Pohľad na stránky kalendára jednoznačne vraví, že je tu už jar. Nemusíme sa však riadiť len podľa kalendára, stačí si všímať dianie okolo nás. Postupne sa nám predlžujú dni, vonku je čím ďalej tým viac príjemnejšie, postupne sa viac otepľuje, puky na konároch stromov sa nalievajú, tráva sa začína viac zelenať a aj drobné, spevavé vtáctvo svojím hlasnejším trilkovaním prebúdza spiacu prírodu.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: APRÍL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Aj nás to ustavične viac ťahá von do lona prebúdzajúcej sa prírody. Nás rybárov to jednoznačne ťahá na brehy našich vôd. Poniektorí sa len idú pozrieť v rámci rodinnej prechádzky, iní idú rovno s prútom v ruke skúsiť šťastie.
Všetko naokolo puká a šuchoce...
Jar je pre mnohých z nás akýmsi magickým obdobím roka. Nielenže sa prebúdza príroda zo zimného spánku, ale je to aj obdobie prísľubu budúcej hojnosti. Všade naokolo je čoraz väčší pohyb a občas má človek pocit, že spod každého suchého listu na zemi, alebo spod každého trsu suchej trávy niečo vylezie na povrch vyhriať sa v lúčoch jarného slnka. Všetko naokolo puká a šuchoce, ale pohľady nás, rybárov, stále častejšie spočívajú na hladine našej obľúbenej riečky, či jazera v nádeji, že zazrieme nám taký známy pohyb na hladine, ktorý signalizuje prítomnosť rýb.
Aj pre ne svitá na lepšie časy. Už nebudú musieť prácne hľadať každé „sústo“ potravy. Podobne, ako všade okolo nás, aj pod vodnou hladinou nastáva ten neopísateľný pohyb. Aj tu to vyzerá ako na tej šuchotajúcej lúke. Každý stupeň, o ktorý sa voda zohreje, preberie viac a viac zimných spáčov a pod hladinou nastáva doslova frmol. Rybám sa preberá potrava zo zimnej letargie a tie si takúto príležitosť ujsť nenechajú. Mali predsa dosť dlhý čas pôstu a musia dohnať zameškané.
Samozrejme, že sa to nestane zo dňa na deň, ale postupne, ako sa zohrieva voda. Už nebudú musieť až tak úzkostlivo šetriť energiou, veď už ju nebude také problematické doplniť. Toto je obdobie, na ktoré mnohí z nás netrpezlivo čakajú. Obdobie, keď sa ryba „pohne“ a pomaly sa bude dať loviť takmer všade a nebudeme ju musieť prácne hľadať ako to bolo počas zimných mesiacov.
Treba byť pripravený na každú možnosť
Aktivita rýb stúpa s každým stupňom oteplenia vody, ale to neznamená, že ryby začnú „brať“ ako v lete. Nech sa na to pozeráme z ktorejkoľvek strany, predsa len je voda ešte dosť chladná. Najlepším spôsobom lovu rýb v tomto období je použitie jemnejších praktík a to lov s plavákom a s feedrom. Tieto nám umožnia zaregistrovať aj veľmi jemné a nesmelé zábery, samozrejme, za predpokladu, že si pripravíme patrične jemný systém na lov. Už nemusíme ísť, pre mnohých až do nepredstaviteľných extrémov ako sú vlasce pod 0,10 mm a háčikov vo veľkosti 18 – 20, ktoré sme používali počas najchladnejších mesiacov roka.
Zvýšená aktivita rýb nám umožňuje trošičku pritvrdiť. Už sa v pohode bude dať loviť na 0,12 mm nadväzec, prípadne o niečo hrubší, ale občas ešte bude na mieste aj použitie 0,10-ny. To v prípade, že by ryby nechceli akceptovať nič hrubšieho. Občas sa také niečo môže pritrafiť aj v lete, takže treba byť pripravený na každú možnosť.
Háčiky aj veľkosť nástrahy sa môže zväčšovať s pribúdajúcou teplotou vody a, pochopiteľne, aktivitou rýb. Osobne v tomto období začínam s dajakou 14-kou, prípadne 12-kou háčikom na 0,12 mm vlasci a podľa aktivity rýb sa potom rozhodnem či pritvrdiť, alebo zjemniť.
Čo zavesiť na háčik?
Pritvrdzovanie sa dostáva ku slovu až v prípade, že sa jemný nadväzec počas zdolávania trhá, lebo sa na háčiku začína častejšie objavovať väčšia, bojovnejšia ryba, ktorej zdolávanie by s tenkým vlascom trvalo veľmi dlho a museli by sme rybu hodne unaviť, aby sme ju boli schopní zdolať. Toto nie je v jarných mesiacoch žiaduce, lebo ryby čaká ešte veľmi dôležitá a energeticky mimoriadne náročná operácia a to rozmnožovanie.
