V predchádzajúcej časti som sa venoval základným požiadavkám na člny z pohľadu konstrukčnej bezpečnosti pre účely rybolovu. V dnešnej časti sa budem venovať bezpečnému správaniu sa v člne a z športového hľadiska aj niektorým zaujímavostiam z organizácie pretekov v love rýb z člna...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pre pohodlný a komfortný rybolov by malo byť v člne iba také množstvo loviacich, aby v ňom bol dostatok miesta pre pohodlné sedenie a základný pohyb všetkých osôb, miesto na výbavu a hlavne dostatok priestoru na manipuláciu s udicami – z hľadiska prívlače bezpečný priestor na neustále vrhanie nástrahy. Prívlačové nástrahy sú osadené aj viacerými trojhákmi, takže nebezpečenstvo a možné následky spôsobené zachytením spoluloviaceho hákom by mali byť každému jasné.
Alkohol rozhodne nie!
Pohyb v člne by sa mal obmedziť na najnutnejšie činnosti; státie v člne závisí od pevnosti podlahy a od stability člna. Presuny v člne musia byť vždy navzájom koordinované, aby sa mohli pohyby lode voči hladine kompenzovať a neprišlo napríklad k jej prevrhnutiu.
Nevďačná téma, ale veľmi dôležitá je zákaz alkoholu v člne. Najmä vodca plavidla musí pamätať, že v prípade havárie, alebo úrazu pri preukázaní požitia alkoholu bude sankcionovaný podobne ako vodič motorového vozidla. U osôb na palube pod vplyvom alkoholu sa zvyšuje riziko nesprávneho odhadnutia situácie s následným možným pádom do vody. Aj taká banalita ako vykonanie potreby v člne môže viesť k nešťastiu. Za týmto účelom si aj ostrieľaní morskí vlci nosia so sebou v lodi na more vedro a nemusia s „vytasenou pýchou“ balansovať vo vlnách na zábradlí lode.
Nemenej dôležitá oblasť je požiarna bezpečnosť v člne. V prípade spaľovacieho motora máme na palube väčšinou aj rezervnú nádobu s palivom, s ktorým v prípade potreby manipulujeme. Žiaľ, videl som už dobrodruhov dolievajúcich palivo s cigaretou v ústach. O paradoxe problému hasenia rozliateho paliva vodou som už písal v predošlej časti. Moment prekvapenia zo vzniku požiaru v lodi uprostred vodnej plochy bude kritickú situáciu iba zhoršovať. V podstate nie je čím hasiť a nie je kam utiecť.
Pripomeniem už iba, že za dianie v člne musí byť vždy zodpovedný iba jeden člen posádky, zväčša vodca plavidla, ktorý si aj určuje pravidlá správania sa a činnosti v člne.
Súťaže v love rýb z člna
Dosť bolo strašenia, poďme využiť čln na športový rybolov. Napriek tomu, že sa pri prívlači pohybujeme a vieme takto preloviť veľkú vodnú plochu, na veľkých vodných nádržiach je to iba zanedbateľné percento plochy, ktoré dokážeme z brehu obsiahnuť a musíme sa ešte spoliehať na to, že ryba sa zdržuje pri brehu. Ostáva teda ešte obrovská plocha, ktorá je výzvou skúsiť šťastie tak, že sa teda vyberieme za rybami my priamo na vodu.
Človek je od prírody tvor súťaživý, a tak sme sa rozhodli organizovať v tejto disciplíne aj vzájomné zápolenia. O samotnom priebehu niektorých podujatí som už písal, takže teraz je priestor na niektoré zaujímavosti súťaže.
