Pstruh dúhový sa pre svoju rýchlosť rastu, prispôsobivosť a výbornú kvalitu mäsa stal jednou z hlavných chovaných rýb u nás aj vo svete. Jeho žravosť je v rybničných podmienkach skutočne obdivuhodná, a tak nečudo, že môže v intenzívnych chovoch dosiahnuť konzumnú veľkosť už vo veku jedného roka.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Pstruh dúhový je zároveň najčastejšie vysádzanou lososovitou rybou do našich rybárskych revírov. Ale patrí skutočne do našich vôd? Prevládajú tu jeho pozitíva? Alebo sa stáva nežiaducim konkurentom pre pôvodné druhy? Tu sa názory rybárov často úplne rozchádzajú...
Trochu histórie
Pstruh dúhový – Oncorhynchus mykiss pochádza zo Severnej Ameriky. Prvé ikry boli dovezené z Kalifornie do Nemecka už v roku 1881. Odtiaľ ho chovatelia ďalej rozšírili aj na naše územie. Hovorilo sa mu preto aj pstruh kalifornský dúhový. Keďže rástol rýchlejšie ako pstruh potočný a bol odolnejší proti chorobám, vyššej teplote vody a do určitej miery aj znečisteniu, začal sa jeho chov čoraz viac rozširovať.
Ryby sa vykrmovali mletým a predvareným hovädzím, alebo konským mäsom z porážok, či bitúnkov. Tržné – tzv. stolové pstruhy boli veľmi obľúbené hlavne v kúpeľných mestách ako napríklad v Piešťanoch, v Trenčianskych Tepliciach a inde. Skutočný rozmach chovu pstruha dúhového nastal až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v súvislosti so stále širším uplatnením granulovaných kompletných kŕmnych zmesí. Začala sa tak nová etapa priemyslového chovu, kde sa vo veľkej miere využívala už aj mechanizácia pri kŕmení, triedení a neskôr aj pri jatočnom spracovaní pstruhov.
Jeho kladné vlastnosti nezostali bez povšimnutia ani u rybárskych hospodárov. Pstruh dúhový sa tak už od prvého dovozu začal uplatňovať nielen v podmienkach rybničných chovov, ale aj pri zarybňovaní voľných vôd. Tu sa výborne prejavila jeho vysoká prispôsobivosť novým podmienkam, minimálna vyberavosť v potrave a vysoká žravosť. Pstruh dúhový tak predstavoval spestrenie obsádky našich druhov rýb. Bol vysadený dokonca aj do Štrbského plesa, Vrbického plesa, či do Morského oka.
Súčasnosť – stále obľúbenejší dúhak
Dnes sa pstruhom dúhovým pravidelne zarybňuje väčšina pstruhových či lipňových vôd. Niet sa čomu diviť. Medzi rybármi je veľmi obľúbený hlavne preto, že sa do našich vôd dostáva takmer výlučne v konzumnej veľkosti s hmotnosťou 250 až 300 g. A pritom približne za polovičnú cenu, ako rovnako veľká násada pstruha potočného, resp. menej ako tretinu ceny lipňa. Niekedy sa vysádzajú aj veľké dúhaky s hmotnosťou až niekoľko kilogramov. Väčšinou ide o vyradené matečné ryby, ktoré tak predstavujú spestrenie niektorých väčších rybárskych revírov. Rovnakej popularite sa takéto megapstruhy tešia aj na rybárskych pretekoch, alebo na súkromných rybárskych revíroch. )
Pstruh dúhový úspešne vyplnil aj medzeru v zdevastovaných podhorských tokoch, kde po zimných náletoch kormoránov nezostalo z populácie lipňa prakticky nič a zo pstruhov potočných len ojedinelé jedince. Ľahko dostupné násady konzumných dúhakov tak umožnili rýchle opätovné oživenie týchto vôd. Samozrejme, je to len dočasné riešenie problému, ktorý nezavinili rybári. Do jesene väčšinu z nich športoví rybári odlovia. Avšak vysadzovať drahé násady pstruha potočného, lipňa, či hlavátky preto, aby sa najbližšiu zimu stali opäť ideálnym krmivom pre invázneho kormorána, je čistým plytvaním. Pstruh dúhový sa tak pomaly dostáva do popredia, pred pstruha potočného a lipňa, a stáva sa hlavným druhom lososovitých rýb, loveným v našich rybárskych revíroch. Ale je toto ideálny stav?
Dúhak verzus potočák
Niet pochýb o tom, že pôvodná populácia rýb má vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte pred nedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných dnes často trpia nedostatkom vody. Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy, alebo dokonca úplne vysychajú! Nedostatočné prietoky znamenajú zároveň oveľa vyššie riziko znečistenia, zhoršenie podmienok pre prirodzený neres, rovnako aj obmedzenie potravnej ponuky.
Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak. Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenia nie je vôbec jednoduché. Niekedy nám práve násady pstruha dúhového môžu pomôcť udržať pôvodné populácie pstruha potočného. Hospodári cieleným vysadzovaním dúhakov, pred začiatkom pstruhovej sezóny, zamerajú pozornosť rybárov práve na tieto konzumné ryby. Pstruhy potočné tak zostávajú, do určitej miery, chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. No napriek tomu by som, hlavne do menších pstruhových potokov, dúhaka príliš neodporúčal. Obzvlášť nie tam, kde ešte prebieha prirodzený neres pstruha potočného. Aj tu do určitej miery funguje potravná konkurencia, ba dokonca aj kanibalizmus.