Ak rybám nechceme veľmi ublížiť, tak radšej použijeme trochu pevnejšiu zostavu. Aj keď je to na úkor množstva záberov a sme s ňou schopní rybu zdolať za pomerne krátky čas, aby sme ju mohli bez väčšej ujmy na zdraví pustiť späť do jej živlu. Prirodzene, že nemám na mysli používanie dajakej 0,20 mm nadväzca. To by sme sa záberu nemuseli dočkať. Priznám sa, že taký som ešte nikdy nepoužil. Maximum, čo občas používam je 0,18 mm, a aj to až v lete na lov bojovnej mreny. V týchto mesiacoch si vystačím s max. 0,14-kou. Ryba ešte nebojuje až tak srdnato ako na jeseň, keď je plná energie.
Už sme spomenuli veľkosť háčikov, ale ešte sme nevraveli o tom, čo na ne zavesiť. Najčastejšou nástrahou pri love na feeder sú kostné červy a vhodné sú aj v tomto období. Priznám sa, že sú pre mňa najdostupnejšou nástrahou a používam ich počas celého roka. Na háčik vo veľkosti 14 najčastejšie nastražím dva, pri väčšej aktivite ryby tri kostniaky. Zväčša ich nastražím tak, že jeden je navlečený na ramienku a druhý za zadoček visí v oblúčiku háčika, kde sa vábivo vrtí. Na takúto pomerne malú nástrahu dokážeme uloviť aj rybu celkom slušných rozmerov.
Jemnú kukuricu z konzervy
Mnohí majú zažité, že veľkú rybu musíme loviť na veľkú nástrahu. Nie je to pravda. Občas sa aj kapitálny kus ulakomí na dva kostniaky a potom je to riadna divočina takú rybu zdolávať na jemné náčinie. Popri kostniakoch je veľmi dobrou jarnou, a nielen jarnou, nástrahou hnojový červ. Jemne nastražený za opasok, zaistený jedným kostniakom sa stal pre veľa rýb osudným. Nemusíte sa obávať, že na pomerne malom háčiku visí prakticky za jeden koniec. Ryba ho v okamihu nasaje do papule a málokedy sa stane, že by ho len ozobávala. To, že vytiahneme z vody háčik s kúskom červa je dôsledok toho, že sme sa oň s rybou doslova preťahovali, rybe ten utrhnutý kus zostal ako suvenír a pochúťka zároveň, nakoľko hnoják je pomerne jemná nástraha.
Viacerí už v takomto skorom období roka začínajú používať ako nástrahu kukuricu. Nie je to najšťastnejšia voľba, lebo rybu dokáže dosť rýchlo zasýtiť, ale keď sa používa striedmo, môže nám priniesť želaný výsledok. Pod pojmom striedmo mám na mysli pár zrniek kukurice do košíka do krmiva, aby si ju ryba všimla, ale nie je jej tam toľko, aby ju zasýtila. No a popri tom ako hľadá ďalšie zrnká, natrafí na tú na háčiku a bez dajakých veľkých rozpakov ju zoberie zo dna.
Na takýto lov použijeme jemnú kukuricu z konzervy. Tá je na to najvhodnejšia. Mrazená je síce o niečo lacnejšia, ale nie je chuťovo taká výrazná ako tá z konzervy a býva aj menej kompaktná a ľahšie padá z háčika. Mrazená kukurica je vhodná na pridávanie do krmiva, prípadne ju môžeme pred pridaním do krmiva rozmixovať. Takto vzniknutú kašu potom postupne dávkujeme do košíka. Nie je príliš šťastnou voľbou primiešanie do celej masy krmiva vo vedre. Tam sa drobné kúsky vysušia, lebo z nich krmivo, aj keď je navlhčené, vysaje vlhkosť a drobné kúsky potom začnú stúpať do stĺpca a prúd ich odplaví. Ryba potom pôjde za pohyblivými čiastočkami, na našu nehybnú nástrahu „hodí bobek“ a my môžeme márne čakať na záber a lámať si hlavu prečo neberú. A pritom sme sa sami pričinili o to, aby nám nebrali. To isté platí aj o celej kukurici, lebo ak ju pridáme do krmiva na začiatku lovu, postupne sa z nej stáva plávajúca, lepšie povedané vzlínajúca.
Ryba musí stále čosi zbierať zo dna
Krmivo na jarnú rybačku nemá byť dajako výdatné a uprednostňujeme tmavšie odtiene. Ak chceme mať veľa záberov, musíme docieliť, aby sa ryba zhromaždila na lovnom mieste, ale sa nesmie zasýtiť. Preto použijeme krmivá jemnejšej štruktúry a pridáme k nemu minimálne toľko hliny ako je krmiva. Hlina je v tomto prípade nosičom malého množstva aromatického krmiva, ktoré sa ryby snažia pozbierať, ale musia ho prácne preberať z hliny ako Popoluška. Samozrejme, musia tam občas nájsť niečo chutné, inak odídu.
