Je polovica apríla. Naša výprava po 14 hodinách cesty prichádza do cieľa. V kempe nechávame nepotrebné veci a mierime k rieke. Rozbahnenou cestou sa pomaly dostávame k nášmu miestu. Tu na naše prekvapenie stretávame partiu baliacich sa českých rybárov. Na otázku, ako sa im darilo, prichádza odpoveď: „Chytli jsme asi 20 cejnů, jinak nic.“
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď sa ich pýtam, ako chcú s dodávkou a osobákom vyjsť odtiaľ von, kývnu s plecami. Na tejto partii vidím, ako ľahko možno podceniť toľko ospevovanú rieku Pád. Bez elementárnych skúseností a s prílišnou dávkou sebadôvery končia väčšinou podobné výpravy takto. Sľubujeme im, že ak zapadnú, tak ich vytiahneme.
Konečne sme kompletní
Spúšťame náš čln na vodu a začíname so sťahovaním. V peknom slnečnom počasí máme tábor do večera hotový. Podarí sa nám vyviesť aj 9 prútov. Po chvíľke odpočinku si sadáme k feedrom a do zotmenia prekonávame celotýždňový úlovok našich českých susedov. Noc prebieha pokojne.
Ráno odchádzam na letisko po Igora. Ten k nám prilieta zo Škótska. Cestou do Verony vidím, že počasie sa mení. Prechádzajúc okolo Pádu hore prúdom sledujem kaliacu sa vodu. Citeľne sa aj ochladzuje. Táto zmena neveští nič dobré. Po dvoch týždňoch otepľovania prichádza ochladenie. Zo skúsenosti viem, čo to bude znamenať. Sumce prestanú brať.
Letisko nachádzam bez problémov. Zvítam sa s Igorom. Pri rieke nás už chlapci čakajú s člnom na brehu. Poprevážame ešte jeho veci. Konečne sme kompletní a môžeme sa začať venovať lovu. Vyvážame ďalšie sumčiarky. Nahadzujeme aj na podvodné plaváky.
Kalná voda prichádza už aj k nám. To, že je kalná, by až tak nevadilo. Zlé znamenie je jej teplota. Z 15,5 stupňa z minulého týždňa sa ochladzuje na menej ako 12. Keď aj druhá noc prebehne bez záberu, skúšam vymyslieť niečo nové. V takejto špinavej vode vábiť nemá zmysel.
Prvý fúzač v člne
Niekoľko kilometrov od nás je však prehradená časť Pádu. Voda by tam mala byť o niečo teplejšia a menej kalná. V trojici sadáme do člna a vyrážame. Moje predpoklady sa plnia. Voda tu má 13 stupňov a je ešte pomerne čistá. Sumce sú síce opatrné, napriek tomu po troch jemných záberoch prichádza jeden silnejší. Sumcovi zachutili na chobotnici nastražené nádaje.
Po záseku a slušnom boji je o chvíľu náš prvý fúzač v člne. Števo, ktorý vidí vábenie na vlastné oči prvýkrát, konštatuje, že tento spôsob lovu je mimoriadne úspešný. Už za mierneho dažďa prichádza ešte jeden záber. Rybu nesekáme. Silnejúci vietor nás núti naštartovať motor a vrátiť sa späť. Aj túto noc rolničky mlčia. Hladina sa už začína zapĺňať plávajúcimi konármi a smetím.
Ráno sadáme do člna a ešte raz ideme vyskúšať včerajšie miesto. Števa tentoraz strieda Paľo. Voda je už aj tu o poznanie kalnejšia. Napriek tomu sa opakuje včerajší scenár. Niekoľko jemných záberov a nakoniec jeden úspešný. Darí sa nám uloviť aj druhého sumca. Silnejúci vietor nás neustále odfukuje zo starého koryta. V takýchto podmienkach vábiť nemá zmysel. Vraciame sa späť.
Kapry, ani sumce chuť na záber nemajú...
Podvečer sa pri nás zastavujú na dvoch člnoch Rakúšania. Pýtajú sa ako to ide. Keď im hovoríme, že sme chytili dva sumce, sú prekvapení. Hovoria, že oni sú už štyri dni bez ryby a v celom úseku, ktorý prešli, nikto z loviacich rybárov nič nechytil. Večer nechávame chlapov v tábore. Spolu s Paľom sadáme do člna a odchádzame k celkom sľubnému miestu. Medzi stromami sme včera objavili malý odtok z Pádu. Keď sme ho chceli preskúmať, pred člnom sa asi v dva metre širokom koryte pod jedným s kríkov objavil obrovský chvost kapra. Ryby sme sa takmer dotkli.
