Možno trochu poetický titulok, ale výstižný pre toto obdobie. Začiatkom jarného obdobia sa prebúdza príroda a keďže človek je jej súčasťou, zvyšuje svoju aktivitu aj on. Samozrejme, že jeden z ľudských druhov homo blázon rybár už netrpezlivo prešľapuje v chodbe svojho príbytku a stíska v ruke rybárske náradie, lebo sa taktiež prebudil a čaká kedy sa otvoria dvere a on zmizne z príšerne všedných dní k svojej vytúženej a milovanej vode.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: APRÍL 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Zlá predtucha
Odchod troška iný ako po iné dni v roku. Trochu neistoty a veľkého rešpektu pred novou vodou mi takpovediac kazí radosť z pekného počasia a skutočnosti, že konečne po zime vyrazím na lov kaprov. Balenie a ten kolotoč okolo toho prenechám iným článkom, teraz už sedím v aute a s parťákom naberáme smer Balkán na jedno z jeho nespočetných jazier ukrývajúcich kaprích velikánov.
Od tejto výpravy si však veľa nesľubujeme, ide o úplne pre nás neznámu vodu, a ryba po zime aj keď nie veľmi silnej, nebude mať také hmotnosti ako po iné dni v roku. Obidvaja však cestou preberáme taktiku lovu a náš entuziazmus rastie s ubiehajúcimi kilometrami a približovaním sa k vode. Sme fakt úplne prebudení a plní odhodlania chytiť si prvého tohtoročného velikána.
Konečne sme na mieste. Po vybavení potrebných náležitostí sa ukladáme na brehu nádhernej vody a naša radosť by sa dala krájať na kilogramy. Rozkladanie vecí je rutinná záležitosť, ale jednou z prvých činností je vybratie teplomeru a meranie teploty vody. Keďže je tu zakázaný čln, musíme sa uspokojiť meraním pri brehu. Náš optimizmus dostáva prvý úder, keď zisťujeme, že teplota vody pri brehu je 7 °C, aj keď sme ju merali v 1,5 m hĺbke, vôbec to nie je to v čo sme dúfali. Predchádza nás zlá predtucha a Vilo veští, že sme si sem prišli asi oddýchnuť.
Marker, to je precítenie vody
Voda je prázdna a na brehu sedí, okrem nás, iba jedna partia mladých rybárov. Je úplne prirodzené, že nás to k nim ťahá zistiť nejaké informácie o vode. Tu sa stretávam s niečím, čo je v našich končinách veľmi vzácne. Bojan, tak sa mladý rybár volá, nám ochotne odpovedá na naše otázky (výhoda, že sa tu vieme dohovoriť aj po slovensky) dokonca nám poskytol mapku reliéfu dna a hĺbok na jednotlivých lovných miestach.
Nasleduje však druhý úder pre náš optimizmus, keď nám vysvetľuje, že prišiel skúsiť šťastie iba na jeden deň, lebo je ešte chladno a ryba nie je aktívna. Vraciame sa na naše stanovište, podľa mapky je pred nami hlbšie miesto, ktoré po stranách mierne prechádza na menšie hĺbky. Beriem do ruky marker a pripravujem celú zostavu, aby som mohol prebádať dno. Hmm, nie je to jednoduché, sonar je sonar, ale toto je niečo úplne iné, musíte sa s vodou dokonale spojiť, aby ste precítili každú nerovnosť a každú zmenu hĺbky, a tak si zmapovať lovné miesto.
Mapka nám určite veľa pomohla, ale aj tak sme si to poriadne odmakali. Nasleduje označenie silonu na markerovej udici a podľa nej si značíme silony aj na ostatných udiciach, aby sme vedeli vzdialenosť, na akú budeme vnadiť a nahadzovať nástrahy. Zábava na pol dňa, tak by som celú prácu s markerom zhodnotil, ale neľutujem to. Každá poctivá práca je odmenená...
Urobiť niečo iné
Nastáva dilema koľko do tejto studenej vody hodiť návnady. Všetky doterajšie teórie vychádzajúce zo skúseností rybárov hovoria o menšom bodovom kŕmení. Beriem to, ale vždy ma láka urobiť niečo iné ako ostatní. S Vilom sme už dohodnutí, že to skúsime s masívnejším vnadením aj napriek chladnej vode. Jedno viem isto, základom nášho vnadenia je Euroboilies Fish Mix, ktoré je nabité proteínmi, prešpikované partiklovými semienkami a čo je veľmi dôležité v krátkej dobe – závisí to od teploty vody – sa rozpadá na menšie kúsky. Ryba sa z toho nenažerie, ale núti ju to intenzívnejšie prehľadávať kŕmne miesto.
