Je polovica októbra. Spolu s Dušanom a Paľom sedíme v aute. Cieľom našej cesty je Chorvátsko. Aj keď pre mňa je cieľovou rybou vždy sumec, tento rok máme v pláne skúsiť trocha intenzívnejšie loviť aj kapry. Informácie od nášho domorodého sprievodcu hovoria, že v posledných dňoch sa tu chytili pekné ryby. Vrásky na tvári nám však robí predpoveď počasia. Dva dni pred naším odchodom sa náhle ochladilo. Dokonca pri prechode prvých kopcov na maďarsko-chorvátskych hraniciach môžeme pozorovať sneh...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prichádzame do vopred dohodnutej lokality. Aj tá najpodrobnejšia mapa GPS začína mať problém. Ako môžeme všetci traja vidieť, prichádzame na územie, kde zastal čas. Dediny sú vyľudnené, všade stretávame len starých ľudí. Neskôr sa dozvedáme, prečo je to tak. Sme v úseku rieky, kde žije srbská menšina. Na mnohých prázdnych domoch v dedine vidno doteraz stopy po guľkách. Veľa pôvodných Srbov bolo po vojne obvinených a nemôžu sa vrátiť. Čakal by ich tu súd za vojnové zločiny a trest. Prichádzame do poslednej dediny, na jej konci nás už čaká Mičo. Na uvítací ceremoniál nie je dosť času. K vode potrebujeme dostať dva člny a obytný príves, nasledujúcich niekoľko hodín máme čo robiť.
Pôvodný plán padá
Po príchode k rieke zisťujem, že výška hladiny je veľmi malá. Domorodci vravia, že takúto nízku vodu si nepamätajú. Mne robí skôr starosti teplota vody. Tá klesla za posledných päť dní o sedem stupňov.
Vyberáme si miesto pre náš tábor. Príves parkujeme na konci lúky, za ktorou sa už začína zamínovaný les. V strmom brehu si musíme doslova vybagrovať plošinu pre prístrešok. Veľkú noru, nachádzajúcu sa asi dva metre od nášho miesta, pre istotu zavaľujeme kameňom. Potešiteľné je, že ešte predvčerom videl Mičo v týchto miestach v čistej a plytkej vode plávať veľké kapry.
Spúšťame čln. Už doma pripravená zmes boilies a partiklu klesá na dno. Obrovský počet rôznych druhov kaprovitých rýb plávajúcich v rieke, si vyžaduje veľké kŕmne dávky. Pre úspešnú rybačku je tu potrebných aj viac ako 20 kg zmesi denne. Napriek nízkemu stavu má rieka stále svoju silu. Na kaprové montáže musíme zavesiť až 200 g ťažké olová.
Prichádza večer. Konečne sme ako-tak zabývaní. Klesajúca teplota ma núti vybrať všetko moje oblečenie. Tesne nad ránom ukazuje teplomer -5 °C. Pôvodný plán, pri ktorom som mal spolu s Máriom odísť na jamu a tam stráviť nasledujúce dni, padá. Veľký prístrešok sme si nezobrali a mrznúť niekde pod celtou na stoličke sa nám nechce.
Posledná šanca - bolene
Pokúšame sa nachytať nástrahové ryby. Čo dokáže spraviť prudké ochladenie, zisťujeme na vlastnej koži. Pred piatimi dňami sa tu nedalo od feedra odísť. Nebol problém nachytať jalce, karasy, pleskáče a aj kapry. Dnes, za štyri hodiny, nemáme ani záber. Mičo, ktorý sa vracia z ranného vláčenia, nás oboznamuje so svojím výsledkom. Je totožný s naším: nechytili nič. To som na tejto rieke ešte nezažil.
