Včera to bolo zaujímavé, rybu som k lodi dostal len ja. Večer sme sa tak troška dali do debaty, kde bol zvedavý predovšetkým Thomas. Zaujímali ho najmä odpovede ohľadom teórie veľkosti nástrahy a vedenia. Kde urobil chybu? Odpoveď bola jednoduchá, nikde.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Je to tak trocha o cite a o šťastí. Skúsil som mu vysvetliť moju teóriu, kde ten sumec stojí v rieke. Aj hrabanie sa v mojej škatuli nezostalo bez následkov. Jeden zelený krásavec zmenil miesto pobytu. Zo Slovenska sa vysťahoval do Francúzska. Že by aj ten cítil väčšiu možnosť uplatnenia tam?
Počasie hlásili brutálne, vietor s rýchlosťou až 80 km/h neznie lákavo, lenže teraz je to úplne bombové. Bezvetrie, ticho pred búrkou. Fanatizmus víťazí a ide sa von! Ešte je tma, ale už vyrážame. Výbava je štandardná ako pri iných lovoch, šnúra FIN Exact 8 nesmie chýbať na cievke prototypu navijaku od značky Delphin. Neďaleko od prístavu je pekáreň, kde kupujem čerstvé bagety, tieto milujem. Počas spúšťania člna na vodu už aj mastím jednu z nich. Smerujeme hore k mostu, sumcov tam bolo včera ako maku. Takže pred nami je 20-minútová jazda. Sútok kanála s hlavným tokom je tým bodom, kde sa zastavujeme. Každý si vyberá svoj „meč“ a ide sa do práce. Thomas po včerajšej akcii na vertikal zabúda. Nie je na to vhodná chvíľa a naväzuje zelený penový vobler. Elektromotorom usmerňujem čln do prúdu a ideme prechytať úsek.
A do čerta, čo sa stalo?
Sme na ceste asi len 5 minút, keď sa čln po rachote na chvíľku zastavuje. Úder je však taký, akoby sme vrtuľou trafili kameň. Zhrozený kontrolujem motor, ale žiadne známky poškodenia. Rozmýšľam, veď elektromotor mám hlbšie, do lode zase vrazil sumec! Sme na dobrom mieste. Rozdelili sme sa takto: vpredu Thomas, v strede Anti a vzadu ja. Thomasovi nechávame prvenstvo, lebo dnes môže ostať len do obeda. Nech si chytí svoju rybu, či dokonca ryby! My ešte máme času dosť.
Prúdom sa dostávame k jednej malej kamennej hrádzi, kde chalanov upozorňujem, že v trocha väčšej hĺbke je konár. Thomas hádže ako prvý na najlepšie miesto. Gratulujem mu, lebo som si ten bod vyhliadol aj ja. A hod neostane bez povšimnutia, vejár krásneho sumca sa otočí za jeho nástrahou. Je však troška ďalej od miesta dopadu, takže útok sa nekoná. To si myslíme my, ale keď Thomas začne rýchlo navíjať, seká! Sumec chytil vobler a vyráža popod čln, kopanec a ani hladinová bomba sa nekonali. Nasal nástrahu a vybral sa do hĺbky. Je to krásna ryba, hneď to vidíme.
S Antim fandíme a dávame pár rád. Je vidno, že Thomas nie je zvyknutý loviť sumce v menšej vode, kde ryba pláva všade kde môže. Vertikálne zdolávanie je menej aktívne. V rýchlosti vbehne na špičku lode a tam nás už ryba kormidluje, lebo jej to dovoľujeme. Pekne ťahá čln do hĺbky, je od nás len pár metrov, keď vobler vyletí z vody! A do čerta, čo sa stalo? Thomas pod tlakom a plný adrenalínu hádže prút do rohu lode. Vtedy vidíme, že odtrhol 50 kg krúžok s háčikom! Toto sa nestáva často, dokonca ja som to s týmto krúžkom ešte nezažil, potrebujeme silnejšie. Lenže nemáme, takže ide naspäť krúžok podobnej sily. Ležérne pozriem aj na svoj a konštatujem, že je troška narovnaný. Výmena! Kričí môj strážny anjel a ja ho poslúchnem.
Sú hladné, dnes to bude dobré
Dostávame sa na miesto, kde sa vytvorila veľká lagúna, voda pomaly preteká cez ostrov pred ňou vytvárajúc jemné prúdenie cez celú dĺžku. Pozrieme sa na ňu aj zvnútra. Tráva môže skrývať všeličo, nehovoriac o hrubých konároch vo vode, takže elektromotorom vtiahnem čln do nej. Všetci traja máme vyhliadnuté miesta a všetky sú rovnocenné. Nedokázal by som vybrať, takže chalani hádžu ako prví. Pre mňa ostáva taký prietok, malý potôčik, kde sa spoza ostrova prelieva voda.