Taktiež to vie dotiahnuť bielu rybu, ale v tejto situácii to nie je na škodu, lebo rozruch na kŕmnom mieste vždy prebudí zvedavosť aj letargickej ryby. Volíme jedno kŕmne miesto na stredne veľkej ploche, kde na prvý raz hádžeme desať kilogramov Euroboilies Fish Mix a do tohto pridávame päť kilogramov boilies Silver radu Broskyňa Chobotnica. Poviete si, že sme to prehnali, ale ako som už spomenul, urobili sme niečo iné a chceme vyskúšať či to môže fungovať, aj keď riskujeme neúspech.
Hodina po...
Kŕmenie kobrou je trochu zdĺhavé a moje zazimované telíčko to aj patrične dáva najavo. Ale čo neurobím pre ryby... Nástrahy, nástrahy, nástrahy. Vilo ide do menších vecí a plavačiek, ale ja som si povedal, že keď už robím niečo iné, tak to aj dotiahnem. Na montáže putujú moje obľúbené 24 mm boilies. Tentoraz je to Broskyňa Chobotnica a Black Sherry z nového Diamond radu. Jednu z nich ešte podporujem 16 mm plavačkou príchute Tutti Frutti, to už je naozaj slušne veľká nástraha.
Montáže mám priebežné, 80 g olovo, klasická montáž s 20 lb šnúrkou a háčik bez protihrotu, jedinou zaujímavosťou je to, že nie je povolená šoková šnúra a najhrubší silon môže byť v priemere 0,35 mm. Nevadí, rovnaké podmienky sú pre každého, takže v pohode nahadzujem. Na vode sme úplne sami a aktivita rýb je nulová. Je síce jasno, ale stále pofukuje studený vietor. Preberáme množstvo boilies, ktoré sme do vody nahádzali, ale človek musí veriť v to čo robí, ináč to nemá zmysel. Sú len dve možnosti, buď to vyjde, alebo nie.
Z úvah nás vytrháva záber na moju dvadsať štvorku Brocho. Pomalé pridvihnutie swingra a prilepenie o palicu, žiadna jazda. Prisekávam, ale som neistý, predsa len zimná prestávka urobila svoje. Ryba sa po záseku obrátila proti mne a potom pomaly začala ťahať do strany. Moja neistota na začiatku záberu si vybrala svoju daň a ryba sa po chvíli oslobodzuje. Nevadí som iba na začiatku a dúfam, že sa ešte niečo podarí.
Podvečer ešte kobrou dohadzujeme pár hrstí boilies. Obloha je jasná a na vode ticho. Sem tam sa vyhodí nejaký kapor, ale vo vzdialenosti, ktorá je pre nás nedosiahnuteľná. Líham do spacáku s vedomím, že to tu bude ťažké, lebo ryby nie sú aktívne. Pííííp, takéto prebudenie mi už chýbalo, vybieham z bivaku len v tielku, mrzne a je riadna kosa, swinger je prilepený pri udici, ale znovu žiadna jazda. Tentoraz som už poučený z predchádzajúceho neúspechu a hneď po zaseknutí rýchlo navíjam silon. Udica konečne oťažela a ja pomaly zdolávam prvého tohtoročného kapra. Nádherný lysec, ktorému do 15 kg chýbalo iba pár gramov. Vidno, že je po zime, na podložke je mohutný lysec, ktorému však chýba to veľké napratané brucho, ktoré by mu zdvihlo hmotnosť. Znovu zabral na 24 mm Broskyňu Chobotnicu so 16 mm plavačkou Tutti Frutti. Nálada sa dvíha....
Naše predsavzatie dostáva trhliny
Zdá sa, že Vilove predpovede sa nesplnia a nakoniec z toho bude skvelý lov. Jedna skutočnosť ma však zaráža, z kapra totiž nelezie nič zelené, čo by nasvedčovalo, že sa na našom mieste kŕmil. Nevadí, možno sa tam iba ukázal a hneď zabral na moju nástrahu. Ráno pokračujeme v kŕmení a do vody putuje slušná dávka boilies okolo 6 kg. Nie som zvyknutý na takéto dávky, ale dohodli sme sa a chceme to vyskúšať.
