S nástupom jari sa už o slovo hlási začiatok sezóny na pstruhových vodách. V tomto čase sa však ešte voda z rozpusteného snehu na mnohých miestach valí v korytách potokov a riek. Je ľadová a výrazným spôsobom ovplyvňuje aktivitu rýb. Do kariet nám ani nenahráva, že v tomto čase ešte nie sú na stromoch listy a je nutné sa pri pohybe popri vode dokonale maskovať. Ryby sa dajú ľahko vyplašiť ešte pred prvým nahodením. S pribúdajúcim časom nám však čoraz viac rastúca vegetácia umožňuje prístup do tesnej blízkosti dobrých miest. Nenápadný prístup k lovisku je kľúčový a rozhoduje o úspešnom love pstruhov. Vyskúšajte vtedy techniku vedenia voblerov, známu aj ako twitching...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
S pribúdajúcim časom nám však čoraz viac rastúca vegetácia umožňuje prístup do tesnej blízkosti dobrých miest. Nenápadný prístup k lovisku je kľúčový a rozhoduje o úspešnom love pstruhov.
Krátke rýchle prúty s tuhšou špičkou
S týmito sťaženými podmienkami na začiatku sezóny je potrebné sa porátať a prispôsobiť im aj techniku vedenia nástrah. Twitching (tvičing) je technika vedenia umelej nástrahy pomocou prudkých krátkych pošklbávaní rôznej intenzity za súčasného navíjania vlasca. Nástraha napodobňuje chaoticky sa pohybujúcu rybku, a týmto dráždi dravca k útoku.
Cieľom tohto spôsobu vedenia je spustiť aj u neaktívnych dravcov útočný reflex a prinútiť ich vyštartovať po nástrahe. Na prekvapenie sa to často podarí a vedenie nástrahy touto technikou býva úspešné. Túto techniku môžeme kombinovať aj s klasickým vedením alebo s prerušovaným navíjaním tak, aby nástraha ostala chvíľu stáť na mieste. Pstruhy často sledujú vobler aj niekoľko metrov, a práve neočakávaná zmena pohybu či prudké vyštartovanie nástrahy môžu byť tým rozhodujúcim faktorom, čo ich prinúti zaútočiť. Táto technika je podobná a pripomína vedenie veľkých jerkov používaných pri love šťúk.
Na lov si vyberáme krátke rýchle prúty skôr s tuhšou špičkou, aby sme boli schopní docieliť požadovaný pohyb nástrahy. Používajú sa hlavne štíhle typy voblerov s malou úzkou lopatkou, v zahraničí označované ako minnow, v dĺžkach cca 2 - 7 cm. Ich typickými predstaviteľmi sú už aj u nás známe a pomerne rozšírené voblery Illex modelových rád Tiny Fry alebo Flat Fly.
Pri veľmi malých vobleroch je najlepšie viazať ich priamo na vlasec voľným uzlom do slučky bez použitia karabínky. Pri väčších vobleroch už vhodne zvolená karabínka nezvykne mať vplyv na jeho chod. Pokiaľ je vobler vybavený vpredu na očku krúžkom, stačí viazať vlasec priamo napevno o tento krúžok. Samotný krúžok zabezpečuje dostatočnú voľnosť pri práci voblera.
Ľahké nástrahy – primeraný vlasec
Tento spôsob vedenia nástrahy sa však dá s úspechom aplikovať aj pri iných typoch umelých nástrah, aj keď najlepšie sa na to hodia spomínané voblery. Tie sú vyrábané ako vzplývavé (suspending), to znamená, že pri prerušení navíjania nestúpajú ku hladine a ani neklesajú ku dnu, ale ostanú vždy stáť v stĺpci vody. Výhodou je možnosť nechať splaviť vobler tam, kam sa nedá normálne nahodiť, či už kvôli veľkej vzdialenosti, alebo prekážkam medzi rybárom a predpokladaným stanovišťom ryby. Uloviť ich v týchto miestach nie je vôbec jednoduché, pretože nástrahu je nutné spustiť až do tesnej blízkosti prekážok. Zdolávaná ryba dokáže, najmä na malých potokoch, nádejné miesto dokonale vyplašiť a neostane nám nič iné, len sa pobrať ďalej.
Ľahkým nástrahám by sme mali prispôsobiť aj silu vlasca, aby sme boli schopní nahodiť do požadovaného miesta. S hrubším vlascom nebudú naše hody nikdy dostatočne dlhé a ani presné. Práve nahadzovanie dokáže výrazným spôsobom ovplyvniť konečný výsledok lovu. Hody k druhej strane alebo k prekážkam v toku musia byť čo najpresnejšie, pretože v prudkej vode bude vedenie nástrahy v tomto TOP mieste trvať len krátku chvíľu, kým prúd vody nestrhne vlasec. Môžeme sa pokúsiť nástrahu chvíľu pridržať za prekážkou a nechať ju tam pracovať. Niekedy nie je nutné ani navíjať a stačí nechať pracovať samotný vobler na napnutom vlasci za občasného pošklbnutia. Vedenie vždy treba prispôsobiť konkrétnym podmienkam na lovisku.
Farby voblerov
Nádejné miesto sa oplatí prechytať najskôr popri našom brehu a až potom hody smerovať kolmo na tok, či už k prekážkam v strede alebo k druhému brehu a dôkladne prechytať všetky zákutia, kde by pstruh mohol stáť. Práve pri takýchto hodoch sa uplatní technika twitchingu.
Okrem toho má však pstruh rád aj nástrahu ťahanú dole prúdom, takže netreba zabudnúť dať vždy pár hodov aj proti prúdu. Pri ťahaní dole vodou sa vobler nepotopí tak hlboko ako pri ťahaní proti prúdu. Hĺbka zanorenia sa dá ovplyvniť držaním prúta a rýchlosťou navíjania.
Pokiaľ nelovíme vyslovene na malom pstruhovom potôčiku, ale prechytávame nejakú väčšiu pláň, je dobré pri ubúdaní záberov zmeniť vobler a skúsiť inú farbu, prípadne aj iný typ s odlišným pohybom a hĺbkou zanorenia proti tomu predchádzajúcemu.
Z farebných kombinácií mám pri love pstruhov najradšej rôzne prírodné vzory, nebránim sa však občas vyskúšať vobler v oranžovej farbe či biely pri love nasadených dúhakov. Výber konkrétneho voblera bude vždy závisieť od podmienok na lovisku, od sily prúdu, od prekážok v toku, možnosti nahadzovania a tiež od obsádky rýb.
Twitching je technika využiteľná nielen pri love pstruhov, ale môžeme skúsiť viesť vobler týmto spôsobom aj pri love iných druhov dravých rýb, napríklad šťúk. Inštruktážne videá o tejto technike vedenia voblerov sa dajú nájsť a môžete si ich pozrieť napríklad aj na internetovom portáli www.youtube.com. Na základe týchto videí je možné rýchlo túto techniku pochopiť, osvojiť si ju a s úspechom ju využívať.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.