Tesne pred zotmením sadám do člna a silným svetlom prehľadávam protiľahlé plytčiny. Nachádzam veľa menších rýb a jedného asi 10 kg ťažkého kapra. Z toho čo vidím je jasné, že veľké ryby, ktoré tu ešte pred pár dňami boli, sú preč. Po ďalšej mrazivej noci bez záberu, odchádzame s Máriom a Mičom hore prúdom. Posledná šanca ako sa dostať k nástrahovým rybám, je chytiť nejaké bolene. Po chvíľke vláčenia zacítim kontakt s rybou. Po krátkom boji vyťahujem z vody 70 cm dlhého boleňa. Ryba končí v prechovávacom vaku.
Meníme miesto. Mičo štartuje motor. Pohýname sa, keď vtom zrazu motor „zdochne“. Mičo zabudol, že vo vode máme ponorený vak. Ten končí natočený na vrtuli. Boleň v ňom je však po rane od lopatky vrtule mŕtvy. Výrazy, ktorými častujem Miča, si asi dokážete predstaviť. Okamžite mi sľubuje, že dnes mi nachytá toľko boleňov, koľko len budem chcieť.
Miestne ryby sa asi zbláznili
Cez deň podrobne mapujem dno okolo tábora. Vo vzdialenosti asi 120 m nachádzam v 7 m hĺbke na kraji koryta ležiaci strom. Práve keď na sľubnom mieste spúšťam podvodný plavák, začujem zvuk motora. Mičo sa vracia z dolnej jamy. Svoj sľub plní nad očakávanie. Roztiahnutý vak pri člne svedčí o slušnom úlovku. Kričí, že chytil 12 boleňov a jedného jalca. Zubáča ani sumca sa im však chytiť nepodarilo. Večerné rozjímanie pri udiciach mi spestruje zavíjanie šakalov. Tieto šelmy tu doteraz neboli, v tejto oblasti sa ukázali po prvýkrát. Tesne po polnoci počujem jeden zo zvončekov. Kým sa stihnem vymotať zo spacáku a zaseknúť, prút sa narovnáva a ryba je preč.
Ráno odchádzame s Máriom na hornú jamu. Správanie sumcov na nej už máme prečítané. Berú tu zhruba od siedmej rána do obeda. Na brehu zapichujeme stojany. Jeden po druhom vyvážame postupne všetky prúty. Keď je všetko konečne hotové, nahadzujeme aj feedre. Asi po hodine má Mário záber. Po niekoľkominútovom boji sa mihne pod hladinou ryba. Moje aj Máriove tipy, čo sme to vlastne chytili, vyvracia po chvíľke v podberáku končiaci tolstolobik. Takýto úlovok na kostné červy sme naozaj nečakali.
Len čo skonštatujeme, že to bola náhoda, ohýna sa aj druhý feeder. Nasleduje podobný súboj a v podberáku končí ďalší tolstolobik. Miestne ryby sa asi zbláznili! Tie, ktoré sa snažíme uloviť, nás ignorujú a tie, ktoré chytiť nechceme, nám berú. Blíži sa čas obeda. Je to chvíľa, keď sme sa tu takmer vždy dočkali záberu. Niečo pred dvanástou sa ozýva zvonček. Tri prudké šklbnutia znamenajú, že nášho boleňa určite atakuje sumec. Mário uteká k prútu. Ten však ostáva pokojný. Člnom ideme skontrolovať situáciu. Už mŕtvy odratý boleň visí len na jednom háčiku. Opatrný záber tentoraz sumcovi vyšiel.
Počasie zohráva svoju rolu
Je obed. Nemá zmysel ďalej tu sedieť a čakať. Balíme veci, štartujeme čln a odchádzame. Aj nasledujúcu noc klesá teplota pod bod mrazu. Záber od kapra ani amura neprichádza. Ráno spolu s Máriom opakujeme včerajší výlet. Udice vyvážame na tie isté miesta. Okolo desiatej zazvoní jeden z prútov. Mário je okamžite pri ňom. S natiahnutými rukami čaká na záber. Ten však neprichádza.
