Vždy ma poteší pohľad na čistú vodu. Mám rád horské potoky, kde si voda zachovala svoju jedinečnú krásu, neporušenosť, kde ma vždy privíta svojím sviežim dychom. Obdivujem vodopády, nespútanú silu prúdov, ktoré sa trieštia o skaly na drobné kvapôčky plné svetla. Svoju rieku poznám po hlase. Melódiu jej nezvyčajných tónov vydržím počúvať celé hodiny. Prinášajú mi pokoj a pohodu.
J. Š.
26.03.2013 (4/2013)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Krištáľovo priezračná, no zároveň krehká a zraniteľná je voda, darkyňa života. Aké tajomstvá ešte skrýva?
Voda – univerzálna tekutina, nevyhnutná podmienka života, nenahraditeľná, najrozšírenejšia látka na Zemi a pritom celkom jednoduchá chemická zlúčenina zložená z dvoch molekúl vodíka a jednej molekuly kyslíka. Množstvo superlatívov v takej jednoduchej podobe. A predsa, tých podôb môže mať voda nespočetne veľa. Od drobných kvapiek dažďa, rosy, snehových vločiek, kryštálov ľadu až po veľké zrkadlá jazier so svojimi unikátnymi obrazmi.
Voda v oceánoch, voda v riekach, voda v ľadovcoch, podzemná voda, pramenitá voda, voda nás obklopuje takmer všade...
No pre nás rybárov je voda predovšetkým prostredím pre ryby a ďalšie vodné organizmy.
Voda v našom ponímaní tiež skrýva svoje tajomstvá. Často majú podobu nečakaných, prekvapivých, alebo kapitálnych úlovkov, nevšedných chvíľ, nezabudnuteľných zážitkov. S vodou nás spája naša záľuba či vášeň. Správajme sa preto k vode slušne.
Veď len čistá voda prináša život. Umožňuje prirodzené rozmnožovanie rýb, ich vývin a rast. Ryby z čistej vody môžeme bez obáv konzumovať. Voda si zaslúži našu ochranu.
A aj keď je v neustálom kolobehu, jej zásoby nie sú nevyčerpateľné. Čistá voda je stále väčšou vzácnosťou. Nedopusťme, aby sa zmenila na odpornú, páchnucu tekutinu bez života. Ako sa budeme k vode správať, tak sa nám aj odmení, a to nielen úlovkami...
Túto krátku úvahu, obdiv, možno zamyslenie o vode, by som zakončil trochu netradične, básňou Milana Rúfusa.
Žasnúca báseň o vode
Zem bola ešte tohú vábóhú.
Vody však čosi cítia.
Voda už vie, že:
dediac po Bohu,
stane sa matkou Bytia.
Pokonnou matkou jeho zázrakov.
Nuž ako Boží vazal
od prapočiatku dejov
rovnako koná, čo On jej kázal.
Skvost Jeho ducha.
Opar zmyslový.
Nevieme ťa, či vieme?
Kto teba, voda, ako vysloví,
keď rybičky sú nemé?
„Koľko dní, toľko strát!“
hrozí náš slnovrat.
„Koľko dní, toľko strát!“
hrozí náš slnovrat.
No ty si Bytiu istota.
Ty vládneš oblakom
i v kvapke dažďa celá.
Ach, voda - matka života.
Už neviem, koľkokrát
pred tvojím zázrakom
mi báseň onemela.
Milan Rúfus
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