No zdá sa, že v tomto smere je stále úspešnejší a agresívnejší pstruh potočný. V žalúdku ulovených dúhakov som ešte nikdy nenašiel pstruha potočného, naopak, u väčších pstruhov potočných som bežne nachádzal menšie, zakrpatené dúhaky. Veľké jedince pstruha potočného sú už silne teritoriálne a kanibalizmus u nich nie je výnimkou. Pstruhy dúhové odchované na granuliach sa len ťažko učia loviť rybičky a postupne prechádzajú hlavne na bentickú potravu – kôrovce a larvy vodného hmyzu, alebo sa živia náletovým hmyzom. Túto potravu však dokážu dokonale využiť...
Kde má pstruh dúhový uplatnenie
Dúhak si rozhodne nájde svoje miesto vo väčších pstruhových a lipňových vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v stojatých pstruhových vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Nie sú výnimkou prírastky pol kila ročne, u väčších jedincov dokonca ešte viac. Úlovky niekoľko kilogramových dúhakov z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, ale aj z Dunaja, Gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu, a ďalších vôd nám to potvrdzujú.
Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov a rovnako aj ich stolová hodnota je porovnateľná s lososom. Ba povedal by som, že ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž odchované na prirodzenej potrave a aj ich sýtočervená farba svaloviny nie je zo syntetiky, ale z čisto prírodných karoténov. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia! Potom sa nám aj pstruhy odmenia neuveriteľným spôsobom v podobe výnimočných úlovkov.
Samozrejme, to nie je len úloha rybárskeho hospodára, rybárskej stráže, Rady SRZ..., ale každého z nás. O revíry sa totiž treba neustále starať, nielen za každú cenu loviť ryby. Žiaľ, súčasná filozofia funguje tak, že pokiaľ si ja nevezmem vysadeného pstruha, tak ho vezme niekto iný...
Zvýšená ochrana pstruha potočného je už nutnosťou!
A nielen pstruha potočného, ale rovnako aj lipňa. Zatiaľ ich zvýšená ochrana nie je priamo v zákone, ale aj dnes je dosť možností ako ich viac chrániť. Najjednoduchšie je zvýšenie lovnej miery. Napríklad zvýšenie na 35 cm by mohlo zabezpečiť, aby sa z revíru nevylovili všetky matečné ryby. Tie sú základom pre prirodzený neres a zdrojom kvalitného životaschopného potomstva. Prírode je potrebné pomáhať, ale nie ju zastupovať. Preto sa nespoliehajme len na zarybňovanie. Násad nemusí byť vždy dostatok, otázna je aj ich kvalita, schopnosť následného prirodzeného neresu, rovnako aj ich genofond a časté sú aj rôzne ochorenia a deformácie spôsobené príbuzenskou plemenitbou.
Zriadenie chránenej rybej oblasti je ďalšou možnosťou ako chrániť pstruha potočného, lipňa, rovnako aj ďalšie ryby. Každej vode prospeje aspoň malý úsek, kde môžu ryby nerušene rásť a rozmnožovať sa. Určitý kompromis predstavujú revíry „Bez privlastnenia si úlovku“. Aj to je jedna z možností, ako sa na rybárskom revíri nevzdať športového rybolovu a zároveň udržať vyššiu hustotu obsádky rýb. Dnes je stále viac športových rybárov, ktorí úplne všetky ulovené ryby púšťajú. Pokiaľ potrebujú ryby na konzum, tak si ich radšej kúpia v obchode. Väčšinou to robia z presvedčenia, že práve takto naše ryby a prírodu najviac chránia. Je na tom časť pravdy, ale tiež to nie je úplne ideálne riešenie.
Pokiaľ chceme prírodu skutočne chrániť, tak by sme mali využívať predovšetkým naše miestne zdroje a rozumne hospodáriť. Aj pstruhy z obchodu sú predsa odchované na kŕmnych zmesiach, ktorých podstatnú zložku tvorí rybia múčka. Tá je vyrobená z rýb odlovených v oceáne, následne spracovaných, vysušených, prepravených cez pol zemegule, ďalej upravovaných miešaných, granulovaných, opäť sušených, balených a prepravovaných... A to je len krmivo! Navyše, aj zdroje týchto „kŕmnych“ rýb, sú obmedzené. Ďalej sa k nám konzumné ryby musia prepraviť, chladiť, alebo mraziť... Koľko je na to všetko potrebnej energie, pohonných hmôt...? Čo to stojí prírodu?
Pstruh dúhový nepredstavuje ohrozenie našich pôvodných lososovitých rýb
Načrtol som tu niekoľko problémov spojených so pstruhom dúhovým, a nielen s ním. Sú tu ďalšie otázky týkajúce sa hospodárenia, rybožravých predátorov – kormorána, vydry, ale aj zarybňovania – napríklad veľkosti násad, vhodnej doby na zarybňovanie a ďalšie.
Faktom však zostáva, že po viac ako storočnej histórii pstruha dúhového v našich vodách neboli zaznamenané jeho negatívne dopady na populácie našich pôvodných druhov rýb, alebo nebodaj ich vytlačenie.
Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Zaujímavé je, že nebolo dokonca preukázané ani úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovaných násad. No ani pstruh potočný ani dúhak nám problémy pri obhospodarovaní pstruhových a lipňových vôd nepomôžu vyriešiť. Dúhak, rozhodne má svoje miesto vo väčšine našich vôd, ale aj tu je potrebné jeho vysadzovanie zvažovať, nerobiť unáhlené, paušálne rozhodnutia. Len tak sa stáva prínosom pri hospodárení a obohatením našej ichtyofauny.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
