Príhovor
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Svoj búrlivý a verný vzťah k rybám a všetkému živému datujem do ranej mladosti. V čase, keď bolo sfúknutých šesť sviečok z narodeninovej torty, ktorú upiekla moja mama, bolo ponevieranie sa okolo močarísk, rybníkov a riek pre mňa samozrejmosťou. Vo voľnom čase som v prírode skúmal všetko podstatné i nepodstatné, živé a neživé.
Detská izba sa stala mojím malým výskumným pracoviskom, kde nechýbali fľaše so žubrienkami, žabami, mlokmi, ikrami či vodnými rastlinami. Svoje útočisko si v malých škatuľkách našla aj iná „zver“. Skrátka bol som živým dieťaťom na pohľadanie. Triumfálne príchody domov v zablatenom stave boli dotované „prepleskom“ zo strany rodičov, no umravnenie so žiadúcim účinkom neprichádzalo. Nepomáhal krik, kľačanie na kolenách pri radiátore, nepomáhali facky, nepámahalo nič. Pokus ohúriť, či pohladiť ma hudobným vzdelaním v podobe hry na mandolínu skrachovalo na celej čiare. Na počudovanie výsledkom môjho vzdoru a trucu bola prvá návšteva miestnej organizácie rybárskeho zväzu so skalopevným rozhodnutím - stať sa rybárom!
Ten pamätný deň vo mne zanechal ryhu. Vedno s otcom, držiac ho za ruku, vkročili sme cez obrovské drevené dvere do „zasadačky“. Za dlhým stolom sedelo viacero starších pánov, poväčšine fúzatých, sršiacich vážnosťou. Zo stien sa na mňa škerili vypreparované hlavy dravých rýb a bolo v nej ticho. Bol som vystrašený na smrť a veľa nechýbalo, aby som si necvrkol do gatí. No prvé slová pánov rybárov ma upokojili a nasmerovali na cestu, ktorú som si sám a dobrovoľne zvolil. Po absolvovaní rybárskeho krúžku som sa stal rybárom aj na „papieri“...
Rieka ma prijala do svojho inventára, prežil som v jej prítomnosti mladosť a prežívam pri nej aj starší stredný vek. Napomohla mi rozvinúť rybárske umenie, no vedela sa zachovať aj macošsky. Pokúsila sa o môj holý život, no nestalo sa tak.
Dodnes neľutujem, naopak, som veľmi rád rybárom. Od tej pamätnej návštevy rybárskej organizácie už uplynulo ďalších štyridsaťštyri rokov, no to malé a neposedné chlapča vo mne drieme stále. Rád sa túla s prútom v ruke, objavuje a spoznáva krásnu prírodu Slovenska. Napĺňa ho to. Vie oceniť krásu rybích druhov, vie rozoznať čo je správne a čo nie. Daruje rád späť vode to, čo jej patrí...
Opäť je tu apríl i otvorenie novej pstruhovej sezóny! Doposiaľ som nevynechal ani jednu. Dnes však už viem a vie to aj to chlapča driemajúce vo mne, že začiatok sezóny lovu pstruhov je o niečom inom. Možno o vzácnej rastline rastúcej pár krokov od miesta lovu, možno o... No na to musí prísť každý športový rybár svojím srdcom postupne sám!
Stiahnuť článok v PDF formáte.