Priehrady na Vltave sú po Labe ďalšie z mojich vyhľadávaných lokalít. Obľúbil som si ich najmä pre ich rozľahlosť, ale aj rozmanitosť, čarovné prostredie, a, samozrejme, aj celkom slušnú obsádku veľkých kaprov. Proste ponúkajú všetko, čo si môže zanietený kaprár priať.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Jasné, viem, že predovšetkým v lete je tu hlava na hlave. Preto sa sem snažím jazdiť mimo sezónu a vyberám si také miesta, kde najbližší rybár je najmenej niekoľko sto metrov ďaleko.
Lipno a bojovné kapry
Prvú z vltavských priehrad som spoznal Lipno. Bolo to zhruba pred pätnástimi rokmi, keď ma sem vzal práve onen kamarát Karel, o ktorom som písal vo februárovom čísle Slovenského RYBÁRA. Zhodou okolností to bola naša prvá spoločná výprava. Ešte sme sa vtedy príliš nepoznali. Stretli sme sa na nejakej rybárskej akcii a on mi rozprával o Lipne. Dokonca mi ponúkol, či tam s ním nechcem ísť na víkend, čomu som nemohol odolať. A tak sme vyrazili.
Aj keď bol jún, privítalo nás nevľúdne daždivé a chladné počasie. Vietor fúkal skoro ako pri mori, čo pre mňa, zvyknutého skôr na menšie vody, bolo niečo nové. Karel mi vysvetlil, kde je koryto, kam zvyčajne zaváža udice a kde vnadí. Kým som si zvykol na tmu, ulovil dva menšie kapry. Hneď sa mi pochválil, aké má pekné voňavé boilies, že kupoval guľôčku za korunu, alebo tak nejako. Kapry na ne reagovali naozaj veľmi rýchlo.
Ja už som si v tej dobe vyrábal svoje podľa vlastných receptov. Sprvu sa to nezdalo ako správna voľba. Prvý záber som mal až dlho potom, čo Karel zdolal niekoľko kapríkov. Lenže môj záber a následný ťah ryby vyzeral úplne inak, ako tie jeho. Len čo som prisekol a pootočil kľučkou navijaka, tak aby sa prepla voľnobežka na klasickú kontrolnú brzdu, začal ma extrémne silný ťah aj na tú veľkú vzdialenosť nekompromisne ťahať do vody. Aj keď som v tom čase už mal na svojom konte niekoľko kaprov nad pätnásť kíl, takýto silný ťah ryby som doteraz nepoznal. Donútil ma urobiť niekoľko krokov dopredu, až som skoro sekol o zem. Na chvíľu som sa zapotácal, silný ťah povolil a ryba bola fuč.
Najprv som stál ako obarený, ale potom som sa spamätal a čo najrýchlejšie vyrazil do vĺn, aby som sa znovu pokúsil prinútiť k záberu tú neskutočnú silu, ktorá ma pred chvíľu ťahala do vody. A trvalo to asi len dve hodiny a naozaj som sa dočkal. Tentoraz aj so šťastným koncom. Kapor to bol krásny, dlhý, ale vážil asi tak o polovicu menej, ako som očakával. A po ďalšom zábere som pochopil, že to nebola náhoda, že tunajšie kapry síce nie sú extra ťažké, ale veľmi bojovné. Že zdolať tunajšieho sedem-osemkilového kapra s pretiahnutým telom a kormidlom namiesto chvosta môže byť často náročnejšie ako súboj s bruchatým pätnásťkilákom na inej vode.
Nakoniec sme si počas onoho víkendu pekne zachytali. Aj keď každý inak. Kým Karel na svoje voňavé a výrazne farebné gule nachytal veľké množstvo rýb, žiadna z nich sa však ani zďaleka neblížila mojim, síce len niekoľkým, ale zato na túto vodu pomerne veľkým kaprom. Ja som, naopak, na svoje boilies nechytil kapra pod 70 cm. Od tej doby už som bol na Lipne len na dovolenke. Karel tam chodí na kapry naďalej. A v posledných rokoch tu spolu s kamarátmi nachytali celkom pekné ryby. Síce to nie sú tie dvadsiatky ako z Labe, ale mnohé z nich sa blížia pätnástim kilám, a ktovie, či sa čoskoro neobjaví aj nejaký zabudnutý lipenský mohykán.