Asi o hodinu sa situácia opakuje. Udica sa znova slabulinko ohla. Už keď chcem zakričať aby sekol, sumec nastraženú rybu púšťa. Kontrolujeme prút. Nachádzame len prázdne háčiky. Na druhom člne k nám prichádza Mičo. Okrem dvoch malých šťúk nechytili za celé dopoludnie ani rybu. Je jasné, že nezvyklé studené počasie zohráva svoju rolu.
Po návrate do tábora sa pokúšame uloviť nejaké menšie ryby. Pri takomto ochladení 1,5 kg a väčšie bolene nie sú práve ideálna nástraha. Do večera chytáme na feeder maličkého pleskáčika a dokonca jedného asi 10 cm dlhého hrúza. Obe rybky napichujem na háčik a vyvážam. Dvakrát za sebou sa v krátkom intervale ozve zvonček. Zvedavý Paľo sa pýta, čo to bolo. S Máriom sa smejeme, hovoríme mu, že to robí šišmyš. Prekvapenému Paľovi svietim namiesto do vody, nad hlavu.
Po chvíľke konečne zbadá príčinu vyzváňania, loviaceho netopiera – chorvátsky šišmyš. Keď do rána nemáme ani záber a predpoveď hovorí stále o chladnom počasí, rozhodujeme sa, že nemá zmysel čakať na zázrak. Balíme všetky veci, lúčime sa s našimi chorvátskymi priateľmi a odchádzame.
Záver predĺženej sezóny
Oveľa príjemnejšiu tvár nám ukázala rieka na ďalších dvoch výpravách v zimných mesiacoch. Na tej prvej sa zúčastnili aj chlapci z poľského Relaxu. Aj keď cieľovou rybou nebol sumec, za tých niekoľko dní sa okrem takmer dvadsiatky zubáčov chytilo päť sumcov. Išlo o klasickú zimnú prívlač. Lovili sme v jamách z člna. Je potešiteľné, že aj pri denných mínusových teplotách sa tu cielene dali uloviť sumce. Najúspešnejšie boli trojky a štvorky kopytá. Najúčinnejšie sa ukázali modré a olivové farby.
Zdolané ryby neboli žiadne obry, jeden záber však stál za to. Po niekoľko desiatok minút trvajúcom boji, pri použití 40 g udice, 12-ky firelinu a 4-ky kopyta zrejme viac ako 50 kg ťažký sumec narovnal jigový háčik.
Druhá výprava koncom februára bola, čo sa týka lovu sumcov, úspešnejšia. Za štyri dni sa podarilo chytiť 18 sumcov. Tentoraz ich bolo v jame stiahnutých podstatne viac. Na sonari bolo vidieť niekedy až dva metre hrubú vrstvu nad sebou naukladaných rýb. Najlepším „sumcobijcom“ sa stal Mário. Najúspešnejšou nástrahou bol žltočervený Viper. Podarilo sa uloviť aj veľa pekných zubáčov. Najväčší z nich vážil takmer 10 kilogramov. Zabral na Relax Ohio v olivovej farbe.
Posledné dve výpravy ukázali, že pri ustálenom počasí a správnom výbere miesta, je lov na tejto rieke mimoriadne úspešný. Dovolím si tvrdiť, že v Európe nepoznám miesto, kde by sa v zimnom období dali v takýchto počtoch a veľkostiach loviť sumce a zubáče. Tieto dve rybačky ukončili predĺženú sezónu. Aj keď sa nám nepodarilo absolvovať všetky plánované výpravy, verím, že tento rok k nám bude sv. Peter ešte štedrejší. Teším sa hlavne na neprebádané vody východného Balkánu. Videá miestnych rybárov s polámanými prútmi a odtrhnutými šnúrami, ktoré mi poslal môj grécky informátor Andrej, sú výzvou, ktorá sa neodmieta.
Všetkým čitateľom do novej sezóny prajem veľa pekných rýb. Užite si pokoj načerpaný pri úspešných rybačkách. Veď práve o tom je tento krásny šport. Všetko dobré, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
