Pstruhové potoky – neuveriteľne krásne, často zarastené, neprístupné, niekedy rybármi úplne zabudnuté. Pod podomletými brehmi ukrývajú nejedno prekvapenie v podobe žltohnedých bodkovaných skvostov. A aj keď tu asi nenájdeme trofejné kusy, veľkosť je v tomto prípade vyvážená rôznorodosťou farieb, neuveriteľnou plachosťou a opatrnosťou rýb. Napätie a náročnosť lovu tak môže byť mnohonásobne vyššia, ako pri väčšine známych veľkých pstruhových vôd. Vitajte v skutočnom kráľovstve pstruha...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Okolo potokov sa dokážem túlať celé hodiny. V tomto prípade sú ryby až na druhom mieste. Pozorujem jarnú prírodu, ryby v priezračnej vode, hľadám nové miesta, občas niečo odfotím. Niekedy takmer zabudnem na svoju muškársku výbavu. Až neskoro popoludní, keď sa na hladine začnú objavovať prvé krúžky vyberám zo škatuľky osvedčené vzory...
Suché muškárenie
Rozhodne patrí k vrcholom v športovom rybárstve. Lov na suché mušky na menších pstruhových potokoch je vôbec jedným z najnáročnejších, ale zároveň aj najkrajších spôsobov lovu. Základným predpokladom je dokonalé zvládnutie techniky hodov a výborná priestorová orientácia. Rozšvihať muškársku šnúru si vyžaduje dostatok miesta nielen pred sebou, ale hlavne vzadu.
Okrem klasiky, preto využívame tzv. valivé hody, keď nepotrebujeme za sebou takmer žiadne miesto.
Výber mušky nie je npríliš áročný. Hlavne na začiatku sezóny uspejeme s väčšinou bežných suchých mušiek. Podenky, potočníky, neskôr aj chlpavky napodobujúce rôzne húsenice sú takmer vždy úspešné. Oveľa dôležitejšie je prirodzené ponúknutie mušky, bez toho, aby sme ryby vyplašili. Záber pstruha je takmer vždy celkom jednoznačný a ľahko pozorovateľný. Často pstruhy vyprovokuje k záberu brázdenie mušky po hladine v prúde. Večerný brázdený potočník je takmer tutovka aj na tie najopatrnejšie pstruhy.
Lov na „trepačku“
Pokiaľ nezvládame klasické suché muškárenie a chýba nám dostatok praxe, muška často končí vysoko v pobrežnom poraste. Pravidelné lezecké výstupy na stromy a kríky popri brehoch môžu mať blahodarné účinky na našu kondíciu, ale nervová sústava, pri zachraňovaní stratených podeniek, dostáva poriadne zabrať, ba môže až utrpieť vážnu ujmu. Ľahko sa tak môže stať, že sa pohodová rybačka a dobre naplánovaný relax pri vode, zmení na nočnú moru a trvalý odpor k muškáreniu, muškám, zelenej vegetácii, aj pstruhom...
V záujme prevencie preto odporúčam začínajúcim muškárom vziať si k potoku radšej dlhšiu muškárku a venovať sa jednoduchšiemu lovu na „trepačku“. V tomto prípade už však nejde o skutočné muškárenie, lebo mušku nenahadzujeme švihaním muškárskej šnúry. Šnúra na navijaku viac menej len odpočíva, ako doplnok. Použijeme dlhší koncový nadväzec tak, aby sa nám koniec muškárskej šnúry nezachytával a nedrel o očká.
Mne sa osvedčila päťková muškárka s dĺžkou 2,9 m, ktorú primárne využívam hlavne pri jazernom muškárení s pakomármi. Vytiahnem si asi 1 až 1,5 m koncového silónu, najlepšie s hrúbkou 0,18 mm a na koniec naviažem väčšiu suchú mušku. Mojím favoritom je potočník, alebo veľká žltá májovka. Potom sa opatrne, veľmi pomaly, pomedzi pobrežný porast snažím mušku spustiť na hladinu.
Vyberám si hlbšie jamy, kaskády a silnejšie prúdiace miesta, kde ma ryby spozorujú oveľa ťažšie. No často sa veľké pstruhy schovávajú v tôňach a zátokách s takmer stojatou zrkadlovou hladinou. Tu je nepozorované priblíženie zväčša otázkou dlhých minút, a niekedy len jemné zakmitanie špičky prúta nad hladinou znamená rýchly únik rýb do bezpečia pod korene.
Pri opatrnom zakrádaní sa neraz stáva, že pstruh divoko vyrazí za muškou, ktorá sa ešte ani len nedotkla hladiny. Sú to infarktové stavy, keď sa voda nečakane rozstrekne a ryba neomylne trafí svoj cieľ. Špička prúta sa prehne a muška, ktorá väčšinou pstruha len jemne škrabne, sa ocitá dokonale omotaná v kríkoch nad hlbokou jamou. A sme tam, kde sme boli...
