Viem, že článkov a reportáží o love na ťažko či už na stojatých vodách alebo riekach bolo napísaných viac než dosť. Ale vzhľadom na to, že jedna jesenná „minivýprava“ na Dunaji vo mne zanechala dosť silné pocity, dovoľte mi podeliť sa s vami o moje pocity a nové skúsenosti. Nebude to však o megaúspešnej výprave s desiatkami kíl zdolaných kapitálnych rýb ale o niečom neobvyklom, pre niekoho menej atraktívnom, ale v každom prípade niečom /aspoň pre mňa/ mimoriadne zaujímavom.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: APRÍL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Na Dunaj chodím rybárčiť s menšími prestávkami 13 rokov. Náš veľtok mi už dávno učaroval svojím biotopom, rozmanitosťou obsádky rýb, okolitou prírodou na jej jednotlivých úsekoch a, samozrejme, širokými možnosťami spôsobov rybolovu. Viac-menej všetky moje doterajšie rybačky na Dunaji sa konali v lete, nakoľko boli väčšinou spojené so stanovačkou s rodinou a priateľmi. Z rybárskej stránky to však bolo stále o tom istom – hľadanie vhodného miesta, teda vracáku, točáku alebo zátoky s minimálnym prúdom, cez deň dva prúty na feeder a v noci namiesto jedného feedra jeden laminát na ťažko so živou alebo mŕtvou rybkou na konci. Tieto techniky sú síce fajn, dosť ich preferujem a mám s nimi slušné výsledky ale...
VÝZVAM TREBA ČELIŤ
V polovici októbra ma môj rybársky parťák Vlado oslovil, či by som nechcel na Dunaji vyskúšať lov na položenú v plnom prúde. Pocity som mal z toho zmiešané, takto som ešte nelovil, nemal som na to ani prúty a vôbec som nemal predstavu o montážach, náčiní, kŕmení a technike tohto lovu. Nakoľko som v tom čase riešil nákup tvrdých prútov na lov dravcov na položenú, prišlo mi celkom vhod ich týmto spôsobom preveriť.
Predpoveď počasia veštila babie leto, v noci teploty niečo okolo 10 stupňov, mal som 3 dni voľna pred sebou tak prečo nie? V jedno októbrové ráno som do auta nabalil potrebné veci a spolu s Vladom sme vyrazili v ústrety (hlavne ja) novému rybárskemu zážitku, a hlavne novým skúsenostiam. Na Dunaji neďaleko delty Hrona na prekrásnom mieste nás už očakávali „starí dunajskí vlci“ Laci, Milan a Mirec a v priebehu dňa sa pridali aj Šani, Miloš a Endre. V týchto miestach je približne 3 metre od brehu hĺbka vody cca 4 metre a voda sa tu valí plnou prietokovou rýchlosťou. Pri pohľade na hladinu som mal z toho celého zmiešané pocity, v duchu som si hovoril: Ako sa tu dá chytiť ryba? Pri pohľade na „udicový les“ na brehu som pochopil, že niečo tu predsa ísť musí. Keďže výzva je výzva, pocity nabok - hor sa na ryby.
IDE SA NA TO
Ako obyčajne, prvé som vybalil a osadil stojany. Nakoľko som nemal predstavu ako sa pri tomto love umiestňujú prúty, prikvitol som so stojanmi, ktoré bežne používam na feeder, úmerne tomu aj trvalo kým som ich do štrku osadil... Neskôr som si prezrel stojany starých dunajákov a hneď som mal jasno akú pracovnú náplň bude mať po mojom príchode domov susedova zváračka.
Po štvrťhodinke trápenia však stojany pekne stáli na brehu v pozore. Tu by som chcel podotknúť, že základom lovu na položenú v prúde je mať prút čo najkolmejšie na vodu a pokiaľ to stojan dovoľuje, aj čo najvyššie, aby ste mali vo vode minimum vlasca alebo šnúry kvôli odporu prúdu. Ako som už spomenul, ľudia čo týmto spôsobom bežne lovia, majú na tento účel podomácky vyrobené stojany. Pri osádzaní stojanov pri tomto love je potrebné dbať na odstup medzi loviacimi najmenej 5 až 7 metrov kvôli tomu, že po nahodení vám montáže prúd splaví asi o cca 5 až 7 metrov v závislosti od aktuálnej výšky hladiny a prietoku.
