadného živočícha sa stáva výstredná a trhavým plávaním provokujúca korisť pstruhov. Nymfy sa v tomto období potrebujú preplaviť zo svojich úkrytov na suchú zem a akoby toho nebolo málo, musia sa trhavými pohybmi zbaviť svojho starého škaredého šatu a na súši sa premeniť v majestátnu prekrásne vyfarbenú vážku.
Toto liahnutie na niektorých vodách prebieha veľmi hromadne a pstruhy, okrem týchto nýmf, takmer nič iné nežerú a sú extrémne prieberčivé aj voči silikónovým napodobeninám nýmf. Len čo sa nymfa dostane na suchú zem, v relatívne krátkom čase sa z nej stane dospelý jedinec, ktorý kladie vajíčka na rastliny pod vodou, z ktorých sa vyliahnu nymfy a celý kolobeh sa opakuje.
Lov na dopad pri protiľahlom brehu
Pri tomto spôsobe lovu nemusíme vedieť nič, iba presne nahadzovať. Nahodíme čo najbližšie k protiľahlému brehu kolmo na prúd alebo mierne proti prúdu a nástrahu necháme voľne splavovať. K záberu dochádza väčšinou bezprostredne po nahodení, alebo keď sa vyrovnáva oblúk, čo zvýši rýchlosť vedenia nástrahy. Po zábere zasekávame s miernym oneskorením, aby ryba stihla nástrahu dobrať.
Podobným spôsobom lovíme aj za rôznymi prekážkami. Nymfa chytá v tečúcej vode úplne sama a všetok potrebný pohyb jej dáva prúd. Našou jedinou starosťou je udržiavať s nástrahou kontakt, zaseknúť a zdolať rybu. Pstruhy ju berú väčšinou s veľkou dôverou, preto zasekávame naozaj iba s miernym oneskorením, čím sa vyhneme nebezpečenstvu poranenia rýb pri jej hlbšom zažraní.
Ďalším faktorom, na ktorý by sme nemali zabudnúť, je hmotnosť hlavičky. Zastávam názor, že čím ľahšie, tým lepšie a prirodzenejšie. Hmotnosť, samozrejme, regulujeme v závislosti od sily prúdu a hĺbky vody, používame tie najtenšie vlasce a veľmi jemné prúty. Ja používam vlasec 0,08 mm a pri silnejšom prúde 0,10 mm; samozrejmosťou je jemný prút, ktorý odpruží výpady ryby a navijak s jemnou brzdou.
Pri love na túto nástrahu by sme mali používať výhradne háčiky bez protihrotov. Farby olive green a toad používam najčastejšie. Pre rybárov, ktorí radi experimentujú, by som odporučil farbu pink a dark orange.
Opísal som podľa mňa ten najúčinnejší spôsob lovu, ale univerzálnosť tejto nástrahy nám dovolí, aby sme ju úspešne vodili po dne, po hladine, po prúde či proti nemu; každý máme spôsob, ktorý preferujeme a ktorému veríme. Nymfa je tá pravá nástraha, ktorá nám naozaj dovoľuje experimentovať.
Lov na stojatých a mierne tečúcich vodách
Podľa môjho názoru rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje účinnosť nýmf na stojatých vodách, je hmotnosť hlavičky. Nástrahu vediem pomalými trhanými skokmi, medzi nimi nechávam nástrahu voľne prepadávať vodou. Pokiaľ je hmotnosť nástrahy príliš vysoká, nástraha padá rýchlo a neprirodzene. Pri opatrných a lenivých rybách sa mi osvedčili nástrahy bez záťaže alebo s minimálnou záťažou. Na všetko prídeme až po prvých hodoch, na ktorých vidíme či ryby berú poctivo alebo budeme musieť zostavu zjemniť.
Pstruhy môžu byť v závislosti od potravy či počasia v ktorejkoľvek vrstve vodného stĺpca, preto ich v prvom rade musíme nájsť a v tomto stĺpci viesť nástrahu väčšinu jej dráhy správnou rýchlosťou, čo nám umožní vhodná hmotnosť nástrahy a jemné náčinie.
V čistej stojatej vode sa zo pstruha stáva extrémne opatrná ryba s dokonalým zrakom, preto mi nedá nepripomenúť nenápadné správanie sa pri love. Pri čerstvo nasadených rybách však platí presný opak, pretože ryba si spája potravu s hlukom a ruchom, ktorý vzniká pri kŕmení. Väčšina nasádzaných rýb pochádza z umelého chovu, kde sú ryby kŕmené granulami, ktoré pomaly prepadávajú vodným stĺpcom. Toto kŕmenie v rybách ostane zakorenené dosť dlhú dobu a ryby ešte hodný čas po nasadení do prírody obľubujú pomaly klesajúce nástrahy, resp. potravu. U starších rýb tento potravný návyk postupne slabne a na stojatej vode na dopad nástrahy reagujú veľmi často únikom, čerstvo nasadené ryby zasa záberom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
