Rád spomínam na časy, keď sme ako chlapci s lieskovým prútom v jednej a s kusom paprikového cesta v druhej ruke trielili na naše osvedčené miesta na ryby. Bolo nám vcelku jedno, čo sa na háčik zavesí, hlavne, aby sa na hladine robili krúžky okolo nášho plaváka počas záberov rýb. Väčšinou sme z vody ťahali neveľké plotičky a červenice a komu sa podarilo zapriahnuť a aj úspešne zdolať karasa, tak ten bol veru macher.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Plotica a červenica
S ploticami a červenicami sa stretol hádam každý rybár. Sú to neveľké rybky, ktoré sú takmer vždy pri chuti, takže bývajú pomerne častým, hoci zväčša nechceným úlovkom. Väčšine z nás pripomínajú rybárske začiatky z detských liet, keď práve tieto rybky spôsobovali neustále tancovanie našich plavákov na hladine, čím v nás prebúdzali driemajúceho loveckého ducha a vďaka tomu sa z mnohých z nás stali rybári na celý život.
Aj napriek tomu, že to boli práve tieto ryby, mnohí z nás ich nedokážu od seba rozlíšiť. Neboli cielene lovenou rybou ako nad všetky ryby povyšovaný kapor, a tak ich všetci hádzali do jedného vreca medzi „ biele“ ryby, vhodné akurát tak pre mačky a kačice, alebo ako nástražné rybky.
Plotica červenooká
Plotica patrí medzi naše najhojnejšie sa vyskytujúce ryby, ľahko sa prispôsobuje novým životným podmienkam a nájdeme ju takmer všade. Nech je to jazierko prostred dediny, alebo dajaká väčšia, či menšia rieka, plotica tu zväčša býva najhojnejším obyvateľom. Je dôležitou súčasťou našej ichtyofauny, lebo je zdrojom potravy väčšiny našich dravcov, ale aj vodného vtáctva.
Telo plotice je vretenovité, z bokov mierne sploštené, pokryté striebristými šupinami, u mladých jedincov s modravým odleskom v hornej časti bokov, čo je pre túto rybku dosť príznačné. Väčšie jedince (nad 20 cm) tento modravý odlesk šupín strácajú a ich šupiny získavajú odlesk do medena. Je to len jemnulinký nádych červenej na strieborných šupinách, výraznejší len u veľkých rýb, hlavne ikernačiek. Telo ikernačiek sa s pribúdajúcimi rokmi zvyšuje a dosť pripomína telo červenice. Samce zostávajú štíhlejšie.
Ústa má priame a oči sú sfarbené do oranžova, až červené. Toto je typickým znakom plotice, ale sfarbenie očí závisí aj od prostredia, v ktorom rybka žije, preto môže byť farba očí plotice od slabo oranžovej až do takmer červenej. Plutvy na spodnej časti tela, čiže prsné, brušné a análna, bývajú sfarbené od žlta až do oranžova. Chvostová a chrbtová plutva bývajú tmavšie, väčšinou v odtieňoch šedo-červenej. Chrbtová plutva je umiestnená na úrovni brušných plutiev, čiže priamo nad nimi.
Plotica sa živí živočíšnou, ale aj rastlinnou potravou. Hľadáme ju v blízkosti dna, alebo v stredných vrstvách vody, ale občas na ňu natrafíme aj tesne pod hladinou. Najčastejšie ju lovíme na kostniaky, kúsok hnojáka, ale rada si pochutí aj na kukuričke, alebo aj na rôznych cestách. Najlepšie výsledky dosiahneme s pohybujúcou sa nástrahou tesne nad dnom.
Najčastejšia veľkosť ulovených plotíc je okolo 20 cm, ale naše vody ukrývajú aj oveľa väčšie jedince, ktoré nezriedka presahujú aj 1 kg hmotnosti. Pre niekoho to možno znie ako dajaké sci-fi, ale verte, že také kusy tu plávajú. Sú už rokmi ostrieľané a dostatočne opatrné, takže ich ulovenie býva, povedal by som, vecou náhody. V zahraničí, hlavne v Anglicku, sú kluby rybárov zameriavajúcich sa na ulovenie kapitálnej ryby určitého druhu a nechýbajú medzi nimi ani plotičkári.
Červenica ostrobruchá
Kto aspoň raz v živote ulovil veľkú červenicu, isto mi dá za pravdu, že je to jedna z najkrajších rýb našej pôvodnej ichtyofauny. Jej žiarivo červené plutvy a zlatisté šupiny sú jednoducho nádherné.
