A máme tu apríl. Vraj „najbláznivejší“ mesiac zo všetkých dvanástich mesiačikov. A akoby aj nie, keď sa začína 1. aprílom – dňom bláznov /to by sme my rybári mali mať popravde sviatok/. Tak nie doslova bláznov, ale je to deň pestiev, huncútstiev, vymýšľancov, nachytávaní – skrátka deň veselosti.
nezadaný
26.03.2013 (4/2013)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 102
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ono aj to počasie je v apríli také kadejaké. Také „aprílové“. Za deň sa dokážu vystriedať všetky štyri ročné obdobia. Ale čo tam po počasí, nám rybárom je jedno, či sa všetci čerti vonku ženia. Pán Iľko aj s Jurčovičom povedali, že je pekne, tak je pekne. A basta.
Ozaj, kolegovia muškárskeho oddelenia cechu Petrovho, ešte šestnásť dní a šviháme... Lež apelujem na niektorých z nás: opatrne s tým privlastňovaním úlovkov. Lebo poniektorí by najradšej vychytali potok či rieku za prvú polhodinu sezóny a... ale verím, že takých už je čoraz menej.
Ozaj, keď už som spomínal 1. apríl – kedy s vami niekto naposledy vypiekol? Lebo so mnou nedávno. Lež nevypiekol, ale napiekol. A bolo to excelentné a navyše sladké. Aj keď sa priznám, že nie som horlivý konzument sladkostí, či zákuskov a koláčov, čokoládovým lasagniam z tvorby majstra Tonka Baniara & synovia & ostatná família z Púchova, tak tým sa odolať nedalo. Skutočne. A keď som vošiel do ich sladkého kráľovstva do cukrárne Azalka, ako by som sa ocitol v rozprávke. Ťažko aj opísať, treba vidieť a zažiť. A na pomyselnom tróne tohto kráľovstva Anton 1. Baniar, ktorý, mimochodom, 9.3. oslávil abrahámoviny, takže dodatočne gratulujeme. Vítaj v klube, Toníku.
Umelecký dozor a kritiku má pod palcom kráľovná Mária, nasleduje princ Marek, ktorý si však založil vlastné kráľovstvo, zato však Michal je korunný princ – vyučený cukrár, princezná Andrea tiež na inom dvore a najmladší princ Dominik je vyučený kuchár. Takže slušná rodinná firma. A navyše hlava tejto rodiny je aj vášnivý rybár, i keď, ako sám vraví, toho času už nie tak veľa. Darmo, ak chce dnes niekto podnikať a ešte k tomu v gastronómii, tak ho to vcucne ako kapor boilies.
A tu už Tonko začína svoje rozprávanie, aj keď on je vraj na činy a nie na reči.
„Keď sa povie ryby a rybárstvo, moje spomienky sa posunú do detstva. Už ako chlapec som miloval prázdniny na Kysuciach vo Vadičove, kde som mal starých rodičov od mamy, ujov, tety bratancov... skrátka pre mňa raj na zemi. Krása prírody a hlavne čistá voda v potoku ma priam fascinovali. Viete si predstaviť desaťročného chalana ako v letných horúčavách skúma všetko čo sa nachádza pod kameňmi a koreňmi v potoku?
Spomienky na pstruhy, lipne či raky /tie boli zavše aj trochu bolestivé/ budú vo mne rezonovať po celý život. Ako som odrastal, prišla na rad prvá bambuska, potom laminátka a už mi to zostalo navždy. Len toho času... stále menej a menej, varenie a pečenie sa stávali čoraz väčším koníčkom, až mi to prischlo. Tiež navždy. No a prišla rodina, deti, práca, firma, takže, milé rybičky, len trpezlivosť, aj na vás príde...
A ako sa rodinka rozrastala a syn Michal dokončil cukrársku školu, kuchyňa sa stávala čoraz menšou a menšou, padlo rozhodnutie: zriadime si cukráreň aj s výrobničkou. Klasická cukrárina je síce pekná, no my sme chceli robiť niečo, čo u nás nikto nerobil. A tak mati, napeč buchty, zabaľ do batôžka a milý synu ta ho s tatom do sveta na skusy. Najprv to bola Praha, potom škola v Paríži, kurzy v Taliansku, Nemecku, Poľsku... a keď najmladší syn Dominik skončil kuchársku školu, tak pribudla aj reštaurácia „Kuchtík“, aby sme to mali ako sa povie na kompletku.
Tvrdá, a hlavne poctivá práca začala postupne prinášať aj ovocie a úspech. Tu je ich malý výpočet:
- Shanghai 2010 – celosvetová výstava EXPO
- Dubai 2011 – účasť na svetovej súťaži GUL FOOD Fest Emirates
- LOH Londýn 2012 – Slovenský dom
- Vínum Laugarício 2011
- Účinkovanie vo dvoch televíziách; skrátka je toho dosť. Ale poviem vám, že najradšej som vo svojom kráľovstve – v cukrárni Azalka a reštaurácii Kuchtík v Púchove. Budem rád, keď prídete. Trebárs na Pstruha plného sušenými rajčinami so smotanovým cestovinovým šalátom alebo na Čokoládové lasagne.“
A ja môžem len povedať, že ísť do Púchova za Tonkom Baniarom sa oplatí. Viem, čo hovorím. Pochutíte si.
A pevne verím že si pošmakujete aj v máji spolu so mnou a ďalším „Kuchárom na udici“.
Pekný apríl a príliš sa z neho nezbláznite. Pretože spomínaný máj je čoho čas?
Petrov zdar.
Čokoládové lasagne
Potrebujeme:
temperovanú čokoládu, čokoládovú mouse /po našom pena/, jahodovú omáčku
Postup:
čokoládu natemperujeme /rozpustíme/ a natiahneme na plech alebo tvrdú podložku. Urobíme si penu a to tak, že v pomere 1:1 zmiešame čokoládu so smotanou na varenie, ďalej vyšľaháme šľahačku a obe zmiešame. No a urobíme si jahodovú omáčku tak, že si najprv skaramelizujeme cukor, pridáme jahody a povaríme. Potom to všetko navrstvíme a keď to stuhne, vykrajujeme trebárs vo forme rybičiek. Veď sme rybári...
Pstruh plnený sušenou paradajkou, smotanový cestovinový šalát
Suroviny:
Filet zo pstruha
Sušené paradajky
Soľ
Biele korenie
Tymian
Postup:
Očisteného pstruha nakrojíme tak, aby sa nám ľahko plnil. Sušené paradajky nasekáme na drobné kocky a zmiešame s nasekaným tymianom. Osolenú a okorenenú rybu naplníme zmesou zo sušených paradajok a dobre zatiahneme do potravinárskej fólie. Varíme v osolenej vode pri 80 stupňoch, asi 10 minút.
Šalát
Suroviny:
Cestovina (podľa výberu)
Cibuľa
Zelené fazuľky
Kukurica
Citrón
Soľ
Smotana
Maslo
Postup:
Na olivovom oleji opečieme nadrobno nasekanú cibuľku do zlatista, pridáme zelenú fazuľku a kukuricu a krátko restujeme. Vložíme uvarenú cestovinu a podlejeme smotanou, necháme pár minút vyredukovať, pridáme maslo. Takto pripravenú cestovinu dochutíme soľou, korením a pokvapkáme citrónom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