Čln uväzujeme tesne nad vstupom do lagúny. Poctivo čakáme až do polnoci, avšak ani kapry, ani sumce chuť na záber nemajú. Silnejúci dážď nás núti zdvihnúť kotvy a vrátiť sa späť. Ranný pohľad na hladinu rieky urýchli naše ďalšie plány. Obrovské plávajúce kmene, množstvo špiny a pena je už takmer všade. Doobeda ešte kontrolujeme objavený odtok. Cez kríky sa predierame ďalej. Po chvíľke sa pred nami otvára úžasná scéna. Na konci asi 200 metrov dlhej lagúny je silný čľapot. Najprv sme si z diaľky mysleli, že tam priteká z nejakej vyššie položenej rúry voda. Keď sme prišli bližšie, zistili sme, čo sa deje. Pred nami sa do ošiaľu trenia práve dostali stovky pádskych kaprov. Obrovské ryby ako šípy pretínali plytkú vodu. Našli sme si miesto a ani nie za hodinu Igor a Paľo ulovili po jednom peknom kaprovi.
Riadne oživenie
V noci nám už robia problémy plávajúce konáre. Aj keď sme mimo hlavného toku a prúty máme za prekážkami tesne pod brehom, počujeme na rolničkách ako sa špina zachytáva. Ráno všetko balíme a presúvame sa na kanál. Nafukujeme malý čln a postupne vyvážame 12 prútov. Voda je v tomto úseku pomerne plytká. Málokde presahuje 1,5 metra.
Krajné prúty vyvážame aj cez dvesto metrov ďaleko. Na takejto malej vode je to potrebné. Keďže sa pohybujeme blízko nastražených rýb (kanál má šírku asi 20 metrov), sumce aj napriek tomu, že sa snažíme byť ticho, na ryby vyvezené na druhú stranu už po druhom dni nereagujú. Väčšina záberov prichádza práve z najďalej vyvezených prútov.
Počas vyvážania desiatej ryby sa ozýva rolnička na druhom prúte. Ani nie po hodine prichádza prvý záber. Konečne sú vyvezené všetky udice. Pokojne sedíme v kreslách a kocháme sa tichom, do ktorého len sem tam jemne zacinká rolnička. Okolo deviatej prichádza druhý záber. Darí sa nám zdolať aj druhého sumca. O pol hodiny prichádza tretí. Do rána si neodpočinieme. Máme 11 záberov a zdolávame 8 sumcov. Nie sú to žiadne giganty, najväčší z nich má čosi cez 160 centimetrov. Určite je to však oproti hlavnému toku riadne oživenie.
Vábenie, ak to viete, tak je naozaj nebezpečná zbraň
Ráno ma čaká opäť práca. Treba povyvážať znova všetky prúty. Dnes máme zábery aj cez deň. Jeden menší sumec zaberá ešte pred obedom. Pred večerom prichádza záber na najďalej vyvezenom prúte. Paľo, ktorý je na rade, uteká k udici. Sumcovi sa nechce vyjsť zo zatopeného kríka. Paľo musí dotáčať a prísť až k rybe. Nakoniec sa sumec uvoľní. Na strmom brehu ma druhý Paľo drží za ruku. Takto visiac sa druhou naťahujem ku hladine a vyberám rybu von. Je to zrejme najväčší z ulovených sumcov. Má niečo cez 20 kíl.
Posledný deň nás sprevádza zima a dážď. Chlapi pomaly balia veci. Mňa ešte čaká povinnosť zaviesť nášho „Škóta“ na letisko. Lúčim sa s Igorom, dohadujeme sa, že ešte to tu na Páde párkrát skúsime. Posledná noc je bez záberu. Ráno nakladáme všetky veci, v kempe sa dávame do poriadku a za daždivého počasia odchádzame domov.
Aj keď vlani nepadol žiadny obor, predsa sa len z takmer „stratenej rybačky“ na hlavnom toku podarilo urobiť úspešný zájazd. Každý si mohol seknúť a zdolať svoju životnú rybu. Chlapi si mohli overiť, že vábenie, ak to viete, tak je naozaj nebezpečná zbraň. Dobrá nálada a relax nás sprevádzali počas celého pobytu, a práve o tom naše výpravy sú.
V novej sezóne prajem všetkým „sumcachtivým“ rybárom pekné úlovky, všetko dobré a veľa príjemných chvíľ prežitých pri vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
