Skúsení pstruhári sa často na menej skúsených kolegov pozerajú s ľútostivým úsmevom – čo to ten chlap robí? Ako sa postavil pri hode? Ako to vedie nástrahu? – pýtajú sa v duchu. Začiatočníci často nemôžu pochopiť dôvody neúspechu. Čo to má znamenať? Ako to, že ty lovíš a ja nie? Akékoľvek pripomienky a rady bývajú ignorované z dôvodu neprirodzenosti a neúčelnosti. Bohužiaľ, jediná cesta ako byť úspešný, je mnohoročná skúsenosť a vlastné závery. Po rokoch pochopíme aj rady starých majstrov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Každý lovec pstruhov prežíva niekoľko štádií rozvoja svojich zručností. Mnohí z nich sa stanú po ulovení prvých väčších rýb (niektorí už po prvom úlovku) „majstrami“, ktorí poúčajú všetkých naokolo. Niektorí majú šťastie a sú úspešní už na prvej výprave a chytajú pekné ryby. Vtedy sformulujú teórie, ktoré budú fungovať navždy.
Bohužiaľ, pstruh dokáže ich fikcie neľútostne overiť. Po pár rokoch si pstruhár povie: „OK, už som dobrý. Už viem ako sa to robí“. Potom prichádza ďalšia pohroma na vode. Ďalšie nepochopiteľné zlyhanie. Vtedy si môžete zopakovať Sokratove slová: Viem, že nič neviem! Sám, po 30-ročných skúsenostiach, sa pri pstruhových riekach a potokoch čudujem ako stále odkrývam nové tajomstvá o mojich obľúbených rybách. Myslím, že nie je nič vzrušujúcejšie. S každou hodinou strávenou pri rieke získavame väčšiu úctu k prírode.
Ako sa kŕmia pstruhy?
Nezáleží na tom či sú to stojaté vody, alebo rieky, na každom revíri existuje určitá selekcia potravy. Teda vplyv na zábery nebude mať to, ako presne vyzerá naša nástraha, ale spôsob jej vedenia. Inými slovami, nezáleží na tom, či bude mať larva vážky štyri, alebo osem nôh, ale to, či sa v revíri vôbec nachádza takáto potrava a či ju dokážeme správne imitovať. Rovnako bodky, alebo pásiky na vobleri sú iba druhoradé, dôležitá je technika jeho prezentácie. Pokiaľ ide o rovnakú nástrahu odlišujúcu sa iba vo veľkosti, musí byť taká, aby zodpovedala tomu, čomu dáva pstruh prednosť.
Čo to vlastne znamená – prezentácia? V krátkosti – správne prezentovaná nástraha sa správa rovnako, ako „pokrm“, ktorý má imitovať. Drobné živočíchy, ktorými sa pstruh kŕmi, driftujú spolu s prúdom vody (v rôznych hĺbkach). Skoro na jar sa musia žaby plaziť po dne, hľadať pokojnejšie časti, aby nemuseli bojovať s prúdom. Čereble, slnečnice a plosky často menia vrstvy vody a hlaváče bránia hniezda ukryté pod kameňmi. Rojaci sa hmyz padá na hladinu vody a kladie vajíčka, potom končí svoj krátky život a nechá sa unášať prúdom. Čo z toho vyplýva? Každý už určite vie. Ako uhádnuť na čo si brúsi zuby veľký potočák pod spadnutým drevom? A to je už otázka toho, ako kto vie čítať vodu.
Umelá muška, alebo prívlač?
Ktorá z nich je úspešnejšia? Celkovo, na vode priemernej “obtiažnosti“, nemá dobrý prívlačiar takmer šancu prekonať muškára. Píšem „takmer“, pretože úspech je súčinom mnohých činiteľov. Rozhoduje aj šťastie. Muškárenie je takmer dokonalý spôsob ako odprezentovať každý pokrm pre pstruha. Samozrejme, existujú ťažké vody, alebo také, kde sa to s muškou skrátka nedá (zarastené brehy a pod.). Prívlač je tak oveľa všestrannejšia a univerzálnejšia metóda lovu pstruhov.
Techniku muškárenia delíme na tri metódy – suchá, mokrá a tzv. nymfa. Ako by sa dalo jednoducho domyslieť, v prvej metóde rybár imituje štádiá hmyzu unášané na povrchu vody. Najčastejšie ide o to, aby muška plávala po hladine bez tzv. brázdenia. Existujú však aj výnimky. Používame jemné prúty, plávajúce šnúry a tenké nadväzce. Zábery bývajú veľmi efektné a vzrušujúce. Táto metóda sa dá nazvať ako „elita muškárenia“ a mnoho rybárov sa orientuje výlučne na ňu.
V prípade mokrej mušky imitujeme nielen hmyz, ale aj väčšie živočíchy (ryby, žaby). Tento typ veľkých mušiek nazývame strímer. Používame silnejšie náčinie. Šnúry môžu byť plávajúce, potápajúce, alebo plávajúce s potápavým koncom. V závislosti od potreby sa lov vykonáva po prúde, naprieč prúdu, alebo proti prúdu. Podľa toho, akú nástrahu ponúkame pstruhom.
