Môj príbeh sa začal pred siedmymi rokmi, keď som sa vydal do Talianska za prácou, ako jeden z mnohých zo Slovenska. Hneď po príchode do Južného Tirolska - Merana - ma očarili krásy tohto kraja. Nádherné hory, nespočetné množstvo kopcov, krásnych jazier, nádherných, čistých a ľuďmi nezničených riek a potokov. Ako pravého rybára ma srdce ťahalo na prechádzky k riekam Etsch a Passer, ktoré sa potom spoločne zlievajú pri Bolzane. Sú to nádherné, zdravé, horské rieky s prírodnými zákutiami, ktoré sa tiesnia v dolinách medzi obrovskými kopcami známymi pod menom Tirolské Alpy...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2012
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ako pravého rybára ma srdce ťahalo na prechádzky k riekam Etsch a Passer, ktoré sa potom spoločne zlievajú pri Bolzane. Sú to nádherné, zdravé, horské rieky s prírodnými zákutiami, ktoré sa tiesnia v dolinách medzi obrovskými kopcami známymi pod menom Tirolské Alpy. Passer je rozmanitá, divoká, nespútaná, neupravovaná a veľmi čistá horská rieka s veľkými kameňmi a vodopádmi. Etsch by som opísal ako jednotvárnejšiu upravovanú rieku, ktorá je častejšie nechytateľná kvôli roztápajúcim sa alpským ľadovcom.
Z brehu som so zatajeným dychom pozoroval život a pohyb v týchto riekach, tajomné húštiny a nádherne tône striedajúce sa s vodopádmi. Sníval som o možnosti zachytať si v týchto krásnych vodách a môcť si ich vychutnať ako rybár. Trvalo to zhruba rok, až kým som sa nestretol s domácim rybárom Rudym Schmidrom, ktorý mi otvoril cestu k môjmu rybárskemu snu. Je to dlhoročný rybár telom aj dušou, ktorý pozná každé zákutie týchto riek a prírody Južného Tirolska.
Chýry o rybách z týchto riek sa zdali neuveriteľné. Hmotnosť tých najväčších presahovala aj 7 kíl. V rieke sa nachádzajú pstruhy potočné, dúhové, sivone potočné a veľmi hodnotné pstruhy mramorové, ktoré si aj domáci rybári veľmi vážia.
Neopísateľné pocity
Slovo dalo slovo a jedného slnečného dňa som stál v broďákoch na brehu rieky Passer - už ako rybár. Moje pocity boli neopísateľné. S roztrasenými rukami som len sťažka naväzoval nymfy pri hučiacej rieke Passer. Ticho som zabrodil, prikrčil sa pod ovisnutý konár, ktorý vrhal tieň na hladinu tajomnej tône. Nymfy sa strácali v hĺbke jedna za druhou a zrazu krásny razantný záber, mierne preťahovanie, z ktorého som víťazne vyšiel ja.
Moj prvý „tirolák” meral 40 cm a mal krásne červené bodkované telo. Keď som chcel tohto fešáka zdokumentovať, Rudy iba neveriacky krútil hlavou (pre neho iba priemerný, bežný pstruh). Pre mňa však veľký úspech. Dnes, po šiestich rokoch chytania na tejto rieke a množstve ulovených rýb nad 50 cm, už iba s úsmevom spomínam na túto chvíľu. Ešte dnes si rád pozriem túto hodnotnú fotografiu s mojím prvým tirolským pstruhom.
Zatajoval sa mi dych a dreveneli nohy...
Začal som navštevovať túto rieku pravidelne a veľmi som si ju obľúbil. Obdarila ma krásnymi chvíľami a zážitkami pri zdolávaní bojovných, zdatných a do prasknutia vypasených rýb. Naučila ma novému postoju k prírode a k rybám ako takým.
Na tejto rieke lovím nymfami, keďže so suchými muškami nebol lov ani zďaleka taký efektívny. Osvedčili sa mi nymfy naviazané na háčikoch veľkosti osem až štrnásť. Miestnym dravcom rád ponúkam aj záťažovky s volfrámovými guľôčkami hmotnosti 2,8 g až 4,6 g. Často chytám na krátku nymfu, aj keď sú situácie, pri ktorých vidím pstruhy vyhrievať sa v plytčinách na okraji rieky, kde musím nahadzovať opatrne pár metrov pred seba.
A presne takto sa mi zjavil tmavý, väčší pstruh v jednej pomalšej plytčine a pri pohľade na jeho mramorové telo sa mi zatajoval dych a dreveneli nohy. Skúšal som šťastie menšími nymfami, no keďže nejavil žiadny záujem, vedel som, že moje šance klesajú - pri opakovanom nahadzovaní plachú rybu určite vyplaším.