Červenica nie je taká hojná, ako jej blízka príbuzná plotica a obľubuje skôr stojaté, alebo len mierne tečúce vody s množstvom vodného rastlinstva, medzi ktorým sa cíti bezpečne. Často ich vidieť vyhrievať sa tesne pod hladinou, prípadne ako zbierajú do vody popadanú chrobač. Je to ryba, ktorá takmer celý život prežije v blízkosti hladiny, o čom svedčí aj jej dohora smerujúca papuľka uspôsobená na zbieranie potravy z hladiny.
Telo má vyššie a z bokov viac sploštené ako plotica. Na rozdiel od plotice má ostro klenuté brucho s ostrým kýlom medzi brušnými plutvami a análnou plutvou a staršie jedince mávajú klenutý chrbát. Šupiny má o niečo väčšie ako plotica a na dotyk sú hladké, pokryté jemnou vrstvou klzkého slizu. Veľké ikernačky plotice sú na dotyk drsnejšie. Mladé jedince sú striebro lesklé, starším jedincom sa šupiny postupne zafarbujú do zlatista, ale všetko závisí od miesta ich výskytu. Najkrajšie sfarbené červenice nájdeme v husto zarastených odstavených ramenách riek, kde majú dostatok rôznorodej potravy.
Červenice sú pomerne častým obyvateľom aj v štrkoviskách, ale tie ani zďaleka nie sú tak krásne sfarbené a ani nedorastajú do takých rozmerov ako tie z riečnych ramien. Plutvy majú krvavo červené, hlavne tie na zadnom konci tela. Smerom ku hlave sú plutvy o niečo bledšie. Oči má sfarbené do žlta, zriedkavo s oranžovým nádychom (väčšie jedince). Chrbtovú plutvu má posunutú viac dozadu, až nad koniec brušných plutiev.
Rastová hranica je podobná ako u plotice a jedince s hmotnosťou blízko 1 kg sa zdajú byť akoby z iného sveta. Najčastejšie sa však podarí uloviť červenice do 20 cm. Táto veľkostná kategória je v našich vodách najviac zastúpená. Živí sa živočíšnou, aj rastlinnou potravou. Lovíme ju väčšinou na plávanú v tesnej blízkosti hladiny a vodného rastlinstva na kostniaky, cesto, ale dá sa loviť aj muškárením. Ku dnu ju dostaneme len v plytkých vodách.
Tieto dve rybky majú dosť, pre každý druh typických znakov, a aj napriek tomu si ich veľa rybárov mýli. A pritom stačí tak málo. Stačí si len pozornejšie prezrieť rybu, ktorú sme práve vytiahli z vody, aj keď to nie je nami túžobne očakávaný kapor.
Nabudúce si podobne porovnáme ďalšiu dvojicu výzorom si podobných rýb - nosáľa a podustvu.
ZNAK |
PLOTICA ČERVENOOKÁ |
ČERVENICA ČERVENOOKÁ |
TVAR TELA |
Nižšie, vretenovité, z bokov mierne sploštené, profil brucha oblý |
Vyššie, z bokov viac sploštené, brucho výrazne klenuté, staršie jedince majú klenutý chrbát |
ŠUPINY |
Stredne veľké, striebrolesklé s modravým odleskom u mladých, u väčších kusov s červenkavým nádychom |
Väčšie, striebrolesklé, väčšie kusy zlatožlté |
|
|
PLUTVY |
Prsné, brušné a análna žlté až oranžové, chvostová a chrbtová šedo-červené, chrbtová plutva je priamo nad brušnými |
Prsné a chrbtová bledšie, ostatné tmavo-červené, žiarivé, chrbtová plutva posunutá nad koniec brušných plutiev |
POSTAVENIE ÚST |
Priame |
Dohora |
OČI |
Oranžové až červené |
Žlté, zriedkavo sfarbené do oranžova, väčšinou u veľkých rýb |
MIESTO VÝKONU |
Patrí medzi naše najhojnejšie ryby a nájdeme ju takmer všade. Nerobí jej problém prekonávať prúdy, ale zároveň si rada vychutnáva prostredie našich jazier. Nie je až taká viazaná na vodné rastlinstvo, a preto ju možno uloviť aj na otvorenej vode. |
Uprednostňuje prehriate stojaté vody s množstvom vodného rastlinstva, v ktorom hľadá potravu a útočisko pred dravcami |
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.