Prvý dôležitý bod je počet členov z jedného družstva v člne a od toho sa odvíjajúci spôsob hodnotenia a kontroly úlovkov. Pri dvojčlenných družstvách sme narazili na problém rotácie mimo vlastný čln. Nie každý bol nadšený opustiť v rámci rotácie ako rozhodca vlastný čln a nechať ho riadiť niekomu druhému. Obavy boli o to väčšie, o čo drahšiu lodnú výbavu išlo. V ďalších podujatiach sme preto zaviedli 3-členné družstvá a takú rotáciu, že vlastník člna môže byť stále vo svojej lodi a túto riadiť. Na prvotné obavy o nosnosť člnov pre 3 osoby sme mohli zabudnúť už pri prvých pretekoch roka, keď väčšina pretekárov už nastúpila v nafukovacích člnoch v tvare V s pevnou podlahou a veľkostí 360/380. Tento typ sa ukázal ako dostatočne veľký na aktívny prívlačový rybolov pre dvoch pretekárov a jedného rozhodcu sediaceho v člne. Čln bol aj dostatočne stabilný v šíravských vlnách pri silnejšom vetre. Priestor v člne sa dá dodatočne relatívne zväčšiť tým, že môžno sedieť na plaváku člna s nohami spustenými do vody, čo je v lete na nezaplatenie.
Použitie sonaru
Zaujímavá činnosť, pri ktorej treba používať logiku. Samozrejme, že v zmysle zákona máme sonar počas lovu vypnutý, ale navigácia člna pomocou sonaru, zohľadňujúca aj také faktory ako smer vetra, prúdenie vody, reliéf dna a predpokladaný pohyb člna po vypnutí motora a bez ukotvenia robia z tejto časti rybolovu zaujímavú a dôležitú súčasť rozhodovania o vhodnom mieste začiatku lovu.
Bežne zaužívaná predstava o tom, že zapnem sonar a čakám, že uvidím ryby, je najmä na plytších vodách nereálna. V závislosti od uhlového rozptylu sondy sa môže stať, že plocha lúča pod člnom môže mať aj menší priemer ako 1 m. Pri väčších hĺbkach je plocha záberu, samozrejme, väčšia, ale signál ryby ešte zďaleka nemusí byť pravdivý. Sám som zažil, keď sonar ukazoval húf rýb, ale v skutočnosti tam nič nebolo, ale aj, naopak, pri prázdnej obrazovke sme ťahali jednu rybu za druhou. Závisí to, pochopiteľne, aj od správneho nastavenia sonaru v závislosti od teploty vody, od rozdielneho prúdenia vody pod hladinou, ale aj od hustoty vody (zamútená voda, planktón ...) atď.
Z tohto hľadiska je asi najrozumnejšie riadiť sa reliéfom dna a logikou, kde by asi ryba mohla byť. Tak ako skúsený rybár vie „prečítať“ tečúcu vodu z brehu, tak je dobré vedieť prečítať dno vodnej nádrže pomocou sonaru. Režim znázorňovania symbolov ryby považujem za hračku. V neposlednom rade vieme rybu identifikovať aj pomocou štandardného odrazu echa.
Hodnotenie úlovkov
Po dlhoročných skúsenostiach z prívlačových súťaží z brehu, kde sú v bodovaní dominantné ryby menších rozmerov, sme sa rozhodli aj trochu zariskovať a nastaviť bodovanie úlovkov v prospech väčších rýb. Na vodných nádržiach veľké ryby sú, tak prečo nesmerovať súťaže týmto smerom?
Prvá dilema však nastala na Zemplínskej šírave, kde organizátor chcel stanoviť spodnú hranicu bodovania na 30 cm. Z obáv sme ju znížili na 20 cm, ale sumár ulovených rýb ukázal, že v nasledovnom podujatí na tejto vode ju pokojne môžeme nastaviť na spomínaných 30 cm. Úlovky ostriežov nad túto hranicu boli bežné.
Spôsob prideľovania bodov za úlovky je progresívny v prospech väčších rýb. Vyššia spodná hranica a progresívne bodovanie už nútia pretekárov venovať sa väčším rybám. Príkladom boli preteky na Liptovskej Mare, kde taktika zameraná na ostrieže nemala až taký požadovaný úspech. Bodovali družstvá, ktoré sa zamerali cielene na zubáče, respektíve šťuky.
Verím, že sme uviedli do života atraktívnu disciplínu, ktorá priláka ďalších záujemcov. Výhodou je, že ide o voľnú súťaž, bez nutnosti registrácie družstiev cez administratívu SRZ.
V budúcej časti sa budeme venovať odporúčaným spôsobom lovu a nástrahám pre lov z člna.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