Nasledovala príprava prútov. Ja som na tento lov na Vladove odporúčanie použil moje nové tvrdé sklolaminátové dvojdiely s vrhacou záťažou do 300 gramov s hrubou špičkou, k tomu dostatočne silné navijaky s veľkou kapacitou vlasca. Vlasec odporúčam od 0,35 mm hore a hlavne dosť veľký návin, nakoľko dunajské ryby či už kapry, amury, pleskáče, mreny alebo jalce tmavé sú v špičkovej kondícii a pri ich zdolávaní sú schopné odvinúť z cievky aj 200 metrov vlasca.
K montážam asi len toľko, že ide o veľmi jednoduchú záležitosť: priebežné kŕmidlo s tyčinkou s hmotnosťou minimálne 150 gramov, silná karabínka a nadväzec buď z fluorokarbónu alebo klasického vlasca s priemerom 0,30 mm a viac s dĺžkou približne 15-20 cm. Čo sa háčika týka, ja som použil veľkosť č. 4. Typ a veľkosť háčika je však na uvážení každého, ale pod č. 4 by som nešiel. Pokiaľ ide o dĺžku nadväzca, podotkol by som, že pri bahnistom dne zvyknem v prúde loviť s nadväzcami dlhými 1 meter, kde na háčik okrem nástrahy napichujem aj malú polystyrénovú guľku aby mi nástraha nezapadla do bahna.
NA RYBÁCH S MLYNČEKOM NA MÄSO
Po osadení stojanov a rozbalení prútov sme začali s prípravou krmiva. Vladovou legendárnou špecialitkou je drevený stolček, na ktorý som osadil mlynček na mäso. Že na aké mäso? Samozrejme, na kukuricu. Tej som pred odchodom navaril asi 15 kg, polovicu som na mieste pomlel, zmiešali sme to s hlinou, ovsenými vločkami a pre vyššiu atraktivitu sme to celé mierne zaliali boostrom v príchuti sweet corn. Táto zmes putovala do kŕmidiel a taktiež sme z nej narobili kŕmne gule. Ja som ešte pred odchodom nakrájal na polovičky kukuričné boilies, ktoré mi zostali z leta, taktiež som ich zalial kukuričným boostrom a šou sa mohla začať.
Na začiatok sme zakŕmili kukuricou pomocou kŕmnej rakety v množstve asi 2 kg. Pri kŕmení je potrebné vnadiť vždy najmenej 10-15 metrov proti prúdu nad vytypované kŕmne miesto kvôli splavovaniu návnady. Pri vnadení mi nedá nespomenúť typický dunajský fenomén – lodnú dopravu. Dosť rybárov hromží na adresu lodnej dopravy pre odplavovanie krmiva vlnobitím, ktoré lode vytvárajú. To by mi až tak nevadilo lebo za určitých okolností to môže byť osožné pre väčšie rozptýlenie krmiva. Ale napríklad pri feedri mi to dosť vadí, nakoľko vlny vyplavujú montáže niekedy až ku brehu. A je jedno či lovíte feedrom v točáku, vracáku alebo v tíšine. Pri love v prúde za použitia extrémnych záťaží však nič takéto nehrozí a vy sa môžete loďami akurát tak kochať pri pohľade z kresla.
Ešte sa vrátim k technike kŕmenia – všetko a vždy závisí od aktuálnej výšky hladiny a prietoku vody. Na háčik som zvolil tú istú varenú kukuricu, ktorou sme aj kŕmili doplnenú fúkanou kukuricou v príchuti med alebo cesnak, prípadne len sólo kukuricu namočenú v dipe sweet corn. Vo všeobecnosti je na Dunaji známe, teda aspoň v dolnom toku na našom území, že ryby tu berú len a len na kukuricu, mne ako zástancovi skúšania niečoho nového to však nedalo a po zotmení som na jeden prút namontoval pod háčik 16 mm halibut peletu na gumovom prívese, ale o tom neskôr.