Hněvkovice – vynechajte halibut pelety
Ďalšou vltavskou priehradou sú Hněvkovice. Aj keď som sa tu bol niekoľkokrát pozrieť, nikdy som tu kapry nechytal. Viem však o ulovených kaproch medzi pätnástimi až dvadsiatimi kilami, počul som aj o rybách presahujúcich túto hranicu. Skúsenosti mám až z nižšie položeného Kořenska, kde sa Vltava zlieva s Lužnicou. Aj keď to nevyzerá ako typická kaprová voda, aj tu sa dajú uloviť pekné ryby. Ja som tu pri krátkych vychádzkach nachytal ryby okolo desať kíl, ale moji kamaráti tu ulovili pár rýb okolo 17 – 18 kg. Takéto ryby sú tu však skôr výnimkou. Je tu aj dosť sumcov, takže ak budete kŕmiť, nepreháňajte to s halibut peletami, ak mramorovaný fúzač nie je váš cieľ.
Orlík - taktika striedmeho vnadenia tu veľmi nefunguje
Zrejme najzaujímavejšou priehradou vltavskej kaskády, je Orlík. Okrem Vltavy do neho priteká aj Otava a Kamenica. Osobne som chytal vo všetkých troch riečnych ramenách zásobujúcich Orlík. Každé z nich má svoje čaro, zákernosti ale aj zákonitosti. Kamenica je z nich najmenšia, preto, ak idete na veľké ryby, nie je to top voľba. Ale pozor, sú obdobia, keď vie prekvapiť.
Vltavské a otavské rameno sú si v niektorých ohľadoch podobné, aspoň čo sa týka správania sa rýb. Aj keď sú súčasťou priehrady a voda tu takmer neprúdi, ryby sa tu, najmä v horných partiách, správajú ako na rieke. Kapry, hlavne tie veľké, často plávajú pri hľadaní potravy dlhé úseky pozdĺž hrán. Niekoľkokrát som pozoroval, ako rybári niekoľko sto metrov nado mnou majú zábery, potom zrazu prestali vyrážať na vodu a o chvíľu boli ryby pri mne. Keď mne začínali ustávať zábery, videl som zdolávať rybárov podo mnou.
Nie je to však také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá. Kapry sa obvykle zdržia len tam, kde nájdu dostatok potravy. Ak ste teda navnadili len pár guľôčkami boilies alebo niečím, čo nie je pre kapry dostatočne atraktívne, pôjdu bez mihnutia oka ďalej. Možno jedného z nich chytíte, ale možno ani to nie.
Taktika striedmeho vnadenia tu jednoducho vo väčšine prípadov nefunguje. Ak chcete ryby aspoň na chvíľu zdržať, musíte obetovať niekoľko kíl návnady. Nemusíte na to zvoliť to najdrahšie boilies. Ak v blízkosti vás nikto nevnadí rovnako intenzívne ako vy, v pohode vystačíte aj s boilies nižších cenových relácií. Avšak vo chvíli, keď vnadí niekoľko partií pár sto metrov od seba, počas dvoch-troch dní bude väčšina veľkých rýb u tých, ktorí budú mať kvalitnejšie boilies. Potom to už môžete vyvážiť len lepším miestom.
Pozoroval som totiž veľmi zaujímavú vec: hoci dno Orlíka v týchto prítokových častiach mnohokrát pôsobí fádne, lebo je zanesené pomerne silnou vrstvou bahna, veľké kapry väčšinou berú len z niektorých miest. Kým ryby okolo ôsmich - desiatich kíl som ťahal takmer odvšadiaľ, tie naozaj veľké len z niekoľkých málo flekov.
Na Orlíku som to skúšal aj z veľkých hĺbok...
Pomerne zaujímavé na Orlíku je aj to, že ryby tu ani pri stúpajúcej vode nechcú brať z plytších miest. Bol som zvyknutý z iných priehrad, že kapry pri vysokej vode chodili do tráv do metrovej hĺbky, ale na Orlíku som málokedy chytil kapra z menšej hĺbky ako sedem metrov. Snáď len zjari, keď sa chodia vyhrievať ku skalám, je reálna šanca na úlovok z plytšej vody. Ale aj vtedy som bol úspešnejší v hĺbkach okolo 6 – 10 m, aspoň čo sa týka veľkých rýb. Pobrežné partie tu jednoducho nefungujú tak, ako by som očakával, alebo aspoň nie v častiach Orlíka, kde som chytal.