Preto sa do každého košíka pridáva pár kostniakov, prípadne sa do neho nastrihá niekoľko hnojákov. Pravidelným dávkovaním si rybu udržíme na lovnom mieste a najväčším „sústom“ bude len naša nástraha na háčiku. Pravidelné dávkovanie malého množstva krmiva je podstatou lovu na feeder. Preto musíme pravidelne prehadzovať, aj keď nemáme žiaden záber. Ono po čase sa hádam dajaký dostaví. Pod pojmom pravidelnosť si každý z nás predstavuje niečo iné. Pravidelným je aj nahodenie každú pol hodinu, ale s tým by sme veľmi neuspeli. Podstatné je, aby ryba mala stále čo zbierať zo dna.
Už vieme čo na háčik, na aký háčik, s akým krmivom, ale kam to nahodiť? Veľa rybárov si márne láme hlavu, kde hľadať rybu takto na jar. Určite ju nebudeme hľadať v hlbokých a chladných vodách. Tak ako sa my ideme vyhriať na slnko, tak sa potrebujú vyhriať aj ryby, no a najrýchlejšie sa voda prehreje na plytčinách. Preto sú plytké partie vôd pre ryby v tomto období najzaujímavejšie, teda za predpokladu, že sú pod paľbou slnečných lúčov.
Veľkosť košíka
Vo voľnej vode sa väčšina rýb necíti bezpečne a takmer vždy ich najskôr nájdeme v blízkosti pobrežného porastu, do vody padnutého stromu, alebo na dajakom zlome dna v blízkosti brehu. Viacerí robia chybu, že prídu k vode a snažia sa loviť ryby ďalej od brehu, podobne ako to robia v lete. Pritom ich majú doslova pod nohami. Aby sme ryby nerušili svojím pohybom po brehu, snažme sa nahadzovať bokom popri brehu do tesnej blízkosti tŕstia, aj keď je tam len necelý meter vody.
Veľkosť košíka volíme čo najmenšiu, aby nerobil zbytočne veľký hluk pri dopade na hladinu. Musí byť len taký veľký, aby sme dokázali napnúť vlasec medzi špičkou a košíkom. Zvyčajne na to postačí 20 - 30 g ťažký košík s malým objemom. Jedine, že by sme lovili na rieke so silnejším prúdom, musíme veľkosť košíka prispôsobiť sile prúdu, ale určite si vyberieme tie menej objemnejšie, aby sme ešte pomerne málo aktívnu rybu rýchlo nezasýtili. Viem, nie je jednoduché nájsť na pultoch našich ryboobchodov košíky s rovnakou gramážou a rôznym objemom. Väčšinou sú všetky rovnaké, lebo ich vyrába jeden človek a ten má pletivo nastrihané na rovnaké kusy a nezaoberá sa problematikou rôznych objemov. Je to škoda, lebo takto sme potom nútení si doma vyrábať vlastné košíky a obchodníci sa pripravia o svoj chlebík. Hádam sa to časom zmení, ale ako som už viackrát vravel, je to len vecou ponuky a dopytu. Ak si také košíky nebudeme pýtať, alebo si ich bude pýtať len pár ľudí, budú na pultoch len tie, čo sú tam aj teraz.
Majú neopakovateľnú atmosféru
Jednou z najčastejšie lovených rýb v jarných mesiacoch je plotica. Mnohých táto rybka doslova rozčuľuje, keď sa ocitne na ich háčiku, ale v tomto období je dobrá každá jedna rybka, ktorá nám pohne špičkou prúta. Takmer v závese za ňou sa pohybuje pleskáč zelenkavý, ktorý má podobné životné nároky ako plotica.
Väčšinou sa spočiatku začnú objavovať menšie rybky, ktoré nám dajú poriadne zabrať, kým prídeme na to ako a kedy sekať, ale po čase sa objavia aj väčšie kusy. V tomto prípade je väčším kusom aj ako dlaň veľká ryba. S pribúdajúcou teplotou vody sa zväčšujú aj lovené ryby a keď začnú brať lopaty (pleskáč vysoký), tak len vtedy začína byť jarná feedrovačka hodne zaujímavá. Veľké pleskáče sa zvyčajne dajú uloviť vo väčšom množstve tesne pred, alebo po nerese. Potom ako keby z vody zmizli a len občas sa dajaký nechá zlákať na ponúkanú nástrahu. Ono dajú sa zlákať aj počas roka, ale treba sa na ne viac-menej špeciálne zamerať a výsledok nebýva istý, ale to je už na iný článok.
Jarné feedrovačky majú svoju neopakovateľnú atmosféru. Každý, čo len trochu teplejší deň nám núka veľkú šancu sa pri vode doslova vyblázniť. Musíme však mať na zreteli, že tieto rybačky prebiehajú v čase hájenia väčšiny rýb a je len pár druhov ako je plotica a pleskáč zelenkavý, ktoré dobu hájenia nemajú, ale to neznamená, že ich musíme brať od vody 7 kg, čo nám povoľuje zákon. Aj tieto ryby sa potrebujú rozmnožiť a aj keď sa nám zdá, že je ich tu neúrekom, musíme im dať tú možnosť. Tvoria totiž základ potravinového reťazca v živote našich dravcov, ktoré mnohí z nás s veľkou obľubou lovia. Bez týchto drobných rýb by sme ich toľko nemali.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.