Lovné miesto sme si zvolili cca 25 metrov od brehu v plnom prúde, kde sme nahodili naše montáže. Prezradím, že pri nahadzovaní montáže s celkovou hmotnosťou vrátane krmiva cca 300 gramov som mal zmiešané pocity. Po nahodení každému z nás polohu montáží prúd „upravil“ o cca 5-7 metrov. Na detekciu záberov sa pri tomto spôsobe lovu väčšinou používajú rolničky, v noci doplnené chemickým svetlom, ale keď máte dostatok fortieľu, môžete si doma na tento účel vyrobiť kolmé stojany aj so signalizátormi.
LOVILI SME V PLNOM PRÚDE
Po zakŕmení a nahodení prútov sa mohla začať pravá dunajská pohodička spojená s degustáciou južno-slovenských vín. Nakoľko už bolo popoludní, ja ako najmladší člen kolektívu, som sa podujal na prípravu a varenie hovädzieho gulášu. Počas jeho prípravy mal Vlado pekný záber, ktorým nám Dunaj podaroval 62 cm pleskáča. Týmto veľkým pleskáčom sa v týchto končinách kvôli stavbe ich tela familiárne hovorí „plošináky“. Do zotmenia sme ešte prikŕmili nakrájanými boilies a niekoľkými kŕmnymi guľami, ale zo strany rýb to nebola žiadna sláva. Guláš sa podľa vyjadrenia hodujúcich vydaril nadmieru a ja som sa pred zotmením išiel seriózne venovať rybačke. Keďže sa mi moje prúty s nastraženou kukuričkou neozývali, rozhodol som sa ísť proti dobrým radám skúsenejších a na jeden prút som pomocou gumového prívesu nastražil jednu 16 mm halibut peletu namočenú v dipe black halibut, predsa len je to prírodná aróma, tak prečo nie? To už bolo za tmy a my sme si všetci vychutnávali pohodovú atmosféru večernej rybačky pri pohári vínka, ohníku a odraze mesačného svitu od hladiny Dunaja. Jeden po druhom sme rozoberali naše rybárske zážitky z leta a kuli plány na budúcu sezónu. Prirodzene, do debaty prišla aj kukurica ako nenahraditeľná nástraha na Dunaji.
Čo čert nechcel /alebo chcel/ akurát v tomto momente /22. h/ sa rázne ozvala rolnička na mojom ľavom prúte. Vyštartoval som z kresla, zasekol a po prvom kontakte s rybou pocítil neskutočný odpor. Po krátkom zdolávaní sa na brehu ocitol ďalší pleskáč, tentoraz s dĺžkou 52 cm. Miloš, ktorý mi ho podoberal, mu aj vytiahol háčik z papuľky a neveril vlastným očiam – zabral práve na halibut peletu. Takže o tému na ďalšie sedenie pri ohni bolo postarané... Poviem vám, zdolávať proti tomuto prúdu čo i len dvojkilovú rybu + 150 g montáž... Ručička môjho adrenalínomeru sa točila okolo svojej osi. Povedal som si – paráda, opäť som niekomu potvrdil, že experimentovať sa oplatí.
Do ukončenia lovu v tento deň zostávali slabé dve hodinky. Opäť som na jeden prút nastražil dipovanú halibut peletu, ale tentoraz vo vyhotovení red a veľkosti 20 mm. Do polnoci sa už však nič významnejšie neudialo, takže prúty išli predpisovo z vody von a my sme pri ohníku v príjemnom počasí nasávali fantastickú odzbrojujúcu atmosféru, ktorú dokáže vytvoriť len pobyt pri našom veľtoku.