Zo škatuľky som vybral starú známu mušku „red tag” naviazanú na rovnoramennom háčiku veľkosti číslo desať - ako záťažovú. Prívesná bola taktiež známa „marcovka”.
Výskal som od radosti
Moje nahodenie sa zdalo viac než zlé, keďže nymfa dopadla tesne vedľa jeho hlavy, no opak bol pravdou. Na pstruhov prudký útok som skoro nestihol zareagovať. Prút sa ohol a rozozvučala sa tá najkrajšia melódia pre rybára - zvuk odvíjajúcej sa šnúry cez brzdu navijaka.
Pstruh urobil krásny výpad až na druhú stranu rieky. Šnúru som udržiaval napnutú, no pritiahnuť som ešte nemohol, pretože v môj neprospech sa pstruh dal unášať prúdom. Prepadol malým splavom, kde sa konečne zastavil v hlbokej tôni a tam sa moje šance na úspešné zdolanie výrazne zvýšili.
Netrvalo dlho a po dvoch-troch pokusoch o podobratie sa konečne ocitol v mojom podberáku. Bol to nádherný pstruh mramorový (salmo marmoratus, pozn. red.), mliečniak, ktorému som nameral 58 cm. Vážil 2,2 kg. Jeho telo bolo fialovo-striebristé, robustná hlava a ostré zuby. Až donedávna to bol môj najkrajší úlovok. Výskal som od radosti a cítil sa ako najlepší rybár na svete.
Šťastena v ten deň stála pri mne
Veľmi rád by som sa s vami podelil o zážitok z môjho úlovku (konkrétne 23.9.2010), ktorý je zatiaľ môj najväčší. Ako každú jeseň, aj túto som sa s Rudym dohodol na rozlúčkovej rybačke na rieke Passer. Počasie nám prialo, bol teplý slnečný deň, voda krištáľovo čistá. Zabrodili sme relatívne neskoro, okolo pol deviatej, ale to nám nevadilo, podstatné bolo užiť si skvelý deň a vychutnať posledné chvíle rybárskej sezóny.
Ryby boli priemerne aktívne a darilo sa nám obom striedavo chytať kusy aj nad 40 cm. Jednoducho skvelá nálada a úplne vychutnávanie rybačky. Táto pohodovosť trvala až do chvíle, kým som v úplne plytkej vode nezbadal veľké, tmavé telo. Bez rozmýšľania som nahodil a ryba taktiež bez váhania zaútočila. Z toľkého adrenalínu som silno zasekol a boj sa začal. Pustila sa voľne po prúde a v prvých chvíľach mi vytiahla asi 20 m šnúry. Bolo mi hneď jasné, že nejde o pstruha dorastenca. Behal som s ním asi 60 metrov po prúde a boj trval zhruba 5 minút. Nebolo ľahké dostať ho na bližšiu vzdialenosť, pretože rieka je veľmi členitá, s nerovnakým dnom a silným prúdom.
Šťastena v ten deň stála pri mne a nemohol som uveriť vlastným očiam, keď som ho na druhýkrát úspešne podobral. Bol to mramorový pstruh so širokou chvostovou plutvou a mohutnou hlavou. Už v podberáku sa mi zdal veľký, no ešte som netušil, že práve tento pstruh by mohol byť tým mojím naj... Nameral som mu rovných 60 cm a po Rudyho gratulácii k novému osobáku som tohto bojovníka pustil späť do rieky.
Ešte hodnú chvíľu sme s Rudym diskutovali na brehu a ja som si vychutnával ten pocit, ktorý želám každému rybárovi. Chytiť svoju vysnívanú rybu! Krajší záver sezóny som si hádam ani nemohol priať. Verím, že v nasledujúcich rybárskych sezónach sa budem môcť s vami podeliť o ešte krajšie a väčšie úlovky. Touto cestou sa chcem veľmi poďakovať Rudymu, ktorý mi umožnil chytať na Passeri - mojej rieke snov!
Nebol som 100 % zástancom chyť a pusť, ale možnosť zachytať si na zdravej rieke plnej života, kde sa ryby púšťajú späť, vo vás zanechá pocit, že to je ten správny smer, ktorým by sa mal uberať každý rybár. Prinúti vás zamyslieť sa, či je vôbec nutné zobrať za každú cenu ulovenú rybu domov. Rieka vás za to obdarí tým, kvôli čomu vlastne každý rybár kráča k vode. Kvôli krásnym zážitkom.
Passer, moja rieka snov, zo mňa spravila úplne iného rybára, za čo som jej veľmi vďačný!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