Niekoľkokrát som sa pokúsil aj o kapry z hlbokých častí Orlíka. Viem, že pred zimou sa na niektorých miestach lovia pekné kapry z hĺbok 20 – 30 m. Sám som tu chytil pekné ryby z 25 m a dokonca aj z 27 m, ale neboli to také veľké kapry, ako z miest okolo 10 – 15 m. Možno som s tými hĺbkami nemal takú trpezlivosť, akú by si zaslúžili, s postupom času si napriek tomu myslím, že kapry sa tu vo veľkých hĺbkach síce chytiť dajú, ale je to oveľa zložitejšie a pravdepodobnosť úlovku naozaj veľkej ryby nie je taká.
Slapská priehrada – zmiatli sme tamojšie kapry
Slapskú priehradu nepoznám tak ako Orlík, ale párkrát som tu chytal a bol som pomerne úspešný. Najradšej spomínam na výpravu, keď sme v priebehu dvoch-troch dní spolu so synom Kryštofom nachytali niekoľko krásnych kaprov cez 10 kg, vrátane 16 kg staršieho šupináča.
Podarilo sa nám vypozorovať, že na rozdiel od Orlíka sa tu ryby v určitých obdobiach rady zdržujú vo veľmi plytkých partiách, pretože hlbšia voda sa tu len tak neprehreje. A tak zatiaľ čo rybári v okolí nás nahadzovali do 7 – 12 m hĺbky, my sme udice ukladali do dvoch-troch metrov. A bola to správna voľba. Chvíľami sme jazdili aj každú hodinu zdolávať kapra cez desať kíl, zato rybári chytajúci v hlbšej vode neulovili ani menšiu rybu. O nejaké ryby sme síce prišli v prekážkach, ale bolo to len malé percento, väčšinu rýb sme dokázali dostať na voľnú vodu a tam úspešne zdolať. Vrcholom bol Kryštofov 16 kg kapor, ktorý nás na lodi vozil najmenej štvrť hodiny sem a tam, kým sa nám ho podarilo podobrať.
Napodiv sme nepotrebovali ani veľké množstvo návnad. Keďže sme chytali v pokojných zónach, dávali sme pri každom vyvezení zhruba pol kila boilies okolo montáže. Aby sme ryby trochu zmiatli, mali sme rôzne veľkosti boilies a časť sme ich aj rozpolili či rozštvrtili, aby mali odlišný tvar. Vďaka tomu a dokonale maskovanej montáži bolo pre kapry veľmi ťažké rozlíšiť nástrahu od návnad.
Ja už som od tej doby na Slapoch nebol, Kryštof sa tam však po pár rokoch vrátil. Z miest, kde sme vtedy chytali, príliš úspešný nebol, a tak to posledný deň zo zúfalstva zaviezol na protiľahlú stranu, kde je pri brehu rozsiahlejšia plytčina. A jeho snaha bola odmenená nádherným lyscom. Pre Kryštofa to bol nepochybne nezabudnuteľný zážitok, už len preto, že ryba mu zabrala vo chvíli, keď už mal zbalené všetky veci a chystal sa odísť domov. Vďaka tomu vyšiel rybu zdolávať bez podberáka, čo si uvedomil až na vode. Nechápem, ako to urobil, asi tú rybu musel doslova „ukecať“, že sa mu ju podarilo zdolať, podobrať do náručia, naložiť do lode a priviezť na breh. Už len kvôli tejto rybe by som sa rád na Slapy ešte niekedy pozrel.
Ryby tu síce rastú o niečo pomalšie ako na Orlíku, ale o to sú niekedy krajšie. Výrazne tmavé šupináče alebo atypické lysce sú nádhernou spomienkou na túto krásnu vodu, ktorá vás bude hriať aj pri dlhých zimných večeroch. A ak vás nebudú hriať spomienky? Potom už ostáva len dostatok dobrého vína alebo prívetivá náruč vašej drahej polovičky. V zime sa jednoducho človek musí nejako zahrievať, keď je vonku taká kosa!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