Začína sa meniť počasie, obloha sa zaťahuje a je zamračené ako cez deň tak aj v noci. Nič príjemné, ale aspoň neprší! Cez deň dostávam z vody jedného veľkého karasa a malého kapra, ale to na 16 mm boilies. Aktivita tejto sorty rýb naberá na obrátkach a je pravdepodobné, že naše lovné miesto bude rozbíjané, takže pokračujeme v nasadenom trende kŕmenia. Zostávame však bez záberu. Je to veľa, alebo ešte stále málo, aby sme tých kaprov zaujali? Naše predsavzatie o kŕmení dostáva trhliny. Predsa sme to nevydržali a zmenšili sme dávky. Noc je hluchá, iba v diaľke počujem nejaké čudné zavýjanie, nič príjemné, a tak sa radšej na noc poriadne zazipsujem v bivaku. Deň je brutálne horúci, iba občas nás schladí závan studeného vetra. Našu nádej na pekné úlovky zvyšujú dva zábery cez obed, keď sa po jednom z nich na podložke ocitá 16,50 kg ťažký šupináč! Znovu však nič nenasvedčuje, že by sa na našom mieste intenzívne kŕmil. Trochu zeleného Euroboilies z neho ide von, ale nič moc. Teraz sme už úplne zlomení a prestávame s našou kŕmnou kampaňou, iba pár hrstí ráno, na obed a večer.
Buď, alebo...
Tentoraz však ostávame bez akéhokoľvek kontaktu s rybou. Ak nám predtým aspoň niečo píplo, tak teraz je to úplná hluchota skoro 48 hodín. Máme pred sebou posledný deň a noc. Pozeráme na seba s jedinou otázkou, čo teraz? Je to naozaj v tom prekliatom kŕmení? Uvidíme, buď, alebo...
V priebehu dňa nakobrujeme do vody 10 kg materiálu, kde väčšinu predstavuje Euroboilies Fish Mix. Prisahám, že takéto kŕmenia som ešte nerobil, s výnimkou Šíravy, neviem si dať presnú odpoveď či nám kŕmenie rozbili karasy a malé kapry a mali sme pokračovať, alebo je v tom niečo iné. Uvidím, čo sa bude diať. Nejdem si ani ľahnúť a ono to znovu prišlo! Hodinu pred polnocou prvý kapor, dve hodiny po polnoci druhý a o pol štvrtej tretí kapor.
Po každom zábere pár boilies dokrmujem. Okrem toho Vilo nestihol vybehnúť k ďalšiemu a ten sa vypína. Lysec s jedným šupináčom majú okolo 12 kg, ale ten tretí je naozaj čerešničkou na torte, v tomto prípade višňou, a jeho 18,80 kg je pre mňa v tejto situácii ako svetový rekord. Všetky tri zabrali na 24 mm boilies Black Sherry „višňa“ so 16 mm plavačkou Tutti Frutti. Som rád, naozaj veľmi rád a viem, že som mal aj veľa šťastia.
Cestou domov to rozoberáme snáď stokrát a vychádza nám to tak, že sme nemali poľaviť, lebo malá ryba nám kŕmenie totálne rozobrala a väčšie kapry sa pri nás ani nezastavili. Nechcem v žiadnom prípade nikomu nahovárať, že cesta za veľkými kaprami vedie iba cez masívne kŕmenie, to určite nie, ale skúsili sme na jar urobiť niečo iné a vzhľadom na dané podmienky to vyšlo. Tak isto sa mi potvrdilo, že takéto veľké ryby nemajú ani v studenej vode problém zobrať veľkú nástrahu, hoci ani toto nemusí byť pravidlo, treba len skúšať a robiť niečo iné...
Na záver
Musím spomenúť aj niečo úplne mimo témy tohto článku. Doteraz mi v ušiach rezonujú slová domáceho rybára: „Pred desiatimi rokmi sme sa rozhodli, že to takto nejde. Nemôžeme si predsa všetko zjesť, a tak sme urobili zmeny. Teraz tu máme vody na športový rybolov, kde sú trofejné ryby a popri tom aj revíry, kde si môžeme rybu vziať za určitých podmienok.“ Aby ste rozumeli, predtým sa nás opýtal či nemáme v našich vodách dosť veľkých rýb, že chodíme za hranice. Ostal som ticho. Je to pravda, radšej by som sedel doma a necestoval toľko kilometrov, ale to sa musí niečo zmeniť aj u nás. Musíme sa zobudiť všetci a určite aj tí v Žiline, aby nás nasledujúca generácia neprekliala! Kto vie či sa toho dožijem...
Do skorého pípnutia a brutálnej jazdy, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