Nymfami sa nazývajú organizmy žijúce na dne riek a jazier. Ryby ich zbierajú zo dna, alebo z povrchu vodných rastlín a pod. Je to veľmi účinná metóda lovu! Aby nymfy vyzerali prirodzene, musia byť voľne splavované. Zábery registrujeme citom, alebo indikátorom záberu. Dobre vedená nymfa v rukách skúseného rybára je veľká zbraň prakticky počas celého roka. Mnoho ľudí ju však považuje za nemotorný, príliš efektívny, a tým málo športový spôsob.)
Lov na umelú mušku vyžaduje skompletizovanie špecializovaného náčinia a náradia a dlhého tréningu pod dohľadom skúseného muškára. Dobré ovládanie všetkých vymenovaných metód znamená mnoho rokov praxe. To znamená, že u nás je oveľa viac preferovaná a populárna metóda lovu na prívlač. Bežne sa používajú tenké vlasce (0,20 – 0,25 mm), alebo pletené šnúrky (0,08 mm – 0,12 mm), prúty, v závislosti od šírky rieky, od 2,1 do 2,4 m, vybavené neveľkým navijakom s dobre nastavenou a bezporuchovou brzdou.
Najpoužívanejšie typy nástrah pre prívlač sú: rotačné blyskáče, plandavky, voblery, gumy a jigy podobajúce sa na mušky. Každá z týchto nástrah má svojich skalných fanúšikov, ale aj svoj čas a miesto. Neexistujú dokonalé nástrahy – fungujúce v akýchkoľvek podmienkach. Iba vlastný rozum a cit rybára mu napovie, ktorú z nich kde použiť v danom mieste a čase a ako ju prezentovať. Skúsený prívlačiar dokáže vybrať nástrahu v každom mieste a čase.
Dve taktiky pri love pstruhov
V prvom prípade chodí rybár s prúdom rieky a vykonáva hody proti prúdu. Je to jednoduchá metóda a často ju realizujú adepti pstruhovej prívlače. Nedokonalosti hodu môžu byť skorigované nástrahou ťahanou prúdom. Pri tejto technike sú vhodné plávajúce, alebo pomaly potápavé voblery. Táto metóda je mimoriadne úspešná iba ak ju praktizuje skúsený rybár. V skratke – k rybám sa približujeme smerom od hlavy a musíme byť veľmi opatrní, aby nás ryba nezaregistrovala. Ak o nás vie, môžeme zabudnúť na akýkoľvek záber. Okrem toho, máloktorý naturálny „pokrm“ sa pohybuje smerom proti prúdu. Pre dobrú prezentáciu musíme perfektne ovládať náčinie, musíme byť trpezliví a musíme dobre poznať lovné miesto. Ak ryba zaberie, často sa stane, že „visí“ len za okraj papuľky. Okrem toho má silného spojenca – prúd rieky a ten jej pomôže sa oslobodiť. Týmto spôsobom neloví veľa rybárov.
V druhom prípade ide rybár hore prúdom a nástrahu vedie po prúde. Táto taktika si vyžaduje najvyššiu technickú zručnosť a fyzickú kondíciu. Pri správnom love máme zábery takmer pod nohami. Nástraha pláva spolu s prúdom, a v pstruhovi tak vzbudzuje oveľa menšie podozrenie. Zábery bývajú razantné a háčiky sú spoľahlivo umiestnené v rybej papuli. Súboj sa odohráva po prúde, čiže ryba ešte bojuje aj s prúdom a rybár má čas na kontrolu situácie. Ak máte problémy s kontrolou náčinia, vyskúšajte si to najprv pri love proti prúdu.
Najčastejšie problémy sa môžu vyskytnúť s navijakom. Loví sa veľmi rýchlo a precízne. Preklápač sa musí preklopiť pri jemnom dotyku a vlasec musí byť navíjaný rovnomerne a čo najtesnejšie. Pri love po prúde by sa nemali používať príliš mäkké prúty. Také, ktorých špička sa chveje ešte chvíľu po nahodení. Vtedy sa vlasec, alebo pletenka ovinie okolo špičky a znemožňuje navíjanie nástrahy.
Divoký pstruh, najmä na jar, keď je v dobrej kondícii, vie precvičiť všetky schopnosti rybára. Veľká ryba v tesnom mieste, zavalenom stromami, je skúpa na nejaké veľké výpady. Tu opäť, samozrejme, platí pokoj a skúsenosti. Budeme potrebovať dobré náradie a náčinie, vysoké čižmy, alebo brodiace čižmy (prsačky), polarizačné okuliare, šiltovku, podberák, malý pean a fotoaparát. Najlepšie taký, ktorý je odolný vode.
Pstruh by mal byť vo väčšine európskych krajín úplne hájený, teda mal by platiť zákaz jeho zabíjania. Neexistuje iný spôsob, ako zachovať populáciu týchto krásnych rýb na príslušnej úrovni. Nemôžeme budúcim pokoleniam vziať tento zázrak prírody!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