V ideálnom prípade sa pstruh zasekne sám. Potom naozaj oceníme kvalitu a silu osemnástky nadväzca, ktorý nám udrží aj pekného pstruha mimo dosah ponorených koreňov, alebo úkrytov pod podomletými brehmi, kým sa k nemu nedostaneme s podberákom.
Strímer
Strímrovanie na malých pstruhových potokoch je takmer vylúčené. Môžeme ho vyskúšať azda len v reguláciách s rovnými nezarastenými brehmi. No tam zväčša chýba to najdôležitejšie – pstruhy. )
Na väčších potokoch lov na strímre oceníme hlavne na jar a po búrkach, pokiaľ je voda zvýšená, prikalená. Rovnako je strímrovanie účinné aj zavčasu ráno, alebo večer pri zvýšenej aktivite rýb. Pomalým vedením strímra popri brehu, poza prekážky a skaly sa snažíme napodobniť unikajúce čereble, alebo hlaváče. Rôzne fantastické pestrofarebné vzory sú vhodné hlavne na vysadené pstruhy dúhové, ktoré sa pred sezónou vysadzujú do lokalít so silnejším rybárskym tlakom. Dúhak, na ktorého sa na začiatku sezóny zameria väčšina rybárov, tak môže nepriamo chrániť pôvodné populácie pstruha potočného.
Nymfovanie
Lov na nymfy prekonal v poslednom období obrovský rozmach a prešiel radikálnymi zmenami. Výsledkom je mimoriadne účinný a efektívny spôsob lovu, ktorý sa určite rovná, a dokonca v mnohých smeroch aj prekonáva, lov na prirodzené nástrahy. O tom som sa mal možnosť veľakrát presvedčiť na niektorých nepstruhových vodách, kde tzv. „červíkari“ vôbec neuspeli.
Ale vráťme sa k pstruhom a potokom. Ako pri každom love je základom nenápadné priblíženie sa k rybám. Začíname od konca tône a lovíme proti prúdu. Pokiaľ si pstruhy nevšimnú našu prítomnosť, tak je potrebné dostať nástrahy čo najbližšie ku dnu, do blízkosti rýb. To docielime ťažkou volfrámovou hlavičkou na jemnom nadväzci. Používam zväčša priemer 0,14 mm, ale na prechytaných vodách aj menej. Okrem spodnej – záťažovky, dávam na bočný príves väčšinou zeleného, alebo hnedého malého kriváka. Univerzálna a účinná zostava, takmer na všetky typy väčších potokov, je hotová.
Pod splavmi a v hlbších jamách mením záťažovku podľa potreby. Nezmieňujem sa o presnej gramáži, pretože všetko je potrebné odskúšať podľa hĺbky vody, rýchlosti prúdu... Bočného kriváka mením len výnimočne, nakoľko si väčšinou vystačím s niekoľkými základnými osvedčenými vzormi. Prút by mal byť jemný – č. 4 – 5, v dĺžke okolo troch metrov.
Lov na tzv. krátku nymfu je veľmi jemný a často až prekvapivo účinný. Ale v porovnaní s „klasikou“ – lovom na suché mušky, mu jednoducho niečo chýba. Možno je to ladnosť pohybu muškárskej šnúry pri nahadzovaní, pozorovanie zbierajúcich rýb a sledovanie mušky na hladine. Neviem, ale snažím sa, pokiaľ je to možné, uprednostniť skutočné suché muškárenie.
Na záver si ešte považujem za povinnosť upozorniť, že na začiatku pstruhovej sezóny prebieha na niektorých potokoch prirodzený neres lipňa. Preto by sme ryby na neresiskách v žiadnom prípade nemali vyrušovať, alebo ich dokonca cielene loviť! Niektorí pstruhári bez problémov, aj niekoľkokrát, prešliapu neresiská a zničia tak ikry, alebo čerstvo vyliahnutý poter týchto ušľachtilých krásavcov. Ryby z prirodzeného neresu sú pritom najcennejšie a najlepšie prispôsobené pôvodnému prostrediu.
Berme si príklad z ochranárov vtáctva. Tí dôsledne chránia všetky hniezdiská, u vzácnejších druhov ich kontrolujú, monitorujú, dokonca aj kamerami, alebo fotopascami! Snažme sa preto aj my neresiská lipňa chrániť a zoširoka obchádzať. Chráňme aj ryby, ktoré sa potrebujú po nerese zotaviť. Onedlho sa nám akiste odmenia v podobe krásnych úlovkov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