Červený pátrač dopadá na vodu s veľkým šplechotom. V tom momente, tak meter od neho sa pohne voda a ďalší sumec sa veľkou rýchlosťou vyberie za nástrahou. Útok sedí a ja sa šmyknem na člne, skoro padám do vody. Ale rybu mám pod kontrolou. Anti sa smeje, keby ma ryba stiahla do vody, tak ruky s prútom by my trčali von a to naisto. Môj súper však spoza trávy vpláva zase pod čln, na prvú hranu. V tej rýchlosti však ešte stíham zdvihnúť fúzača na hladinu, vobler je hlboko. Sú hladné, dnes to bude dobré. Prúd nás unáša a sumec sa celou silou prevaľuje pod člnom, párkrát počas týchto otočiek mu aj chvost vyletí z vody, aj buchne do člna. Elektromotor som už zdvihol, istota je guľomet, nie že mi vbehne do lopatky a odreže šnúru. Anti ho dáva do člna, nechávam ho troška potrápiť sa. Tento je akrobat, točí sa ako krokodíl, takže chytiť ho za tlamu nie je jednoduché, ale časom to ide.
Má 196 cm, o niečo dlhší ako moja výška. Sme spokojní a púšťame ho. Dnes každý z nás cíti, že to pôjde.
Ďalší krásavec na konci
Ideme ďalej, kým nepríde ten vietor. A Thomas má len pár hodín do konca. Ešte narýchlo prechytávame záliv, ale ryba tam už nie je. Trocha nižšie je ďalší úsek s kameňmi a trávou, my už dobre rozbehnutí skenujeme štrkové časti, keď Thomasovi niečo ostane na prúte. Krátka, ale silná palica sa ledva ohýba. Chytil prvú rybu, ktorá nedosiahla hranicu 20 kg. Nástrahovky, žartuje Anti, lenže náš kamarát je už spokojný. Má rybu a to je hlavné! Potľapká sumčeka po hlave a pustí na cestu. Kým sa hrabe v tlame ryby, mám záber ja, sumec podobnej miery končí v člne raz dva. Už známy úsmev na chalanov a púšťam rybu so slovami: už len dedovi povedz, že my sme v pohode. Dve minútky na to zdolávam jeho brata, neposlušní chalani. Vobler mal však hlboko, takže operácia trvá troška dlhšie, možno minútku, dve, keď v nohách cítim potrhnutie lode.
Anti sa len smeje, ale Thomas je zase na kolenách – ďalší krásavec na konci. Už s väčšou rutinou zdoláva túto rybu... a ja namiesto fotenia sa trápim s odstránením háčika. Pol minútka a môj trpaslík je už na slobode. „Čln pripravený na pristátie“, zavelil som ako kapitán lode a dával rukavice do pozoru. Pýtam sa Thomasa ako zabral. „Tam hore, za kameňom sa lámala voda. Uvidel som pohyb na hladine a podľa toho som skúsil hodiť tak 2-3 metre pred to. V momente dopadu ryba vystrelila dopredu a zhltla vobler s brutálnou otočkou. A potom smerovala hneď do bezpečnej hĺbky. A teraz ide akurát niekde na hrane.“ To som už aj ja sledoval sonar a videl parádny, zhruba metrový spád, vedľa ktorého sa tento bojovník špacíroval. Nepláva nikde a nerobí ani kotrmelce, musí to byť dobrá ryba. Rýchlo posielam Thomasa na špičku lode, lebo už má rybu hore a pod člnom. Tam jeho výpady vie korigovať oveľa lepšie, najmä keď sa vyberie pod čln.
Nepoznám dôvod, ale keď je sumec pod člnom, strašne rád vyráža do tieňa, asi si myslí, že je to konár a tam sa skryje. Tento prípad tu nehrozí, náš kamarát sa zaprie do palice a priťahuje rybu na hladinu. S Antim už zhrození z nedávnych skúseností lietame preč do bezpečnej vzdialenosti. Thomas sa udychčaný smeje ako krásna ryba otočkou ide zase dole, samozrejme, ostáva mokrý, ale v tomto momente mu to žily netrhá. Sumec už vytiahnutý z bezpečia, začína zúriť na hladine, ale Thomas nepripúšťa žiadnu milosť. Po necelých piatich minútach klepkám rybu po hlave a dávam do člna. Výkriky šťastného lovca počuť asi aj doma. Prvý sumec nad dva metre na prívlač aj pre skúseného rybára, ktorý už chytil ryby väčšie ako táto, je čistý adrenalín. Fotíme krásavcov spolu, krátka procedúra merania a 215 cm je dĺžka, na ktorej sa dohodneme, paráda!
Pozriem sa na hodinky, máme ešte 2 hodiny a potom musíme Thomasa vyhodiť na breh, on už končí. Dáme sa dokopy a pokračujeme tam, kde sme prestali... a vobler už zase letí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