DEŇ DRUHÝ
Na druhý deň sme sa zobudili do hmlistého rána; nebolo poriadne vidieť ani do stredu koryta. Prvý bod programu bolo zakŕmenie naboostrovanou zmesou varenej kukurice a krájaného boilies a následné nastraženie prútov. Tentoraz som na oba prúty umiestnil kukuričky. Potom prišla na rad káva, raňajky a cigaretka.
Tak ako ustupovala hmla a začalo vykúkať slniečko, začali byť aktívne aj ryby. Tesne predpoludním mal Miloš krásnu jazdu cez cievku a po zaseknutí sa mu prút aj slušne ohol. Hneď bolo každému jasné, že toto pleskáč nebude, aj keď úlovky kusov od 50 do 70 cm sú tu bežným javom. Po asi 10-minútovom naťahovaní kto z koho si Mirec navlieka prsačky a vybral sa s podberákom do vody, z ktorej vydoloval krásneho šupináča bez jedinej chybičky. Ryba bola ako maľovaná a v skvelej kondícii. Kapríkovi sme namerali rovných 67 cm a navážili 5,6 kg. To už slušne povznesie. Povzbudení Milošovým úspechom viacerí „poprehadzovali“ a čakali, čo sa bude diať.
Medzitým sa nám hmlisté sychravé ráno zmenilo na slnkom zaliaty deň. Na adresu Milošovho úlovku sme poznamenali, že pri večernej debate sme akurát hovorili o tom, že Vlado a ja sme už bodovali a teraz je rad na Milošovi. Musím spomenúť, že v tento deň ráno odišiel Milan domov za svojimi povinnosťami a jeho miesto zaujal Miloš, teda opäť sa potvrdilo: zmena miesta - ryba istá.
Asi hodinku po zdolaní kapríka sa opäť ozval jeden z Milošových prútov. Po zaseknutí však nastal agresívnejší boj, z čoho sme usúdili, že náš parťák má dočinenia s typickým dunajským neúnavným a nekompromisným bojovníkom – mrenou. Po krásnej zdolávačke sa na brehu ocitla elegantná mrena s dĺžkou 64 cm. Nakoľko mi ani moje rodinné povinnosti nedovolili dlhší pobyt pri Dunaji, v popoludňajších hodinách som si musel zbaliť „nádobíčko“ a odobrať sa domov. Nie však sklamaný, ale plný nových skúseností a očarený ďalším spôsobom lovu na našom krásnom veľtoku. Vlado a ostaní pokračovali v love do ďalšieho dňa, keď sa najprv Endremu podarilo vybrať pekného šupiho s dĺžkou rovných 70 cm a následne opäť bodoval Miloš s krásnym úlovkom 75 cm mreny.
OPÄŤ SOM SA NIEČO NAUČIL
Týmto článkom som nechcel nikoho ohúriť ani nikomu nevnucovať nejaké rady a objavovať už objavené, len som chcel poukázať na to, že niekedy je dobré a osožné vyskúšať aj niečo nové, nepoznané, čomu na prvý pohľad nedôverujete a vyžaduje si to trocha viac „špekulovania“. Samozrejme, ako všetko, aj tento spôsob lovu má svoje mínusy, napríklad na jeseň sa nevyhnete pri love v prúde hrčiam rôznych naplavenín na vlasci, hlavne popadaného lístia. Ale aj to patrí k rybačke. Verte tomu, že ten pocit zdolávania čo i len menšej ryby proti kvantám valiacej sa vody stojí za ten pocit a je to veľmi príjemné a vzrušujúce spestrenie popri ostatných bežne zaužívaných rybolovných technikách a je to aj príjemný relax po práci. Týmto článkom by som chcel poďakovať mojej tolerantnej manželke za pochopenie môjho hobby a ospravedlniť sa môjmu 5-ročnému synovi za to, že som ho už kvôli chladným nociam nemohol vziať so sebou, čo sa za normálnych okolností bežne deje, keďže je už držiteľom povolenia na rybolov. A z vlastnej skúsenosti odkazujem mladším kolegom – rybárom: počúvajte pozorne rady starých ostrieľaných borcov, tie nenahradí žiadny internet. Dovidenia priatelia, niekde v prúde Dunaja.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
